Môj priateľ - myšlienky

Ahojky, chcem sa spýtať na názor. Som mladá pred pár rokmi som spoznala na začiatku strednej môjho priateľa. Bolo to také, že sme si písali dlhu dobu doberal si ma flirtoval so mnou ja som to mala ako zábavku. Keď chcel niečo viac nechcela som. Neskôr sme boli párkrát vonku a ja som sa pri ňom cítila veľmi dobre zaľúbila som sa. Boli sme spolu všetko bolo skvele ale zistila som, že mi pár veci zatajil. On je taký typ “na baby”, zvykne im pisat. Viem že vela kamosiek nemá (také čo by sa stretával), ale rad si píše s babami a tiež si ich tak rôzne doberá a pod. Tie dievčatá pozná dlhšie neni to že jednorazovo píše ( ale zas nejsu nejaký veľký kamaráti) viem že vedia o sebe ako trávia dni čo robia bavia sa o športe o nejakých koníčkov a tak.Ale zas nepíšu si každu chvíľujednoducho vidí na príbehu že je odcestovana, napíše niečo na to. A podobne. mne vadilo vtedy že si s nimi písal štýlom ako so mnou. To doberanie flirtovanie a tak. A hlavne tvrdil že si s nikým nepíše. Brala som to ako tak poriadku ale vŕtalo mi to hlavou až sa stalo niečo podobne po čase a vtedy som aj mala ťažšie obdobie v škole a riešila som chorého blízkeho začala športovať mala robotu prvú tak som ho posunula preč a venovala sa sebe. Bolelo ma, že nie je to tak ako on rozpráva. Mala som troska pocit že nie som jediná, mne nevadilo to že ma kamarátky ale napríkad bavil sa s nimi tak ako so mnou. Neviem nemalo by mi to vadiť, ale mala som pocit že to on ako ma spoznal a písal mi, to iste skúšal aj na iné. Možno to je len pocit neviem. Aj som premýšľala nad tým, že tak ako majú dnešné 17stky uz frajerov že sa to nedá na prstoch spočítať, on nebol taký, ja som bola prvá s ktorou trávil čas, chodili niekam a tak. Chvíľu som mala pocit,ze, nevie sa rozprávať so ženou v realite ( sám mi vravel že nikdy nebol obľúbený u dievčat), že si to kompenzuje s tým že tak píše a doťahuje sa s dievčatami som si myslela.
Lebo nebolo to také normálne ( nie nie som chorobne žiarlivá, mala som frajerov predtým, mali kamošky písali si normálne a proste toto písanie terajšieho priateľa mi príde úplne iné )
Neskôr som sa venovala svojim prácam, škole, rodine, koníčkom. To ako mi to bolo ľúto, som riešila tým že som niečo robila a nemyslela na to. Toto trvalo nejaký čas a on celú dobu tu bol pre mňa a aj keď som videla ako občas píše babám pod fotky atd, nevykašlal sa na mňa.
Teraz po dobe dlhšej, začali sme sa rozprávať, ja sa nezamestnávam aby som na neho nemyslela. Tak ako som to robila. Bavíme sa, len to je to, že začalo mi vadiť keď mi napríklad volá. Vadí mi aj keď mi nevolá. Vadí mi keď ho vidím online vadí mi keď nie je aktívny. Vadí mi keď si cez deň píšeme, vadí mi keď si nepíšeme. Toto som mala aj predtým takéto pocity, veľakrát som kvôli tomu aj plakala lebo som sa cítila že nestačím. Potlacala som to v sebe potom v noci plakala, vyčítala mu vela veci. Chvíľu sme sa bavili chvíľu nie. A zas mu vyčítala. A tak dokola.
Teraz po dobe dlhšej, už som taká že ma to mrzí ako to dopadlo lebo nám bolo spolu super, chcem ísť s ním na výlety ale zároveň nechcem. Pamätám si tie časy keď som sa porovnávala s tými dievčatami. Oni sú úplný opak mňa aj štýlovo aj povahovo(toto si myslím povahovo, nepoznám ich).. cítila som sa vtedy veľmi zle a nevedela ako to vyriešit. Teraz som taká, že už to je za mnou, sú mi jedno nech si vyzerá kto ako chce. A som rada za to konečne bolo to hrozne stále nad tým premýšľať.Fakt to bolo niekoľko mesiacov, veľmi zle som sa cítila a plakala.
Len mne vadí keď píše a mne vadí keď mi nepíše. Proste ja si pamätám keď sme Vymysleli sme si nejaký vtipok co sme používali na seba a on to používal na ne… to mi to pripomína keď si píšeme že tak isto ako sa baví so mnou alebo keď sme vonku to iste sa baví s nimi.To ako si začal pisat so mnou to iste začal s nimi to ako sme sa spoznali. Ako by ste to vyriešili? Neviem momentálne zistiť či si s nimi píše, ale aby ste ma nezložili pod zem že čo je na písaní, neni to len písanie a aj si raz dávno dávno posielal fotky také šteklivejšie. Proste ja to mám stále v hlave, pošle fotku že ide spraviť obed alebo nejakú proste obyčajnú vec povie alebo pošle foto a ja mám v hlave ako toto píše inej a bavia sa. Najviac mi vadí keď si niečo vlastne vymyslíme, nejakú činnosť, niečo pomenujeme, zavtipkujeme a sama sa urazim na seba preco sa s ním tak bavím a že to určite použije na nejakú babu aby ju zaujal.( lebo som videla správy, kde toto spravil)
Chvíľu mi prišlo že sa k všetkým správa rovnako, ale keď som sa mu neozyvala nechal mi pred školou kvety, písal nech sa ozvem a tak. Myslela som že to robí z nudy a chce si troska zvýšiť ego keď on neni tak obľúbený medzi dievčatami, tak takto s každou píše a chváli ich a tak aby odpísali. Ale potom by to so mnou netahal tak dlhu dobu. Neviem čo si mám o tom myslieť. Sám povedal že spravil chybu že posielal tie fotky alebo že si písal keď tvrdil že nepísal s nimi.
Jedine čo mi vadí je že to nie je tak ako on rozpráva. Aj čo sa týka nás a aj ich( teda teraz neviem či to tak je alebo nie ale vtedy keď som zistila že si píše tak to bolo inak ako on mne povedal). Strávilo SMe spolu vela času, krásne aj tazsie chvíle, je to človek čo vie ako ma podržať, viem sa o neho oprieť vie ma rozosmiať. To iste ja jeho podržala som, pomohla mu, rozosmiala, starala sa. Vedela by som si s ním predstaviť ďalej vzťah, len mňa zožiera vnútri to čo som pisala sem hore a to ze ma nejak sklamal a stále mi to prebieha v hlave že nie je to tak ako sme si plánovali nás spoločný život. Lebo sú veci ktoré keby sa nedozviem som a sme spokojný spolu. Tak ako to bolo predtým než som sa to dozvedela