Milujem a zároveň nenávidím svojho muža
Ahojte. V prvom rade chcem povedať ze na túto diskusiu nemusíte reagovať, ja len musím niekde vyjadriť pocity tak ako ich skutočne cítim. Nadpis hovorí dosť jasne. Neviem ci svojho muža viac milujem alebo nenávidím. Miešajú sa vo mne tieto dva pocity. Keď si predstavím že by sa mu niečo stalo tak som hotová a chce sa mi plakať. Som v stave že by som odpustila a pre páčila čokoľvek len aby bol s nami - mnou a dvoma deťmi. No na druhej strane ho priam nenávidím za všetko čo mi spravil a ako zničil moje ideály a to v co som verila, doslova sa mi hnusis. To je asi všetko.
...tiez mam takyto vztah s muzom, aj s nim chcem ostat aj chcem odist, aj mi je s nim dobre aj mi je s nim zle, aj ho milujem aj ho nenavidim zaroven, aj chcem aby medzi nami vsetko fungovalo, aj by som sa mu chcela najradsej pomstit najviac na svete, uz niekolko rokov som na tejto hojdacke, raz jedna strana raz druha, nechavam si to pre seba, fungujeme normalne, ale ten vnutorny stav je u mna strasny. Tiez mi dost ublizil, sklamal, nemozem ani uverit niekedy ako sa moze chovat tak ako sa chova, takeho som si predsa nebrala a teraz,... pozname sa pri tom celu vecnost, manzelmi sme uz 20 rokov ale uz niekolko rokov je to taketo a mozno to bolo aj hned od zaciatku, len ja som prilis zatvarala oci a idealizovala ☹
Jediná cesta z kola von je odpustenie. Ľahko sa hovorí ťažko realizuje. My sme sa po rokoch (20) s mužom dostali do bodu, kedy konečne pochopil, prečo sa to u nás zmenilo v sexe. Z mojej strany. Bolo to práve kvôli takémuto zlomu dôvery u mňa. Odvtedy je to z mojej strany viac-menej "povinná jazda". Náš vzťah beriem viac racionálne. Ale to už je aj vekom. Stále mi to vyčítal, až to konečne pochopil a strašne sa mi za všetky krivdy začal ospravedlňovať. A až vtedy som pochopila, že mám obrovský problém a aj keby som chcela odpustiť, je to veľmi ťažké. Živením takýchto krívd ale ničíme len samé seba. A naozaj nám to neprospieva a môže priviesť aj vážnu chorobu. Takže treba na tom veľmi pracovať. Veci sa už udiali. Je to minulosť ktorá už neexistuje. To naozajstné a skutočné je len tu a teraz. A my ženy máme v sebe toľko veľkorysosti a múdrosti, že to dokážeme nechať cez seba prejsť a zase sa zaceliť pomocou lásky. Aj k nemu, ale aj k sebe 😉 Naozaj to treba hodiť za hlavu, pousmiať sa nad tým ako nás Ten hore len skúša a posilňuje a ísť ďalej 😊 Ak na to nedokážeš zabudnúť, aspoň to neživ, neprežívaj nanovo a dookola, nechaj to vyblednúť. Žiadna satisfakcia neexistuje 🤷♀️ Trápiš LEN samú seba. Užívaj si život nanovo a viac pre svoju radosť 😊
Minule som citala v jednej k nizke: V manzelstve by clovek mal dokazat byt splachovaci. Proste ked sa nieco zle udeje tak to splachnut a zabudnut na to 🙂 Viem, ze sa to neda tak lahko, ako sa povie. Zalezi, ake tie krivdy su, v com ti muz ublizil, ci to boli len tvoje ocakavania, alebo ste sa o nich bavili, aj kym ste boli zalubeni... ked vyprcha zalubenost, prichadza aj rozum na rad. V istej chvili rozhodovanie rozumom moze byt tazke, no napomocne, ak si objais svoje potreby a neuhnes, ak si obhajis svoje hranice a neuhnes, bude sa musiet druhy prisposobit a priblizite sa mozno o kustok viac k tvojmu idealu. No ak ste sa len dobre nepoznali, tak to nemozno vycitat len muzovi, moze prezivat rovnako silne sklamanie vo svojom ideale, aj hociaky iny kus muza by nemusel naplnit tvoje idealy. Bohuzial v zalubenosti sa malokto o zasadnych zivotnych hodnotach bavi 🙂 Ostava teda iba vyriesit otazku, napriek tomu, aky partner je, chcem/nechcem pokracovat vo vztahu. Ak chcem, musim si to priznat, ze jeho povahu nezmenim - aj tak teda chcem? Kvoi detom, kvoli financiam, kvoli nemu samotnemu? ...
Čo ti urobil muž?
Hovorí sa, že opakom lásky nie je nenávisť, ale ľahostajnosť. Niekedy sa láska naozaj akoby mieša s nenávisťou, alebo sa striedajú tieto obdobia, ja myslím, že sú to celkom bežné no utajované ľudské pocity.....
Poznám ten pocit ale nie pri mužovi ale pri otcovi. Život s ním v jednej domácnosti je peklo. Niekedy mi ho je ľúto veď je môj otec všetko som mu zabudla rešpektujem ho .. ale na druhej strane ak by som teraz odišla bývať preč asi by som mu zámerne netelefonovala ani ho nepozývala na návštevu. Tiež neviem ako nazvať môj postoj/cit k nemu. O to horšie ak sa jedná o manžela v tvojom prípade. Sadni si napíš si na papier dva stĺpce - negatíva pozitíva a buď k sebe úplne úprimná a napíš všetko čo ťa napadne dobre aj zle .. uvidíš sama ako sa ti to bude ukazovať