Som veľký introvert, mám problém stretávať sa s ľudmi ktorí sú mi nie blízki. Nemám problém ísť do reštaurácie, kina a hocikam von medzi ľudí, aj hodiť rec s náhodnými ľudmi či už predavačky v obchode alebo všeobecne, aj sa usmejem a celkovo možno by niektorí mysleli že vôbec nie som introvert.
S čím mam ale obrovský problém sú už vyslovene stretnutia alebo zdržiavanie sa na mieste s inými ľudmi mimo tých čo poznám. Napríklad mame ísť na nejakú návštevu ku niekomu kde nechodíme často alebo dokonca tam budú aj ini ľudia a vo mne narastá panika. Cítim sa nekomfortne, je mi zle dlho pred udalosťou, búši srdce a som nervózna. Zajtra takto mame ísť s priateľom na návštevu ku známym ktorí nás prvýkrát pozvali čiže sme tam ešte neboli. Už dnes mi je z toho nanič urobila by som čokoľvek aby som nešla ale už som sa raz vyhovorila a teraz to nejde. Boli má aj hlava z toľkého stresu, neviem nad ničím iným rozmýšľať len ako tam prídeme čo budem hovoriť ( ani sa mi nechce nasilu rozprávať sa ) ako sa budem tváriť aby som nebola neprirodzená .. mavala som to takto už v škole chodila som tsm dlhé roky napriek tomu som si nezvykla na veľký kolektív a nedajbože keď som mala byt stredobodom pozornosti . Bojim sa aj ako si nájdem prácu pretože ako som písala vyššie pokial sa niekde nezrdrzujem je to ok ale už keď mám niekde byt a celu dobu s tými ľudmi komunikovať je to hrozné.
Teraz cez sviatky sme boli tiež na návšteve ( priatelovej rodine) a nečakane mali prísť další vzdialenejší členovia a vo mne už opäť narástla uzkost že prídu noví ľudia kde budem musieť si odžiť svojich 5 minút slávy kedy sa budú vypytovať kto som čo som čo robím a podobne.
Neviem čo s tým mám robiť. Som dospela a nedá sa všetkému vyhýbať ale spôsobuje mi to nepríjemne stavy a zle sa potom cítim
Na takéto stavy pomáha len postupné navykanie si na takéto situácie. Zrejme nechceš ísť cestou úplného odľuda, takže len zaťať zuby a vydržať. Ale je to dlhá cesta, niekedy to trvá až roky. Aj tak to však nevzdávaj
Koľko máš rokov? Mávala som také isté stavy, no čím som staršia, tým viac mi príde dôležité stretávanie sa s ľuďmi a budovanie vzťahov ako moje "introvertné maniere".
Vyhľadaj odbornú pomoc, ty totiž nie si introvert, ale pravdepodovne máš izkosrnu poruchu
jedna vec sú navstevy, ktoré naozaj mnohych nebavia, druha vec je praca, ktorá tá bude živiť a vo väčšine zamestnaní musí byt otvorená kontaktu s ľudmi
@zmrzlinka2021 ešte dodám že nikdy nechcem takto niekam ísť ale nakoniec idem lebo sa musí , patrí atd ..a keď som už tam prežijem to aj niekedy sama uznám že bolo dobre a zábava ale keď je ešte len predtým tak nie a nie ísť
@dominikamacakova 26. Ja som si toho práve vedomá že nechcem byt samotár rada by som žila aj viac spoločensky ale vadí mi keď nemám vec vo svojich rukách keď sú situácie ktoré si ja nevyberiem ( že sa mám stretnúť s ľudmi s ktorými som to nenaplanovala ja) takisto mám veľké stresy pred návštevou úradov či nejakých inštitúcii
Autorka, čo sa ti najhoršie môže s tými ľuďmi stať?
To si ešte nikde nerobila?
@koniarova v 26 dnes bežne ľudia končia skolu
@zmrzlinka2021 bojim sa akéhosi zlyhania že budem za divnú alebo neviem čo, keď dostanem nejaké otázky o živote čo od cudzích neznášam a neviem sa vykoktat aké mám zámery či s prácou a celkovo .chcem vždy všade urobiť taký dobrý dojem že potom sama na to doplácam tým koľko nervov na to miniem. Akoby sa niečo stalo keď aj niekto má proste nebude mat rad ale ja to veľmi prežívam. O to viac ak budú niekde mladi ľudia rovesníci a nechcem niekde kaziť zábavu či byt nejaká zvlastna. Robím si dopredu scenáre čo ak napríklad vytiahnu nejaké pre mna hrozné spoločenské hry kde treba niečo napodobňovať a podobne 😃
@autor musíš na tom pracovať a stretávať sa s ľuďmi
Doteraz si asi studovala a stretavala sa s rovesnikmi. Mozes byt uplne prirodzena, nemusis robit na nikoho ziadne dobre dojmy.
Možno máš v sebe nejaký "blok" z detstva.... ?? Vyhľadaj psychologičku, Porozprávaj sa s ňou. Poradí. Pomôže,, alebo pozri knihy v knižnici na takúto tému. Pozri i na internete....
Držím palčeky.
Tiež nemám rada stretnutia s cudzími ľuďmi. Ale nikdy nevieš, kde a kedy stretneš spriaznenú dušu. Možno na tej návšteve sa budeš mať s niekým o čom rozprávať. Predstav si, že sa tam budeš cítiť dobre.
🤔… každý človek je “originál” aj Ty a čo a ako prežívaš máš nastavené “len” u seba… Relatívne i chápem čo píšeš - pokúšaj sa brať takéto situácie u seba s kľudom (stresom i tak nič nevyriešiš a ubližuješ si) a na návštevách vždy byť i podľa situácie a aj s humorom (nič tým nepokazíš)… Kukni si i fajn knížky: https://www.google.com/search?q=sila+extrovento...
Pekný dník
To skor znie ako nejaka fobia, urcite to nie je standardne "introverstvo".
Treba vyhladat odbornu pomoc.
Hlavne sa neuzatvaraj doma. Toto,co opisujes uz hranici s diagnozou. Ja som introvert,ale taketo stavy nemam. Mozno ked som bola mladsia,bola som hanbliva. Napr.aj v praci,ked som mala vystupit pred 15timi muzmi,mala som stres,ale nie taketo uzkosti,co opisujes. Nevyhybaj sa navstevam a casom naberies skusenosti v komunikacii,naberies istotu a budes vediet zvladat pobyt v spolocnosti. Priatel by mal vediet o tvojom stave a podrzat ta. Aby vedel zachranit situaciu a ked bude na teba velky tlak,aby vedel vcas zasiahnut a odviest pozornost od teba,pripadne ti pomoct s odpovedami.
Super, že s tým bojuješ sama. S psychológom by to bolo trochu ľahšie možno. Len si neveríš.
Prepáč ty nie si introvert, ty máš psychiatrickú diagnózu. Ries to minimálne terapiou.