Kamarátku poznám zo strednej školy, chodili sme spolu 3r a ostali sme naďalej v kontakte. Teraz máme 30r a každá už máme svoje rodiny. No sme denno-denne v kontakte. Ona vyrastala v detskom domove, nemá rodičov ani súrodencov. Dala sa dokopy s prvým chlapom ktorý mal o ňu záujem. Nasťahovala sa k nemu, po čase sa zobrali a majú spolu 2 deti vo veku 5 a 7r. Zo začiatku vyzeralo že je šťastná, no časom sa mi zdôverila že s mužom majú problémy. Nadáva na ňu, nič jej nepomáha v domácnosti. S deťmi pomôže zahrá sa s nimi. Majú dve dcéry, chlap túžil po synovi. Boli časy keď jej to vyčítal. Často sa hádajú všetko pred deťmi. Často plače po nociach. Radila som jej či nerozmýšľala nad rozvodom. Povedala že ona sa nerozvedie že nemá kam ísť a že je rada že má kde bývať a čo jest, že nemusí o nič sa starať finančne. Muž ju aj deti zabezpečuje vsetko platí. No podľa mňa toto není normálne aby na ňu nadával a vulgárne sa vyjadroval aj pred deťmi. Ako jej pomôcť?
nijako.. sama v sebe musi najst silu a doveru v seba, ze vsetko dokaze zvladnut a nie je odkazana na cloveka, ktory si ju nevazi.. ze si zasluzi viac.. ale to je tazky proces.. ked vyrastala bez rodiny, uz to, ze ju teraz ma, je pre nu dosiahnutie vysokej mety, ktorej sa nevzda len tak lahko.. jej to za to stale stoji, aj za tie vulgarizmy a preplakane noci.. lebo to, co zazila predtym, bolo asi horsie
suhlasim s komentarmi vyssie...nie je to pre nu z dovodu jej minulosti take lahke...ty ju mozes max vypocut, ale kroky a rozhodnutia musi urobit sama...urcite si jej aspon velkou dlhodobou oporou a skrz vas vztah je to pre teba tazke sa divat na to, ze nie je stastna...hovoris jej dobre, ale tu silu musi najst ona
obavam sa, ze ty jej nepomozes absolutne nijak. je dospela, sama musi vediet, co chce urobit so svojim zivotom. ty za nu rozhodovat nemozes, nechaj to na nu. nech si poradi. ak nic menit nechce, tak ty tazko mozes daco spravit.
mam chalana, tinedzera sirotu, u ktoreho sa snazim o nasmerovanie a zalozenie spravnych hodnot...ale presne sa obavam casom toho, co pises z vlastnej skusenosti s kamaratkou, ze jednoducho sa to v tom zivote taha s nimi a skor ci neskor ich to dobehne...nic ine, len dufat...
Je potrebne aby sa naucila byt samostatna, nasla si zamestnanie.