Nechcem sa ho vzdať a trápi ma budúcnosť
Chcela by som sa trosku vyrozpravat aj o nejaku radu poprosit, aj ked viem, ze to aj tak musim sama vyriesit.
Mam 22 rokov a mam 2,5 rocnu dcerku. Vychovavam ju sama. Otca nema, teda ma samozrejme, ale prakticky nema. Otehotnela som hned po strednej skole, nebolo to planovane. Chodila som s tym chalanom vtedy nejake tri mesiace, tiez bol v mojom veku. A ked sa zistilo, ze som tehotna, tak ma opustil, ze on este nechce dieta, ma ine plany do zivota. A ze mam ist na potrat. Dieta je jeho, pretoze pred nim som mala len jeden vztah, rok predtym, ktory trval dva mesiace. A ked som povedala, ze dieta si chcem nechat, tak prisiel za mnou jeho otec, ze lepsie bude, ak pojdem na potrat, pretoze jeho syn so mnou nechce mat nic, a coskoro sa stahuju do zahranicia. Boli bohati, a asi som nebola dost dobra pre nich. Jeho otca som vtedy videla prvy krat. Ked videli, ze sa so mnou nepohnu, tak zase za mnou prisiel, dal mi 50tisic eur, aby som na nich uplne zabudla, a nech si robim, co chcem, ked si chcem dieta nechat, nech sa paci, ale nech ich nikdy nehladam.
Citila som sa strasne ponizena, bezradna a zufala. Ale vedela som, ze to dieta chcem. Moji rodicia tiez navrhovali, ze radsej si ho nenechat, bude to tak lepsie.
Ale nevzdala som sa. Mala som stastie, ze mi velmi pomohla moja sesternica. Pomohla mi zamestnat sa, takze skoro do porodu som pracovala, chcela som vytvorit prijatelne podmienky pre dceru. Sesternica mi pomohla, aby som sa zlepsila aj vo svojej praci, ktoru som potom po porode mohla robit aj z domu. Odstahovala som sa do podnajmu, a vdaka bohu dokazem sklbit pracu aj vychovu dcerky, z mojho prijmu vieme zit tak, ze mame co potrebujeme. Jeho a jeho rodinu som vymazala z hlavy ako sa len dalo, ked oni vobec ani len nechcu vediet, ze maju dcerku/vnucku, ja sa nebudem ponizovat, prosikat. A ked on nechce byt s nami, nasilu si to vynucovat nema zmysel. Odpustila som a zabudla.
Odvtedy som ani nemala nikoho, jednak ani som na to nemala cas, a druha vec, ze som ani nemala vobec zaujem. Uplne som sa uzavrela pred svetom, co sa tyka chlapov. Jeden cas bolo take, ze sem tam mi niekto napisal na fb, s cielom zoznamit sa. Ale jeden ked sa dozvedel, ze mam dceru, tak uz sa neozval. Druhy ked mi po par spravach napisal, ze ake mam dobre prsia, tak som ho hned blokla. Treti tiez dopadol podobne. Takze potom uz aj tieto vypisovacky isli bokom. A ani mi to nevadilo, nechybalo. A v podstate, vobec som od toho ani neocakavala nic.
Tie dva vztahy, co som mala, tiez boli take, ze chceli len moje telo. Vtedy som si to neuvedomovala, nevidela, ale ked sa pozeram spatne, tak uz viem. Prvy vztah som spominala, ze trval len 2 mesiace, s nim som prisla o panenstvo, ale ked sa so mnou par krat vyspal, opustil ma. A druhy vztah, ked som ostala aj tehotna, tiez bol len o tom. Ja som z toho nikdy ani nic nemala, skor som to vzdy len pretrpela, tych par minut, a uverila som tomu, ze asi to bude so mnou, citala som o tom, ze su zeny, ktore zo sexu nic nemaju.
A teraz je taka situacia, ze priblizne pred rokom sa do susedneho vchodu nastahoval jeden chlap. Ja som nikdy nemala nejake uzsie kontakty so susedmi. A ked som zvykla byt vonku pred bytovkou s malou, tak som ho obcas stretla, ked niekam prave isiel alebo prisiel. Najprv len pozdrav, potom sa aj prihovoril. A casom sme aj podebatovali, alebo ked videl, ze sme vonku, tak prisiel aj on, tak sa trosku pohral aj s malou. A casom sa to stavalo pravidelnejsie, ale nie ze by bol nejaky dotieravy alebo otravny. Brala som ho ako prijemneho suseda. Potom bolo aj take, ze som potrebovala niekam skocit, nie nadlho, tak sa ponukol, ze zatial bude s dcerkou pred bytovkou, nech ju nemusim tahat so sebou. Nie ze by to bol az taky problem, ale predsa to bolo tak lepsie. Par krat mi pomohol aj v byte nieco, alebo len tak prisiel na kavu, no mali sme pekny kamaratsky vztah. A potom sa stalo, ze sme sa zblizili trosku viac. Nikdy ma ani len nenapadlo, ze by medzi nami nieco mohlo byt, vobec som nad tym ani len neuvazovala, no predsa sa to stalo.
Ziskal si moje srdce, a naozaj som citila, ze sa zaujima hlavne o mna, ako osobu, a nielen moje telo. Pol roka potom ako sme sa zoznamili sme mali prvy bozk, a presli tri mesiace, kym doslo k prvemu sexu.
Objavila som v sebe city, ktore som predtym nikdy necitila, a dostavala som od chlapa nieco, co predtym este nikdy. Trvalo to dlho ale, kym sa prelomili lady. Som velmi zalubena, citim, ze ho naozaj milujem. V com je ale problem. Ma 43 rokov. (Predtym bol vo vztahu 10 rokov, rozisli sa, vtedy sa pristahoval sem. On deti nema, jeho byvala mala dieta z ineho vztahu).
A ja teraz neviem, co mam robit. Viem, citim, ze ho milujem, a trha mi srdce, ked si pomyslim, ze ci to neukoncit. Nedokazem to. Ale na druhu stranu ma trapi, ze ten vekovy rozdiel je dost velky. Dobre, momentalne sa to este da. Ale bojim sa, co bude o 10 rokov, o 15, o 20. A nechcem vztah tak, ze no dobre, par rokov budeme spolu, uzijeme si, a potom uvidime, ked tak, tak ukoncime. Ak do toho ist, tak celym srdcom a dusou, a nie tak, ze to ma byt len nieco docasne. On o tomto vie, tvrdi, ze ma miluje tiez, ale bude respektovat, ak sa to rozhodnem ukoncit. Minule navrhol, aby som sa k nemu nastahovala, ale ja naozaj neviem co robit. Nie sme oficialne par, teda ze na verejnosti, nikto o tom ani nevie. Ale je mi s nim dobre, este nikdy som nedostavala od chlapa co od neho. Myslim citovo. Aj dcerka si ho oblubila, a on ju tiez ma rad. Stale si mame co povedat, vieme sa zabavit, posrandovat, v jeho pritomnosti sa citim uplne uvolnena.
Tie dva vztahy v podstate neboli nic. Toto je moj prvy ozajstny vztah, ak to tak mozem nazvat. Uz som ani neverila, ze nieco take existuje. A, nehovorim ze to je to najpodstatnejsie, ale aj milostny zivot je s nim skvely. Zistila som, ze nie je vo mne ziadna vada v tejto oblasti, a aj zena moze mat nieco zo sexu. Ani som si nemyslela, kolko vasne je vo mne, zrejme trebalo na to ten spravny partner.
Ale napriek vsetkemu sa citim ako medzi dvomi kamenmi. Nedokazem si to predstavit, aby som sa ho vzdala, ale zaroven ma trapi buducnost.
A vobec nejde o to, ze by som ho nejak vyuzivala financne, tak to nie je. Nie som nanho odkazana v tejto oblasti, a on to tiez vie. Sem tam mi kupi nejaky darcek, vacsinou nejake oblecenie, vzdy hovorim, ze to naozaj nemusi. On na to, ze on to robi rad, lebo si to zasluzim, a je rad, ze sa mi pacia, a jemu sa tiez pacia, ked ich mam oblecene. Kupil mi uz viac kuskov, ja som si take veci nikdy nekupovala, vzdy som sa obliekala tak jednoduchsie, nevyrazne, no, tak normalne. Tie veci ktore kupil, su take ako povedat, take trosku vyzyvave, ale zas nie prilis. Ale hovori, ze zasluzim si obliect nieco sexy a krasne, aj ked som krasna aj v teplakoch. A ja sa tiez citim v nich dobre, padne mi dobre jeho obdiv, a ze sa mozem citit ako zena, ktoru miluju. Ale nejde o nejake darceky, rovnako by ma potesil, keby kupil len nejaky vesiak.
Niekedy sa citim ako najstastnejsia zena na svete, a zas niekedy pridu tie myslienky, potom sa trapim.
Nech by sa stalo cokolvek, stastna budem stale, pretoze mam svoju dcerku.
Ale preco mi nie je sudene, aby som mohla mat niekoho po svojom boku bez takychto pochybnosti a byt stastna aj takto.
asi to nie je vzťah na celý život, ale užívaj si to a netráp sa čo bude...
Netráp sa, daj tomu čas a uvidíš. Aj keď zo štatistického hľadiska vzťahy s takýmto veľkým vekovým rozdielom väčšinou nevydržia.
Držím palce, si silná žena ❤️
mozes si najst rovesnika a o pol roka dostane rakovinu a zomrie. tak s nim radsej nebudes? uplne zbytocne riesit buducnost takto velmi velmi dodaleka.
@natalyya pisem z vlastnej skusenosti ... tie pochybnosti, ktore mas sa budu stracat a nasledne vracat a neustsle ta budu nahlodavat (ten vekovy rozdiel) a cim bude starsi, tym to bude horsie. Na konci vztahu si povies, ze ja som to vedela uz na zaciatku, ze to takto dopadne hoc sex dobry, prijemny muz, pomaha atd. Je to tvoja intuicia plus rozum, ktory ti podla mna dobre naspepkava. Ja som takto bola 9 rokov s ex, tiez starsi, mily, staral sa, ale vacsi vekovy rozdiel. Snazenie o dieta s nim roky rokuce, nakoniec moja vysnena princezna prisla hadaj co? Od tehotenstva par netvorime, chce byt len otec dietata.
Vekový rozdiel až tak podstatný teraz nie je.Vieš aby si nedopadla tak že budete mať spoločne dieťa a potom sa môže hoci čo stať a zostaneš sama z dvomi deťmi.Všetko sa môže stať nejeden prípad tu taký bol.To že ťa vola k sebe bývať svoje bývanie si nechaj ako rezervu a chod bývať k nemu ale hend by som určite nešla uvidiš či to pôjde alebo nie. Ak nie pôjdeš bývať nazad do svojho bytu aj s dcérkou.Vieš ono je rozdiel bývať s chlapom a žiť a stretavať sa na ulici a len tak sa porozpravať posrandovať. My môžme napísať sklame ťa a nakoniec bude všetko na 1 krásny vzťah.Alebo môžme napísať bude dobre chod do toho a nakoniec skončite a pôjdeš bývať do svojho.Na začiatok ťažko povedať.Aj to že 43 ročny tak môže tak isto sklamať ako 22 alebo 25 35 ročný.Tu nejde o to koľko má vek tak môže sklamať. Niekedy ženu sklame aj muž 50 roční.Budeš tu mať veľmi veľa rôzných názorov vybrať si musiš TY sama čo je pre teba a dcérku dobre.Zatiaľ ja na tvojom mieste by som sa len stretavala.Myslím si že ak TI to návrhoval tak je to skoro. Isť bývať áno ale najprv ho spoznaj.
Si rozumna a sikovna zena, ale mozno aj prilis rozmyslas. Nepokaz si sancu v zivote, ktora sa ti ponukla, pozeraj na pozitiva a nie tie negativa. Dokonale nie je nic.
Povedala by som, ze si strasna blbka ked ti nebolo jasne preco sa pri tebe zastavuje, vola ta na kavu a opravuje ti zachod 😅
Jasne ze sa ti chcel zapacit. Ak si nasla chlapa ktory vie vo che tak uz len musis zistit co chces ty.
Tych 50k si pouzila na co? Na najomne?
Príliš nad všetkým premýšľaš, stačilo napísať, že máš zlé skúsenosti a teraz sa bojíš dôverovať plus vekový rozdiel je veľmi veľký. Užívaj si vzťah tu a teraz nikto ti nezaručí či ostanete spolu aj o 10, 20 rokov. Ale ak ho necháš ísť budeš si nadávať prečo si to neskúsila. Sťahovanie a ďalšie kroky nemusíš robiť hneď.
Celý čas čítam, že kde je problém a tam je len vek ?
Haloooo...
Ja mám tiež o 10 rokov staršieho manžela a je to najlepšie, čo má v živote stretlo.
Ani za nič by som ho nemenila.
Neblázni ...
Začni si užívať život a čo ťa v ňom stretlo ..
@oktober3 ale medzi nimi je rozdiel 21r
Moja osobná skúsenosť. Ja som mala 25 rokov, on 43. Tiež zaľúbená, vekový rozdiel mi nevadil. Ale začal mi vadiť po 1,5 roku. Nejak som si uvedomila, že neskôr to nebude robiť dobrotu,bude to ešte väčšie trápenie pre oboch. Napr. ja 40 r., on 58. Čo sa mi zdalo aj stále zdá, že je veľa. Inak bol tiež super chlap, starostlivý. Tak som to nakoniec ukončila. Nikdy som neoľutovala to rozhodnutie.
@natalyya Si si istá že vsťah s chlapom po 10 ročnom vsťahu o polovicu starším dopdne lepšie ako tie predtým. Aby si časom neprišla na to že ťa tiež chcel len kôli tvojmu telu / veku a pre to že si bola blízko. Iste vie to lepšie v posteli a ide na to inak ako tý 19 ročný predtým ale ja by som tomu neveril, nie tomu že ťa chce veď ktorý štyridsiatnik by nechcel dvadsať ročnú babu ale prečo si ťa vybral.
@natalyya Vekový rozdiel vie byť problém. Možno nie v tejto chvíli, ale človek zvykne uvažovať čo bude o nejakých 30 rokov... Ja 50, ona 85...
Ale zas na druhej strane keď sa s nám cítiš dobre, nerieš čo bude. Dnes 70tnici sú čulí ľudia a čo bude za 30 rokov, možno budú čulí aj 90tnici. To máte pred sebou 50 rokov.
Alebo rozídete sa? Čo potom? Nebudeš zase rozmýšľať, že si stále sama a ktovie či si ešte niekoho nájdeš? Vždy je to lotéria, nevieš to príde.
Inak, dúfam, že tých 50k si si zobrala, síce viem si predstaviť aké to muselo byť ponižujúce, ale ja na tvojom mieste by som ich zdral aj z posledných gatí.
@natalyya vekový rozdiel nech ťa teraz netrápi. O 20 rokov, ty budeš stále žena v najlepších rokoch a on bude dôchodca, potom ti to môže začať vadiť, že sa unho začínajú prejavovať choroby, nevládze atď. Ale niektorí muži v 60 ešte tiež nie sú suci do starého železa, záleží od genetickej výbavy a ako sa o seba starajú. Takže možno to či ho opustis o 20 rokov ani nebudeš potom riešiť. Ale daj si otázku, keby ste boli tých 20 rokov spolu, stalo by to za to? Predsa len je to štvrtina života priemerného človeka. A niektorí spolu ani toľko nevydržia. Rozvádzajú sa po 2,3,5 rokoch a nevedia si prísť na meno. Ak si predstavis budúcnosť o 20 rokov s ním a že si potom povieš že už s ním byť nechceš, stále budeš mať šancu nájsť si partnera v svojom veku. Ale po toľkých prežitých rokoch spolu si budeš na partnerovi vážiť úplne iné veci ako si vážis teraz. Teraz je to zrelý muž , ktorý vyzerá že bude schopným otcom a dokáže ťa zaopatrit. Takych, ale primeranych svojmu veku by si našla veľmi málo. V tom veku si chlapi chcú ešte užívať, nemať záväzky, cestovať, žúrovať a nehladiet na budúcnosť. Ty sa pozri aká budúcnosť by ťa mohla čakať s ním, a keď to nevyjde, rozidete sa po 2-5 rokoch, tak nevadí, ale aspoň nebudeš ľutovať, že si to zahodila kvôli vekovému rozdielu. Z každého vzťahu žena odchádza silnejšia, naučíš sa nové veci a budeš mať pekné spomienky.
Dakujem vam vsetkym. Asi naozaj nema zmysel to zahodit len preto, ze ktovie co bude niekedy v buducnosti. Stat sa moze cokolvek, hocikedy. Ale beriem do uvahy aj tie nazory, ktore hovoria skor proti, teda kvoli veku. Ten rozdiel je sice velky, a casom sa to moze zdat coraz vacsi (prave z toho pramenia moje obavy), ale sam v sebe to uplne nevylucuje, ze to nemoze fungovat. Ked som s nim, vobec sa mi nezda, ze je starsi odomna, teda myslim to tak, ze vtedy vnimam len cloveka, s ktorym mi je dobre, a akoby vobec neexistoval taky faktor, ze vek. Spominala som, ze predtym by ma ani nenapadlo, ze by som mala niekoho, kto je tak stary ako moja mama, a len o tri roky mladsi ako moj otec. Takze pocitovo necitim ten rozdiel, to asi len moj mozog pracuje viac nez by mal.
A sice sme sa o takychto veciach zatial ani nebavili, ale keby nam to naozaj fungovalo aj casom, a potom by sme chceli mat napr aj spolocne dieta, tam tiez moze byt vselijako. Pretoze momentalne urcite nie, zas o 5 rokov to je take, ze on uz bude mat skoro 50. Mozno on ani nebude chciet, mozno ani ja nie, aj ked si viem predstavit, ze by som chcela mat dieta s muzom, s ktorym zijem, ktoreho milujem, za koho som mozno aj vydata.
Skusim netrapit sa kvoli buducnosti, co bude bude, momentalne to funguje, tak necham tomu volny priebeh.
A cas ukaze.
Ako ste niektore aj pisali, ze mozno aj on sa zaujima len o moje telo (sice ja nemam taky dojem), a nabazi sa a pojde dalej.
S tym byvanim asi este naozaj pockam, potom uvidime.
Este tu bola otazka ohladom tych penazi. Ano, zobrala som ich, najprv nechcela, ale potom predsa zobrala. Ale stale ich mam, neminula som z nich ani cent.
@natalyya za peniaze kup byt, ktory budes splacat (radsej ako niekomu davat za najomne) a ten byt nechas neskor dietatu. Na ucte ti peniaze casom budu stracat na hodnote kvoli inflacii a v investovani, ak sa nevyznas, mozes aj dost prerobit. Vsetko dobre, uzivaj si pekne obdobie🍀
@natalyya vekový rozdiel by som neriešila. Ale to, či chce skutočne vzťah alebo len ten sex a spoločnosť. Či to myslí vážne, alebo nie. Nenasťahovala by som sa na tvojom mieste k nemu s dieťaťom, dokiaľ nie ste manželia alebo aspoň snúbenci. Ak by ste sa po pár mesiacoch rozišli, mohlo by to mať dosť negatívny dopad na tvoje dieťa. Ak to myslí vážne, chce si ťa vziať, tak želám všetko dobré. 🙂