Mužovi zomrel otec
Ahojte zienky, som z môjho chlapa na nervy. Predvčerom mu zomrel ocino, nikdy spolu nijako nevychádzali už od malého detstva išiel do adoptívnej rodiny. Len keď mu zomrel viem že ho to aj zasiahlo. Ma toho dosť v robote, ešte k tomu riesi byt. Sám je taký že keď sa mu niečo deje v živote zle chce sa s tým sám vysporiadať. Ja som práveže zvyknutá keď sa mi niečo deje že sa o niekoho oprieť, on pravý opak. Ako to zistil od vtedy mi ani pusu nechce dať a ani sa nechce objať, keď mu poviem že objatie je prirodzene povie mi nech ho necham tak, že keby chce tak by ma objal. Ja neviem čo mám robiť keď ma takýmto správaním od seba odháňa. Sme spolu 3 roky, nemyslím si že by v tom bola nejaká milenka, skratka je taký. Vy ste v tomto podobne? Čo mi radite robiť? Byt pri ňom aj len tak alebo sa mu radšej ani neprihovárat? Od 7 rokov išiel do detského domova a mám pocit že to na ňom nechalo nejaké stopy keď je takýto uzatvorený keď príde nejaký problém. Nechce to som nou riešiť len sám a sám.
Myslim, ze adoptovane deti vseobecne tazko prijimaju lasku a hlavne tomu "niekto ma miluje bez podmienok" ani neveria... to su hlboke traumy s detstva a vela z nich sa to nauci tie city - az ked bude mat vlastne deti...vo vztahu k nim sa vedia otvorit... ale chce to casu... bud tam pre neho, ale daj mu priestor, on ma v hlave velky chaos... to, ze ta nemiluje alebo nejaku milenku s tymto "pozadim" by som skutocne videla ako poslednu moznost..
su situacie, ked aj ja chcem byt sama, to prejde, daj mu čas, kym odsmuti..
muzi obecne tazsie spracovavaju a prejavuju emocie a tym aj tazsie tieto traumy nesu...to, ze otec zomrel, hoci nemali dobry vztah, vyvolalo to v nom nieco hlboke...len tam bud a daj mu cas a priestor sa vyjadrit...spracovanie umrtia blizkeho cloveka trva zhruba rok, ale myslim tu najtazsiu fazu, moze to samozrejme trvat dlhsie
@karolinakr presne tak isto aj ja. Sú situácie, keby poviem, nech mi dajú všetci pokoj. Žiadne debaty, objatia, potrebujem to v sebe spracovať. Každý je iný. Treba to rešpektovať
Práveže chápem tomu, len na jednej strane som aj ja potom z toho smutná keď sa mi takto vzdiaľuje, predsa aj ja potrebujem objatie a tak ďalej. Dúfam že to nejako prejde čím skôr lebo neviem čo robiť.
@klamarova A hovorila si mu o tom, ako to ty vnimas a ako sa ty citis? Mozno si svoje spravanie vobec neuvedomuje, je to taky podvedomi obranny mechanizmus.
Nechaj ho tak, on sa s tým musí vysporiadať a nie ešte riešiť kontaktnú ženu. Stačí keď mu povieš, že si tu pre neho a nie mu vnucovať objatia a neviem čo ešte.
@klamarova prosím ta, nebuď sebec. Aké potrebuješ objatie? To co je za podporu z tvojej strany? Ved sú to hádam 2 dni, co ta neobjal. Láska a porozumenie vo vzťahu je o tom, že robíme to, čo si druhý praje a nie to, čo si myslíme, že si praje/urobí mu dobre. Už len tvoja myšlienka na moznu milenku svedčí o tvojom nízkom sebavedomi. Pracuj na sebe, nechaj mu priestor. Netlač naňho. Môžeš mu uvariť dobrú večeru, mlčky s ním tráviť cas (ako podpora) alebo rozprávať skôr o sebe, čo si zažila počas dna. A samozrejme, ak bude chcieť sex. Nepoznám nič lepšie, čo navodí blízkosť medzi dvoma ľuďmi.
Muzi inak rozmyslaju a prezivaju nez mi zeny .... Nechaj ho tak on si to musi sam prejst to hlavou stoj pri nom nadalej rob ako doteraz chce to cas ja som. Z muzom 31 rokov a poviem ti treba vediet prijat aj to dobre aj to zle a byt si. Stale oporou odpustat si a hlavne stat pri sebe verim ze to dokazete vela stastia ti prajem
Každý prežíva smútok inak, nechaj ho.
Netlac nanho. Povedz mu, ze sa na teba moze kedykolvek s cimkolvek obratit, nikdy mu neodmietnes pomoc, radu, objatie, a respektuj jeho sucasne rozpolozenie.
@hipuska úprimne si myslím o sebe, že by som mala byt nejaký sebec. V mojej rodine keď som vyrastala toto bola normálna vec, objať toho druhého keď tak sa vyplakať a riešili sme veci spolu. Hocičo čo sa u nás stalo sme si to vykomunikovali a riešili problémy spolu. To že chcem objatie lebo si myslím že by mu pomohlo neznamená že by som mala byt sebec. Jednoducho on nie je zvyknutý na takéto správanie a ja to chápem.
Na manzelku mas malo pochopenia. Su to 2 dni vo mu zomrel otec, ktoreho ani nepoznal, okolity zivot sa nezastavuje a ty sebecky myslis na objatie, bozky a milenky?
Co si to za manzelku ze si muza nepoznas
Čiže je vyslovene taký odkedy jeho otec zomrel, čiže dva dni? Ak áno, tak ho naozaj nechaj tak aby sa s tým mohol vysporiadať sám ako on uzná za vhodné.. čím viac budeš tlačiť, tým nepríjemnejšie mu bude.. každý má iný mechanizmus na vysporiadanie sa so situáciami a ak mu iný bude tlačiť tú svoju predstavu tak potom sa s tým nikdy nevysporiada tak aby mu bolo dobre.. teraz je dôležitý on, ty mu buď oporou - takou akú potrebuje.. a ak potrebuje pokoj od všetkého a všetkých tak mu ho dopraj.. stratiť rodiča s ktorým bol komplikovany vzťah je tiež ťažké.. sú tam traumy ktoré má človek pocit že nemal ako ukončiť..
rozumiem ti, ale toto presne používa aj môj muž - ale v mojej rodine to bolo takto... nie každá rodina to má rovnako, nie každý veci prežíva rovnako. navyše, nemala si obuté jeho topánky, tak nemôžeš vedieť, čo si v sebe niesol potlačené a tým, že mu zomrel otec, sa to v ňom vyplavilo. ťažko povedať, ale myslím si, že tu teraz potrebuje chvíľku čas a pochopenie. ak by to pretrvávalo, tak určite to nie je okej. sama som za to, že si treba veci vykomunikovať, ale viem, že sú situácie, kedy akékoľvek "hučanie" do mňa a nátlaky nepomôžu. a nemyslím to naozaj zle, len teda zrovna tu nie je na mieste "ale v našej rodine to bolo takto"...
@autorka ako pises.. VY ste boli v rodine takto zvyknuti.. ocividne tvoj manzel ale nato zvyknuty nebol a so smutkom a emociami sa vysporiadava po svojom, tak ho nechaj, nech si smutok preziva tak, ako to vyhovuje jemu..
@gaborka28 veľa problémov vzníká aj z toho že, v našej rodine to bolo takto a ľudia sa nerešpektujú. A automaticky to považujú za správne to, čo bolo u nich a snažia sa to preniesť aj na druhého.
@klamarova on sa ti nevzďaľuje, len sa s tým potrebuje vysporiadať. Po svojom, On teraz potrebuje tvoju podporu, tak ho nechaj, nech to prežíva po svojom. Smútok zoslabne a začne komunikovať. Ty predsa vydržíš pár dní bez objatí.
Je to prirodzene, ja sa viem o ťažkých situáciách porozprávať ale mám totálnu alergiu keď ma vtedy muž chce objať. Úplne ustrniem a je mi to v takom čase fyzicky nepríjemné, aj keď inak sa práveže veľmi rada túlim - keď som v pohode. Rešpektuj muža, buď tam pre neho ale netlač.
Priprav sa, že to bude riešiť v sebe ešte mesiace, ak nie roky. Mamu má, pozná?
A prestaň byť prehnane starostlivá, ja prežívam smútok tiež podobne ako Tvoj manžel, keď mne zomrel otec, najviac ma vytacali presne ľudia, čo boli príliš starostlivý a chceli sa o Tom rozprávať a mali potrebu ma ofukovat. Vždy som sa so všetkým musela vyrovnávať sama, bohužiaľ traumy z detstva si prenášame do dospelosti takže ja musím byť sama a nemohla som byť a preto som to dodnes nespracovala. Tak ak má manžel potrebu smútiť takto, prestaň naňho tlačiť a prenášať svoj model na ktory si zvyknutá na niekoho, kto to tak nemá, iba to zhoršis
Ale veď to bolo len predvčerom. Daj mu trochu času, netlač naňho.
Bože môj, ty si aká sebecká, jemu zomrel teraz otec, a ty rozmaznanec plačeš že on teba nezahŕňa láskou ako desať ročne decko. Daj lásku pre zmenu ty jemu. Môjmu ex tiež zomrel otec s ktorým bol za zle a celkom ho to položilo vtedy som ho videla prvý krát plakať. Ani by ma nenapadlo za ním ísť a do neho drbať ešte. Miesto toho som vybavovala veci, varila mu čaj, podala servítky a keď chcel byť sám bol sám. Keď som ho objala ešte viac sa rozplakal. Takže, daj mu priestor vyrovnať sa so stratou
@klamarova keď vieš, ako reaguje, nechaj ho, nech si to vyrieši sám so sebou, netlač naňho a - prepáč - neotravuj ho. Keď dospeje do fázy, že bude potrebovať tvoje objatie, tak si poň príde. Najlepšie mu pomôžeš, keď prejavíš trpezlivosť a toleranciu a nebudeš myslieť stále na to, čo chceš ty
@klamarova v tvojej rodine to bolo možno bolo normalne, to že si myslíš že objatie by mu pomohlo je možno len tvoj pohľad na tu situáciu. Nechaj ho tak, daj mu priestor, hlavne sa pred nim nehraj na ublíženu.. jemu zomrel otec, každý to berie inak, ty by si brala objatie ale on sa s tým chce vysporiadať asi sám..
Si normalna ? Otec mu zomrel len PREDVCEROM, sa spamätaj co tu pises , ze Ta odhana a co ja viem co. Kriste, su to 2 dni ! Odhanat Ta moze keby sa Ta dlhodobo nedotkne, ma k Tebe odpor, uraza Ta atd. Atd.
Nie ze Ta 2 DNI nemojka
Ty nevies co dalej ? Po 48hodinach ? Niesi trosku labilna ? Daj mu sväty pokoj a moznost spracovat svoje pocity po svojom.
Fu,normalne som sa po dlhej dobe na koni rozculila
@klamarova nevzdaluje sa ti. Ty to tak citis, lebo pre teba je prirodzene v takych chvilach pri niekom byt a cerpat z neho silu a istotu.
On to ma inak. Chce si to najprv spracovat sam.
Respektuj to, staraj sa o neho, bud mu tak potichu nenapadne nablizku (nech zas nema pocit, ze ho sledujes ako pacienta), keby nahodou potreboval. Ale neber to hned tak, ze sa ti vzdaluje.
Ja som napriklad tiez v tomto nekontaktna. V takych chvilach, keby ma niekto siel objimat, tak mu dam stopku. Ak chcem objatie, sama pridem. Ale ak to niekto chce urobit, lebo si mysli, ze je to spravne, a ja to nechcem, tak mam pocit, ze chce upokojit skor sam seba, ze urobil, co sa dalo. Ze nejde ani tak o mna, ako o jeho dobry pocit zo seba.
Takze nehrot to. Neorientuj sa teraz na svoje pocity. Chapem tvoju bezmocnost, ze pre teba vhodny sposob, aky poznas, sa u neho neda uplatnit, tak sa citis mimo a bezradna a trochu v strese. Ale nie si odmietana.
Ok?
Daj mu cas, niektori chlapi su proste taki, ze nie, nechcu to s nikym prezivat ani zdielat, ani prerozpravat... potrebuju to prezit sami. Tak to respektuj. Ved su to ledva dva dni co mu zomrel otec, a este v situacii ze mali nulovy vztah, a Ty uz fabulujes s milenkami.
Spravaj sa normalne ale maj trpezlivost ak vidis interakciu z jeho strany 0 bodov.