Mám taký problém, že neviem odísť z neperspektívneho vzťahu. Jednoducho som sa akoby zasekla a bojím sa tých výčitiek a pohŕdania, ktoré by mohli prísť. Tento vzťah je môj prelomový, lebo mi ukazuje na minulosť na môj život, ktorý som doteraz neriešila. Priateľ nie je zlý človek, ale ja mám obavy, že má nejaký problém. Možno mentálne nedospel a Kristove roky má už 10 rokov za sebou. Nedospel v tom prebrať zodpovednosť za svoj život. Je plný výčitiek a negativizmu (predtým som to tak nevnímala, skôr mala pocit, že to ja som tá negatívna). Používa výčitky, ako keby boli veci ktoré sú v jeho zodpovednosti, boli tou mojou. Väčšinou sa stáva, že je milý a potom začne byť nepríjemný. Dlho som to pripisovala sebe, ale zisťujem, že on je taký. Ja úprimne neviem, ako dlho toto ešte znesiem. On mi aj povie, že si svoje správanie uvedomuje, aj sa občas ospravedlní, ale v ďaľšiu chvíľu, akoby to už opäť bolo, tam kde predtým. Pri iných ľuďoch ma to natoľko už nezvykne trápiť, ako pri rodine. Myslím tým výčitky. Sama som niekedy rovnaká a neznášam to na sebe. Kritizujem napr. blízkych. Mňa to napríklad z jeho strany strašne bolí, pretože je to človek, ktorý sa mi akoby dostal pod kožu. Prežívam často stres a strach, aj keď mi reálne hrozí len rozchod a výčitky a pohŕdanie. Neviem, prečo sa toho tak strašne bojím a ostávam a neviem ani do kedy, keď to vlastne nikam nevedie. Viem, že keď to skončí odídem asi aj z mesta aj z práce, pretože už ma tu nič viac vlastne držať nebude.
Bojíš sa len strachu zo zmeny, z neznámeho a zo zmeny. Ak nie ste manželia, nemáte deti, tak sa s ním rozíď, keď ta ten vzťah ničí. Bude to jednoduchšie ako si myslíš. A áno, vzťah ovplyvňuje aj tvoje správanie. Ak nie si šťastná, tak potom pôsobíš aj na okolie. Povedz mi, aké pohŕdanie? Prečo? Ľudia sa rozchádzajú denne. A žijeme len raz, tak prečo by si si mala prestrachovať život?
veď ak sa tak či tak (po ukončení vzťahu) chystáš odísť do iného mesta, nemusíš mať až taký strach z následkov rozchodu. Priprav si tú "únikovú cestu" dôkladne - nájdi si novú prácu a bývanie a potom to bude jednoduché, povieš mu, prečo odchádzaš, tú chvíľku výčitiek vydržíš, položíš kľúče na stôl a odchádzaš do nového života
niečo podobné som zažila aj ja.. Aj keď my sme vedeli zažiť veľa fajn veci, zasmiali sme sa, vykecali sme sa..ale vždy to ako v kruhu došlo k jeho divnému správaniu, negatívnemu, podpichovačnému, dávaniu dole... proste musela som preč.
Rozmýšľaj nad sebou, čo bude, ak sa s nim rozideš, nie nad jeho vyfabulovanymi historkami o tebe. Ako získaš slobodu, nové prostredie, kde ťa nebude nikto ponižovať, nová perspektíva. On nech sa zaduša negativizmom a ohováranim, ty sa uz budeš môcť na to vykašľať.
Zrejme ti to jeho spravanie berie energiu a chut do zivota. Nuz...rozchody byvaju tazke, ale vsetko zahoji cas. Treba len vytrvat.
Áno, nadšený nebude. Ale ber to tak, že ťa potom bude kritizovať posledný raz a to je pozitívne, nie? Ty budeš mať svoju slobodu a on nech sa aj zadusí kritizovaním všetkých okolo. Nepoznám ťa, ale z tvojho textu cítim obrovský strach z neznámeho, čo bude potom, keď urobíš ten krok a tak si vždy povieš, že ešte niečo vydržíš. Lenže ono to je ako s tou žabou v hrnci. Poznáš to, keď postupne zohrievaš vodu, tak žabu uvaríš, lebo si zvykne. Ale keď ju hodíš do vriacej vody, tak vyskočí. Hovoríš, že priateľ už má viac ako 40, takže tipujem (ospravedlňujem sa ak sa mýlim 😀) že máš viac ako 20 rokov. A čo teda ty? Keď sa pozrieš 15-20 rokov dozadu, je to naozaj ten život o ktorom si snívala? Chceš takto ďalej žiť až do staroby? Alebo s tým skúsiš niečo urobiť? Šťastiu treba ísť väčšinou trochu oproti, samo od seba málokedy príde 😉
No mne to celé tu znie tak, ze on tu bude jediny krasavec a neni nad neho. On je proste unikat a dava ti zozrat komplet vsetko, este aj susedov, ked sú zlí a ked je k tebe 5 minut mily, to ti hodi ako taku omrvinku ako psovi kost na zem. A nedaj Boh, ked si dovolis, to si potom rovnako zla ako tie ostatne pred tebou..... este som pochopila, ze byvate asi spolu? To ste dosiahli? Alebo ani tolko? A preto ti to je tazké odíst, lebo pochopenie u nho po zlotky ani po dobrotky nemas, snazis sa zachranit, predsa, mala si vztah, citis , ze ti nie je dobre pri ňom. Ale uz sa zacinas obzerat o buducnosti lepsej a bez neho. Skusis to.
bojíš sa výčitiek a pohŕdania akože od neho? Veď si to vychutnaj, nech vyčíta, pohŕda, veď ty už budeš preč, prečo by ťa to malo trápiť? Nechápem...
To čo bolo v minulosti nerieš. To už nezmeníš. Podstatné je to, čo je teraz a čo chceš v budúcnosti. Nájdi si niekoho, kto má inú povahu, komu môžeš dôverovať a kto ťa bude milovať. Určite taký existuje. Nenechaj sa deptať od manipulátora, ktorý využíva tvoje slabosti len na svoje vlastné uspokojenie.
Zit s negativistom a frflosom je voprus. Ak su tieto jeho vlastnosti naozaj patologicky hlboko zakorenene, v tom pripade utekaj. Ked budes single, aspon sa trochu nadychnes.
takmer každý má nejaké veci, za ktoré sa hanbí. Odpusti sama sebe, nauč sa každému všetko nevytárať v budúcnosti, aby ťa nemal niekto takto v hrsti. Skús si niečo prečítať o narcistickej poruche osobnosti, či náhodou nežiješ s narcistom. Netvrdím, že to tak musí byť, len niektoré črty ktoré spomínaš sú podobné.
Bola som v podobné neperspektivnom vzťahu, boli aj podobné manipulatívne reči typu: ok, keď to tak chces. Hneď ako padla veta o tom, že koniec, ani o minútu skôr, padli výčitky , že škoda, on snahu mal atď. A áno, chápem, že máš pocit, že tiež máš "maslo má hlave" , že v niečom si ty nebola úprimná, zradila či niečo zlé urobila. To však nič nemení na tom, že koniec bol pre mňa lepší, možno pre oboch, i keď pochopiteľne citová závislosť, zvyk a spomienkový optimizmus ti tesne po rozchode budú hovoriť niečo iné. Ale časom to prejde, získaš nad tým nadhľad, nadychnes sa a zistíš, že bez neho je ti vlastne lepšie, si šťastnejšia. Netrestaj sa, kvôli svojim chybám v živote nemusíš byť v zlom vzťahu. Chyby sú tvoje, ale tie sú rieš mimo neho.
nie, narcista nedokáže mať úprimne rád, je to chyba v programe, ich pozitívne emócie nie sú skoutočné, ale hrané. A keďže dlho sa nikdy nedokážu pretvarovať, vždy ich prevalcuje to ich skutočné ja. Ak máš narcistu, tak s tým šťastná teda nebudeš.
@0silvia0 Narcista dokáže mať rád.... seba 😀
@mojemenonikto áno, áno, pravda👍
Keď máš problém kvôli nepríjemnému rozhovoru nechaj mu list na rozlúčku a kľúče v schránke. Ja by som sice volila rozhovor, ale aj takto niektorí končia vzťah. Odďaľovať rozchod kvôli poslednému rozhovoru nedáva zmysel. Nájdi si prácu, ubytko, napíš list, pobal sa...a budeš freee
Tak uz si to za vinu nedavaj, nadychni sa a slobodne zi.
Nie ste manzelia, nemate ziadne zavazky, tak nemas nad cim rozmyslat.
Evidentne je lepšie napísať na MK, ako sa skúsiť s ním o tom porozprávať. Najlepšie pri večeri a poharíku vína. Či sa učíte zakladať oheň?