Priateľ má veriacu rodinu, chodia do kostola a riadia sa prikázaniami. Trvajú na tom, aby aj ich deti išli v ich šľapajách. Ja som z pohodovej rodiny, kde si robíme vlastne všetci čo chceme. Nemáme nijak stanovené čomu by sme mali alebo nemali veriť, máme v názoroch a postojoch úplnú slobodu. Rodičia mi nikdy nevyčítali žiadne moje postoje a presvedčenia. Priateľ je veriaci ale nežije vierou natoľko ako jeho rodina. Nevadi mu moja neviera. Do kostola s nimi ochotná chodit nie som ani na sviatky, pri stole na návšteve sa nepomodlím s nimi. Zároveň mi nevadí ich viera, akceptujem ju, ale chcem tiež byť akceptovaná a prijímana nimi taká aká som. Jeho rodina nie je stotožnená s mojim postojom. Cítim že ma nemajú v láske. Nechcú ma do rodiny. Myslíte že by takýto vzťah mohol fungovať? Alebo bude môj postoj k viere vyvolávať v ich rodine stále konflikty ?
Pokial mate zasadne rozdiely v otazke viery, tak je to problem do buducnosti. Pretoze on ak je praktikujuci veriaci, tak bude chciet vase deti viest k viere a jeho rodina tiez. Co moze byt pre teba ako neveriacu urcity problem. Alebo si s tym OK, ze muz a deti budu zit vo viere a ty nie? Tiez otazka sobasa, deti pred sobasom a podobne. To su otazky, ktore treba vyriesit co najskor, ak mate natolko vazny vztah, ze by ste o tomto mohli uvazovat.
Podľa mňa ak je priateľ v pohode s tým, že nie si veriaca tak nevidím dôvod, prečo by vám to nemalo vydržať. Veď ako píšeš ani on nežije tou vierou, nepraktizuje ju. Jediny problém je jeho rodina, ale to je už na ňom ako sa k tomu postaví. Či bude na tvojej strane alebo bude ovládaný rodičmi. Akože ak tej rodine na tom tak strašne záleží a tvoj priateľ s nimi ide občas do kostola tak by som sa pridala. Tu hodinku to tam prežiješ a podľa mňa tým urobíš milé gesto. Nemusíš sa tam modliť, len si to tam odsedíš. Keď tvoj muž nie je úplne veriaci, tak by mu podľa mňa viac prekážala ortodoxná katolíčka ako ateista. Jedine čo môže byť problém tak je otázka svadby a detí. Ale úprimne keby toho muža milujem a viem, že mu záleží na tom aby sme mali svadbu v kostole, tak by som ju tam mala. Veď je to len miesto. Ale to je môj názor. Krst dieťaťa ja neuznávam a neviem či by som s tým súhlasila. To je už ale na tebe. Respektíve na vás ako tieto otázky mate poriešené
Neveriaci človek dokáže akceptovať veriaceho, naopak žiaľ nie. A ešte ak začne busit do teba aj jeho rodina, no dovi -dopo.
V prvom rade si toto musíte vykomunikovat vy dvaja s priateľom. Ak máte v tejto oblasti iný pohľad na život,budúcnosť svoju,deti,atď....bude to vážny problém vás dvoch. Toto nie je kardinalny problém jeho rodiny,ale vás dvoch.
Potom to akceptuje aj rodina-hoci možno zo začiatku to bude ťažšie.
ak sa budete tolerovať, tak vzťah bude fungovať...
ideálne bude ak so svokrovcami nebudete bývať v jednom dome - byte, ale aspoň pár km od seba...
tolerancia, tolerancia a ešte raz tolerancia...
Tak je obrovský rozdiel medzi laxne veriacim a hlboko veriacim. S tým prvým sa da, s druhým (z pohľadu neveriaceho) nie. S fanaticky veriacou rodinou za zadkom by som do toho nešla. A to sme kombinácia veriaceho s neveriacou už vyše 20 rokov.
30 rokov som v takom vzťahu a dá sa to
ktory vztah myslis? s tym muzom, ci s jeho rodinou?
Vieš,povie sa,že si "berieš" jeho a nie jeho rodinu,ale ,je tu to ale,keď dokáže urobiť rodina veľké rozbroje vo vašom vzťahu. Nedajbože,ak by bol ten typ, ktorý radšej "dá" na svoju maminku. Porozprávajte sa vy dvaja a ak by to "šlo" v súlade medzi vami oboma,tak sa "zahniezdite" najradšej tých 500km od jeho rodiny 😉. Veľa šťastia 🍀.
"Cítim že ma nemajú v láske."
no ďakujem pekne za takých veriacich.
a k tvojej otázke: ak tvoj partner nie je až taký fanatik ako jeho rodina, dá sa, myslím, žiť v takom vzťahu, ale ako písali iní - odsťahovať sa x km ďaleko od jeho rodiny.
porozprávajte sa o tom s partnerom, musíte si dať jasné pravidlá ohľadom výchovy detí už teraz. ak sa zhodnete a budete spolu držať, nebude mať jeho rodina na toto dosah. takže čím skôr odporúčam vážny rozhovor.
Moze, moj brat a svagrina tak funguju uz 35 rokov, avsak s tym, ze akceptuju svoje rozdielne nazory a deti nechali, nech sa samy rozhodnu, ci budu verit, alebo nie. Plus nedovolili, aby im do fungovania rodiny zasahovali rodicia.
Môj prvý frajer bol z takej rodiny a ja z rozvedenej. Vždy sa odo mňa očakávalo, že sa pripojím k ich zvykom atd, mne to bolo proti srsti a vlastne už len ta predstava, že mám žiť podľa niekoho predstavy aj keď len raz za čas ma celkom znepokojovala. Frajer bol celkom submisivny voči rodine ,čiže sa vo všetkom podriadoval im . Nakoniec som sa s nim po roku a pol rozišla lebo som v tom nevidela budúcnosť a stále sa cítila ako nedostatočná vzhľadom k rodine z akej pochádzam a aj mojim postojom k viere.
My sme to mali tak podobne. Do detailov zachadzat nechcem, nemam cas, ale kym sme boli "nastrocni" a na VS, bolo nam to suma fuk. On do kostola chodil, ja s nim obcas tiez. No ked doslo na to, ako sme dospievali a planovali buducnost, zacalo to byt takeee...nic moc. No a potom som sa zacala skutocne zaujimat o vieru, v dosledku praktizovania ezoteriky, vestenia a reiki, som sa dostavala coraz hlbsie do depresii. Hladala som a skusila som oslovit katolickeho exorcistu. Ten mi odporucil jedneho knaza od BB a ten ma vzal do Medzugoria. A tento pribeh skoncil tak, ze som sa stala katolickou, este ked som odchadzala z Medzu, tak som revala, ze teda ja sa katolickou urcite nestanem a rozideme sa a ja to neprezijem 😨. Fakt som mala depresie a chcela to skoncit, ak by sme sa rozisli. On o tom netusil, ze rozmyslam aj o samovrazde. Bolo to strasne. No ale dala som sa pokrstit, to este samozrejme bol proces. Ale dostala som dar viery a v decembri to bude uz 13 rokov od mojho krstu. Zmenil sa mi zivot totalne.
Toto si asi pocut nechcela, ale aj taketo pribehy su. A niekedy som viac ja zasadova vo viere, ako manzel 🤪. A teda vobec to nebolo, ze by do mna nieco niekto tlacil, hustil. Len som ostala otvorena vsetkemu.
Jeho rodina sa len ticho za mna a za nas modlila, lebo videla, ze sa mame radi. Ja im za toto naozaj dakujem, lebo keby tlacili, ja by som sa zatvrdila a neslo by to inak.
toto je na diskusiu s priatelom, nakolko je schopny sa za teba postavit a povedat jeho rodine, ze nemaju pravo ta do niecoho nutit.
Tak pokiaľ sa nechcete prispôsobiť tak musíte asi odísť. Iné riešenie nie je asi.
Teraz ešte ako tak, ale príde otázka svadby a krstu detí. Môže s tým byť problém, aj keď priateľ do kostola nechodí, rodičia mu isto budú dávať rozumy.
@autorka a tvoj priateľ ako vidí vaše fungovanie?kostol aspoň počas sviatkov,svadbu v kostole,krst spoločných deti?
K čomu ste dospeli vy dvaja?
Lebo rodinu by som neriešila....ak toto máte vyriešené vy dvaja.
Rodinné stretka,či aj sviatočnú omšu by som sa prispôsobila a išla s rodinou. Predpokladám,že bývať spolu nebudete,čiže....
Celkovo nevidím problém v rodine,pokiaľ vy dvaja v Tom máte jasno
Skús pozrieť aj tento článok https://svetkrestanstva.postoj.sk/165812/kedy-j...
@lonely66 " citim, ze ma nemaju v laske" moze byt len jej neprijemny pocit, nie tak celkom pravda. Ani mna svokrovci "moc nemuseli", ale nemozem povedat s odstupom casu, ze by ma vyslovene nemali radi. Skor mali taky opatrny postoj a odstup.
A z pohladu toho "fanatizmu", to tiez nemusi byt fanatizmus. Proste ziju svoju vieru, z pohladu ateistu je to mozno fanatizmus. Ale naozaj chodit raz do tyzdna na omsu a modlit sa kazdy den, ziadny fanatizmus nie je. @autorka u Vas je to ine, lebo priatel vierou nezije. Podla mna, toto on musi komunikovat so svojou rodinou. Ak to jemu takto vyhovuje, tak rodina by to mala prijat, ze nebudete zit ako oni. Mam svagrinu a do kostola chodi len, ked su krsty, svadby, Vianoce a Velka noc. A svokrovci to akceptuju. Nadseni nie su, ale nekomentuju a spravaju sa slusne a s uctou, tak ako ona k nim. Toto vsetko je o konkretnych ludoch.
@nevenka veľmi pekne napísané.
moja svokra je veriaca a kostol je jej život, vlastne celá manželova rodina sú praktizujúci veriaci - okrem neho. nikto ho nenútil a ani nášho syna. svokra mala túžbu našej svadby v kostole - ja som povedala nech si vyberie - buď svadba podľa nás dvoch s mužom alebo rozchod, ja v tomto neustúpim. so synom potom mala také pokusy že chce aby chodil do kostola a krst a podobne, ale to sa u neho nestretlo s pochopením, takže áno, je to možné takto fungovať, pokiaľ budeš dostatočne asertívna a muž nebude pri rodičoch submisívny…
@terezka1947 mne sa to nezdá veľmi pekne napísané, hlavne tá časť že v dôsledku praktizovania reiki, ezoteriky a veštenia mala depresie… depresie mala lebo nevedela čo so sebou a nič z toho čo z nejakého dôvodu skúšala jej neprinášalo uspokojenie…
no neviem, totiz ja co vidim u nas doma (tiez to mam velmi podobne), rokmi as to zhorsuje, a pri nejakych krizach rodinych a tak, ma tendenciu moj chlap panbozkovat (ako bez urazky, ja to takto volam), od urciteho casu o mnoho castejsie az denne by som povedala a este sa aj ohanat recami ako sme my ostatni pohani a preto to a hento a tamto... a ono.. Podla mna sa ta viera bude (resp moze, to nik nevie, napr moji rodicia sa od viery dokazali odputat celkom a to obaja su z velmi veriacich rodin) do zivota miesat stale.. aj ked napr. pocas chodeina, zitia som to nijak nezazivala.. ako sa narodila dcera v kuse daake reci a staranie sa a snaha cez dieta tlacit do toho a onoho a opakovacky neustale dookola (kostol, svadba, krstenie, ... ) ... a potom prisli znamenia, duchovia a modlit sa a pomoc pride, trpezlivo trpiet a nechat sa skusat.. atd atd... no ako, noz sa mi vo vrecku otvara, ked ot pocujem :DD a to vobec nebyvame blizko :DDD
@simca06022011 to má muž také reči alebo svokrovci?
jaj, a čo sa týka veriacej svokry - roky praktizujem jogu a na jogu chodili so mnou aj muž aj syn 😂😂 ale predo mnou to nekomentuje…
Každý postoj co je iný môže byť vo vzťahu problém ide o to ako sa k nemu postavia ti dvaja. Tak ako viera môže aj nemusí byť problém, môže byt aj nemusí byť problém napriklad domáce zviera, názory na výchovu atd atd. Nič nie je nikdy úplne dokonale a ideálne.
@biba_18 nemyslim si, reiki mi totalne rozhodilo osobnost, az ked vstupil do toho Jezis, oslobodila som sa z toho. A z nicoho nic aj depresie prestali. Ale to Ti nevysvetlim, to sa neda, uz vobec nie na MK par vetami. Ja som vedela, ze sa zas toho niekto chyti, no co uz. Ale dakujem za psychoanalyzu.
@lonely66 muz riesi take tie veci ako sme pohani doma, a spravam sa pretot tak a hentak (prototyp krestanskej zeny = usluzna, poslusna, rob ako chlap povie, skromna, ticha velmi nesplnam :D ) atd, svokrovcov by som neriesila, ale mne sa takto o 180° zmenil chlap, po istych udalostiach a vplyv veriacej casti rodiny je vyrazny v tomto (tam sa babky, tetky len prezehnavaju a horekuju, a boh nas skusa... = a proste on to nasava ako taka spongia, roky to s kludom prehliadal, neriesili sme nic = to boli tie reci jeho rodiny o svadbe, kostole, krstinach, zacali mi dceru nahovarat, ako ju daju tajne pokrstit, ako ona vybavi rodicom svadbu tam a hentam atd = to uz skoncilo, kedze moje dieta to ignoruje, aj bez mojho zasahu = ale jemu riadne svitori na stare kolena a to je vacsi problem:DD)
No ja osobne by som sa trosku obavala, ako to moze v takom vztahu skoncit :D Ako da sa to ignorovat, a mavnut nad recami rukou = ale je to otravne.
Bude fungovat,ak sa odstahujete, aspon 500km a svokrovcov stretnes 1-2 x do roka.
Vsetko ostatne ukaze cas,ale budes tahat za kratsi koniec😉