Veľa ľudí mi teraz hovorí že som pekná že vyzerám dobre a podobne ale dnes na mňa doľahla šikana zo základnej školy kde sa mi posmievali za to ako vyzerám a ponižovali ma tak by som sa chcela spýtať kto je na tom podobne a ako s tým bojujete
tiez som bola celu zakladna sikanovana ze som tucna skareda a podobne, dnes ked to niekomu poviem mi neveria ale ja citim ze aj ked som zabudla tak niekde vnutri vo mne to stale je, proste pridem si menejcenna ked som medzi viacerymi ludmi a tiez si moc neverim…ale inak uz nato nespominam len si myslim ze prave to mohlo mat dopad na to ze som taka…
Netreba s tym bojovat, treba na to zabudnut.
Ja som mala nieco podobne. cele detstvo som pocuvala: ciganka, ciganka. a nie, nie som. keby som bola, tak by ma to neurazalo. ale za to, ze som bola tmavsia, ined opalena, boli to vysmechy. pacit som sa chlapcom pacila, ale stale urazky typu: tebe sa paci ciganecka? a dievcata, ktore boli po opaleni cervene ako paradajky, zase zavideli, co mi prislo az neskor🙂 deti vedia byt zle. dost sa to na mne podpisalo. a rodicia tiez, si taka a onaka, vzdy chceli aby som bola LEPSIA.
teraz, ak mi ludia hovoria aka som krasna, po dietati krasna postava, krasne vlasy, cokolvek. proste tomu neverim. mam obrovsky blok. dokazem sa ponizit, dehonestovat, ale uznat, ze moze mat niekto pravdu je pre mna velmi tazke. toto velmi trapi mojho muza. jedina vec, pre ktoru sme sa vedeli ´´povadit´´. naozaj ma to vlemi trapi, stale by som chcela byt lepsia, krajsia, priliz sa sledujem a niekiedy to noazaj prehanam. takze uplne chapem