Morálna dilema
ahojte, v posledných dňoch sa potýkam s pomerne silnou morálnou dilemou.
môj starý otec je človek ktorý ubližoval veľmi mojim rodičom, súrodencovi aj mne. bavíme sa o vyhrážaní, vyhodení z domu keď boli moji rodičia v komplikovanej životnej situácií, urážaní a ohováraní, nútenie jeho dćery k potratu, dlhoročnej snahe rozdeliť harmonický vzťah mojich rodičov. dlhodobé výsmešky na naše osoby, vysmievanie sa nám že sa nemusíme unúvať chodiť na návštevy, že nám nikdy žiadne dedičstvo nenechá. ani jednému z nás nikdy nešlo o dedičstvo, ale svojim správaním si odohnal všetkých okolo seba a zostala s ním žiť len stará mama, s ktorou prakticky nekomunikujú a oddelene majú vo svojom dome každý svoje poschodie. tieto návštevy sme vnímali skôr ako povinné, aby mal aspoň nejakú formu sociálneho kontaktu.
k poslednému pokusu o rozvrat ich manželstva došlo v októbri 2023, kedy sme sa veľmi pohádali - začal si vymýšlať lži o mojej mame, ktoré skutočne pravdivé neboli; ja, rodičia aj súrodenec sme povedali že jednoducho už viac neprídeme, pretože nepotrebujeme aby sa k nám správal niekto takýmto spôsobom.
teraz k mojej dileme - pár týždňov spadol, sám šiel do nemocnice kde bol hospitalizovaný a nikomu nič nepovedal. 3 dni bol preč a neozval sa ani starej mame. v nemocnici mu našli nádor na mozgu, pľúcach, v kostiach. konkrétnejšie informácie nevieme, ale bolo nám povedané že mu zostáva pár mesiacov života.
je pre mňa ťažké zahodiť všetko za hlavu, ísť za ním a opätovne sa pretvarovať. na druhej strane moja empatická stránka to prežíva s ním, sú to informácie ktoré nie sú ľahko stráviteľné, aj keď vo vyššom veku človek už ráta s niečim takým. s históriou jeho prehnaných reakcií, neviem ako by sa zachoval. ešte horšie je to určite pre moju maminu, ktorú naozaj celý život psychicky týral a máme podozrenie aj na fyzické týranie, aj keď sa o tom nikdy neotvorila.
som typ človeka ktorý verí tomu že na konci života častokrát ľutujeme viac veci ktoré sme neurobili, ako tie, ktoré sme urobili, bojím sa a nechcem ho ďalej riešiť, na druhej strane sa bojím že to budem jedného dňa ľutovať.
ako by ste takúto situáciu riešili vy?
Myslíš, že mu to došlo? Ozval sa? Ospravedlnil sa? Alebo vás má v paži, tak ako doteraz.
Vykaslala by som SA na neho. Nech skape ako pes. Sam so svojou zlobou.
Som empaticka a asertivna, ale moje zdravie a moja pohoda je na prvom mieste.
@gribka1 zatiaľ nie, včera sme sa dozvedeli o jeho diagnóze. tatino má podobný názor, vraj ak si bude želať nás vidieť, tak nám to má povedať. myslím že v piatok alebo včera ho prepustili z nemocnice, je ťažko povedať či ho teraz “osvieti” a uvedomí si to, alebo využije svoj posledný čas na to aby nám viac znepríjemnil život. má ešte jedného syna s ktorým prakticky nekomunikuje kvôli rozdielnym politickým názorom, pozemok na ktorom stojí dom ktorý vlastní s mojou starou mamou prepísal na môjho bratranca, aby v prípade že sa jedného dňa bude dediť ich dom a deliť na polovicu medzi mamou a jej bratom, mal jeho brat výhodu a lacno odkúpil jej časť. čím viac si prehrávam tieto detaily, tým viac si uvedomujem koľko zla v ňom je, ja si aj uvedomujem že nie som povinná udržiavať kontakt s niekym aj napriek tomu že je to moja rodina, ale tá ľudskosť vo mne mi nedá.
Zákerný človek bude rozbiť rozbroje aj na smrteľnej posteli.
Keby náhodou prehodnotil svoj život, zamyslel sa čo robil zle a žiadal o odpustenie, potom môžeš premýšľať či sa sním budeš kontaktovať.
@mdnghxthgts Ak si vás vyžiada a kontaktuje, vtedy tú ľudskosť prejav a vypočuj si ho. Určite mu neskoč okolo krku. So svojim majetkom môže robiť čo chce. Aj tak po ňom ostane len horká pachuť, všade kde sa pozriete.
Rodina nerodina, takeho cloveka by som teda do svojho života nechcela. A nie, určite by som to nelutovala. Idiota zo mna nikto robiť nebude. Tak ho zo seba nerob ani ty.
Ja by som sa mu ma tvojom mieste ozvala. Nie preto, ze by si to zasluzil, ale preto, ze teba to ocividne trapi. Ak by o mesiac zomrel, ty by si s touto dilemou na dusi zostala do konca zivota. Raz za cas si na to spomenies a bude ta to hryzt a otravovat, ci si urobila dobre. Ozvi sa mu s nejakou neutralnou spravou, vyjadri podporu a zaujem. Bud pripravena aj na to, ze sa bude spravat jak zvycajne. Je to dokonca celkom pravdepodobne, lebo okrem svojej povahy, je teraz este aj vystraseny a celi smrti, co na dobrej nalade neprida. Bude sa chovat odporne, ok, uzavries to cele s tym, ze ty mas svedomie ciste a skusila si aspon pred smrtou to urovnat. Nebude ta to potom skriet este v buducnosti.
Ja v mojom okolí nejaké obrátenie sa takýchto ľudí nevnímam - keď bol niekto hajzlik celý život, tak pri chorobe sa to ešte aj znásobilo. Dedo, čo tyranizoval rodinu roky a na konci života ho babka kŕmila a utirerala mu riť, jej nadával do p*c do posledného vydychu.
Ja by som počkala, ako na chorobu zareaguje, ak bude chcieť niečo ešte napraviť, urobí to. Ale je možné, že bude ešte horší a ak za ním nepôjdete, tak bude zle a ak pôjdete, tak ešte horšie. Minimálne by som sa na to pripravila.
Držím palce
@mdnghxthgts Moj stary otec je zly clovek, jedine co ma mrzi, ze on je jediny, ktory este zije z mojich vsetkych fantastickych starych rodicov. Nekomunikuje s nim nikto z rodiny, aj ku mne sa choval vzdy otrasne, zeny boli pre neho menejcenne bytosti. Prednedavnom skoncil v nemocnici a ani ma len nenapadlo ho ist pozriet, je mi lahostajny a ak by sa mu aj prihodilo nieco horsie, tak by ma nezaujimal. Sam si moze za svoj osud samotara!
Mňa by teda vôbec netrápilo čo sa s ním stane pretože kontakty by boli prerušené už dávno. O jeho smrti by som sa dozvedela akurát tak z dedičského konania.
Ak má nádor na mozgu nejaký obrat k lepšiemu nečakaj. Skôr opačne z milých a trpezlivých sa stávajú vplyvom choroby osoby, s ktorými ťažko vydržať.
@janage áno tomu rozumiem, študujem psychológiu, takže viem že väčšinou sa to otáča skôr negatívnym smerom..
Vieš čo? Ľutovať budeš tak či tak, aj, že by si sa ozvala a naložil ti, aj že si sa neozvala a kto vie čo by bolo. Ak ti to pomôže, ozvi sa, ale nič neočakávaj.
On sa nezmeni. Otazka je, ci ta to bude aj nadalej zozierat a ci budes mat po jeho smrti vycitky. Ak nie, kasli na neho. A ano, tak chod za nim. Ale nie kvoli nemu, ale kvoli svojmu pokoji na dusi.
Určite sa nezmení k lepšiemu, ak tak veľmi chceš tak mu zavolaj a podľa reakcie uvidíš ako sa zachovať ďalej. Ak by bol agresívny, nepríjemný telefón vieš zložiť v zlomku sekundy.
Neviem, či si veriaca.... "Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“ Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz“ (Mt 18, 21-22).
Ale je to na tebe. Odpustenie je veľká vec. Pre teba. Nie pre starého otca.
Môj názor, nemusíš s ním súhlasiť.
@mdnghxthgts nie. vykašlala by som sa na neho. doslova a dopísmena. myslím, že narobil toľko zla a ublížil toľkým ľuďom, že si nezaslúži pomoc, ani keby na kolenách prosil o odpustenie. nech si teraz vyžerie svoje bolesti a chorobu sám. celý život svojím chovaním od seba odháňal ľudí, nevidím dôvod, prečo by tí istí ľudia teraz odrazu mali mať s ním súcit, či zľutovanie. ja mám také čudo v rodine totiž tiež. a aký požič, taký vráť. ja osobne by som k takému nešla už ani na návštevu....
Ktovie ako dlho ten mozgový nádor má a do akej miery choroba môže za jeho zlobu.Ja by som mu zavolala ako sa má a či niečo nepotrebuje.Podla jeho reakcie sa zariadiš čo ďalej .Keď sa mu všetci otočili chrbtom nemusíš to urobiť aj ty.Rob ako cítiš.nemusi to byť to .čo sa urobiť sluší a patrí.
Zbytočne ti tu napíšeme, že by sme sa mu neozvali. Ty s tým budeš žiť a očividne ťa to trápi. Len nečakaj, že sa zmení.
@mdnghxthgts ja osobne by som nemala potrebu ozvat sa s pomocou jemu, ale skor jeho manzelke. Pomohla by som skor jej, mozno bude potrebovat pomoct vybavit zariadenie, casom hospic, osetrovatelku. Nemusis sa pretvarovat a predstierat sucit, ale mozes ponuknut len vecnu a racionalnu pomoc. Budes mat dusu na mieste, lebo evidentne nie si odstrihavaci typ
Mna by zaujimalo, ci je to nejaka turborakovina, alebo "pomaly" nador na mozgu, ktory mohol sposobovat, ze sa choval k najblizsim ako prasa, popytaj sa niekoho, aky bol v mladosti. 👽🤔😅
@ahhola je takýto celý život, u neho hrá silnú rolu komplex menejcennosti. je to veľmi zaujímavé, pretože moja starká (jeho mama) bola úžasná žena na ktorú do dnes spomínam aj keď zomrela asi pred 14 rokmi. jeho sestra je rovnako skvelá. s ním sa nedalo odkedy sa pamätám (ja mám teraz 22). už ako dieťa som sa bála jeho mentálneho stavu. 🙂
@0silvia0 so starou mamou sme v pravidelnom kontakte, aj keď s ním je. často k nám chodí na víkendy, oslavuje s nami aj vianoce, kým on je doma sám. dobrovoľne, keďže posledných niekoľko rokov vianoce trávil každý sám vo svojej obývačke a bolo nám starej mamy ľúto, pretože aj keď má svoje muchy, nikdy nám nechcela tak zle ako on. zatiaľ je vládny, vie sa o seba postarať, uvidíme ako sa to bude vyvíjať ďalej. s mamou som sa o tom ešte nerozprávala, chcem jej nechať pár dní nech to v sebe strávi a zároveň viem, že mi to zatiaľ nechce povedať kým mám skúškové..
@mdnghxthgts nerozumiem čo chceš riešiť s cudzím človekom, veď nemáte žiadny vzťah
@mdnghxthgts co konkretne by si mala lutovat? Ze si estala pri cloveku ktory robil len zle a ani dvere od chlievika sa uz o neho nezaujimaju?
Ked si tento typ cloveka, kludne chod, nalozi ti a budes mat svedomie ciste.