Napredovanie vzťahu
Zaujíma má názor žien ktoré niečo totožné zažili.
Mám priateľa a teda vážny vzťah vzhľadom k tomu že žije v blízkosti rodičov (možno takých 300m od nich) nepostúpila som na možnosť takéhoto spoločného bývania keďže mám zato že mladi majú bývať samostatne. Minule na mna skúšal že teda našiel pozemok v rovnakej dedine ale tak 7-8 ulíc od rodičov. Moja otázka znie brali by ste toto ako kompromis ? Alebo sa proste nechce vzdať myšlienky byt blízko rodičov lebo tak či onak by boli “za rohom”. Možno sú tu ženy ktoré majú svokrovcov v rovnakej dedine tak sa mi vyjadria.. Dakujem
na dedine to tak byva, ze okolo domu treba stale s niecim pomahat. asi si to uvedomuje aj tvoj priatel, preto chce dom co najblizsie, aby vedel odskocit, hned tam pomoct a vratil sa. tazko sa mu bude odskakovat, ked bude byvat 30km od toho domu. to cestovanie bude stat kopu casu a penazi. vsak mozno rata aj s tym, ze ten dom bude treba raz rekonstruovat, tak uz dopredu vie, ze najlepsie bude byvat poblizku
Ale on byva samostatne nie? A teda so svokrovcami ani rodicmi by som nezila ani ja v jednom dome🙏🏼 ale preco chces ist v podstate daleko od nich? Lebo od toho zavisi podla mna aj odpoved - rady od zien. Ci ste ci nie ste v pohode. Ci sa do vas montuju. Ci je mamickar. Ci?
Neuviedla si dôvody, pre ktoré chce v tej dedine ostať. Chce bývať na dedine a tam to už pozná? Je dobré spojenie do mesta a občianska vybavenosť? Rodičom treba /bude potrebné čoskoro pomáhať? Chodí tam každý deň na 4 hodiny alebo len na 2 cez víkend?
Nevidím význam v tom, sťahovať sa nasilu inam, len aby svokrovci boli čo najďalej. Mám iné kritériá na bývanie. Svokru mám síce vyše 40km a mamu cca 20km, ale nevyberala som bývanie podľa ich bydliska. To, že svokra býva v tej istej dedine, nemusí znamenať, že bude stále u vás, treba si to nastaviť na začiatku. A blízkosť rodiny nemá len nevýhody, ale aj výhody.
@januska12323 banálne veci, stravuje sa tam bežne , vecne mu volajú či nepride na koláčik na návštevu… teraz bývajú od seba asi tak blízko že mu vidia či sa svieti v dome a nonstop iba telefonáty či je doma a podobne. Je to vyčerpávajúce žiť pod drobnohľadom. Príklad z nadávna… chceli sme ísť na výlet trocha do prírody kým bolo pekne a že teda pojdeme niekde na čaj a koláčik po ceste volal otec…keď mu povedal ze ideme tam a tam nato mu povie načo ideme až tak ďaleko na nejaký výlet ze nech pekne príde domov lebo mamka robila koláčik … myslím si žeby mu prospela zmena prostredia aj radikálnejšia a ro vzdialiť sa od takých rodičov…
@aaaa1111 A čo sú jeho rodičia posvätní ? Ja mám taktiež rodinu a nepýta sa má nik ako ďaleko to budem mat k ním 😉
autorka, tak ale si uvedom, ze ten dom bude raz vas. tak sa musi o ten dom pravidelne starat, aby nespadol. zanedbany dom sa tazko predava, resp. ostane vasim detom len na obtiaz
No, jedna vec je to, že ho chcú oni kontrolovať, druhá je ako sa k tomu stavia priateľ. Ak mu takéto správanie rodičov vyhovuje, tak tu ti naozaj ani väčšia vzdialenosť od nich nepomôže, pokiaľ to nebudú stovky kilometrov.
Tak to je mamičkár ako vyšitý, treba s ním hodiť reč aby si uvedomil, že už nemá 5 rokov.
Ešte doplním moju skúsenosť. Neviem ako dlho ste spolu. My keď sme s mužom začali spolu chodiť, chodil pravidelne cez víkend k mame na obed, ona mu cez týždeň zvykla nosiť navarené, chodila sa mu starať o kvety a pod... mala som pocit, že je tam nonstop, býval od nej asi 4km. Telefonáty boli tiež pomerne časté. Sadli sme si, porozprávali sa o tom, ako chceme v budúcnosti ako pár fungovať a že pokiaľ sa bude mama takto správať, tak to nedám, lebo ak mám mať vlastnú domácnosť, chcem sa o ňu starať sama, nie aby mi furt niekto stál za riťou a aby bol on mamin maznáčik. Muž to chápal, ako sme boli spolu viac, tak prirodzene začala chodiť menej a jedlo od nej začal odmietať, lebo sme mali navarené doma. Časom sme sa dostali na 1-2 návštevy mesačne. Ona hlavne musela pochopiť, že už nie je sám a nepotrebuje nonstop starostlivosť od mamičky, ale stále sa občas vyskytli neohlásené návštevy, kedy si aj sama otvorila. Nebolo nič lepšie, ako prísť domov z práce a nájsť tam svokru, ale boli to už len veľmi výnimočné prípady.
Neskôr sme riešili spoločné bývanie, aby sme si mohli založiť rodinu. Už sme síce bývali asi 2 roky spolu uňho, ale bol to malý byt. Našli sme to, čo sme chceli, ale na pešo asi minútu od jeho mamy. No nebolo mi všetko jedno, keďže som vedela, ako sa správala predtým. Dohodli sme sa, že to skúsime a ak to s ňou hneď za rohom nebude fungovať a nepochopí naše hranice, tak byt predáme a pôjdeme inam. Dôležité ale bolo, že sme boli obaja na rovnakej vlne a chceli sme mať svoje súkromie. Jediné, čo som si musela vydupať bolo, že svokra za žiadnych okolností nedostane kľúče od bytu. Nedávam jej ich ani keď ideme preč na nejakú dobu, aby išla poliať kvety a pod. Zatiaľ to funguje fajn, už sme tam 2 roky. Na neohlásené návštevy nechodí, jedlo nenosí, naučila sa, že rodinná jednotka sme my dvaja. Uvidíme, ako to bude po narodení dieťaťa, ale v tomto máme našťastie výhodu, že sme v byte a stačí mi vyvesiť zvonček, pokiaľ by opäť začala vystrkovať rožky.
V prvom rade si treba upratať chlapa. Neviem, prečo je ten tvoj taký, aký je. Môj bol roky sám, takže mu až tak neprekážalo, že sa chce mama oňho trochu postarať, ale robil to skôr pre ňu, ako pre seba. Pokiaľ tomu tvojmu takýto servis z dlhodobého hľadiska vyhovuje a chce si rodičov držať tak úzko pri sebe, utekala by som.
My žijeme v rovnakej dedine ako svokrovci, tiež sme tu postavili dom. Moji rodičia bývajú v inej dedine, asi 15 min od nás. Nestavali sme tu preto,že by sme sa jeden alebo druhý nechceli vzdať blizkosti rodičov, ale spravili sme kompromis. Kvôli cenám pozemkov sme nešli do mesta a u našich v dedine sme bývať nechceli. Takto to máme do mesta 8km a k nasim bližšie. Svokrovci sú od nás ani nie 10 min.peši. Aj keď si často poviem,že ak by sme boli aj na 2.konci zemegule, tak by to bolo blízko 🤣ale teda, keď potrebujeme pomôcť my či oni, tak sa máme na koho obrátiť. Vzťahy sú také, že....povedzme, tolerujeme sa za tie roky. Kedysi boli oveľa lepsie, ale už aj horšie. Ale aj napriek tomu,že bývajú kúsok od nás, sme častejšie s mojimi rodičmi. Či už oni u nás alebo my často k nim na víkend chodievame, podľa času a aktuálnej situácie. Takže ak chcete, kľudne kúpte pozemok blízko svokrovcov, ale ešte pred jeho kúpou si ich všetkých upracte, nech nie sú príliš premotivovani, keď netreba (napr.aj pri stavbe domu, zariadovani a tak). Inak napr.kluce majú obe strany, aj moji, aj mužovi rodičia. Ale ani jedni to nezneuzivaju.
Ja by som to brala ako kompromis.
Osobne by som to z jeho strany brala ako kompromis. Ale mas pravdu, v niektorych veciach by ste si mali urcit nejake hranice, aby sa nestalo, ze ty budes neustale len ta druha, co bude len a len cakat
Nezáleží na tom, či je dom od jeho rodičov 300m alebo 3 km. Záleží, ako spolu fungujú a ako fungujú jeho rodičia. Ak majú potrebu každý deň byť spolu, on chodí každý deň k mamičke, lebo mamička bude vždy na prvom mieste aj keď príde žena a deti, ak rodičia majú od neho kľúče a chodia kedykoľvek a ešte si aj sami otvoria, tak nepomôže ani vedľajšia dedina či 30 km. Ak majú normálny zdravý vzťah, tak nevidím ako problém ani tých 300 metrov. Ak je to ako som písala v úvode, tak potom nepomôže ani 30 km.