Matky/manželky, ako zvládate byť silné a motivované?
Ahojte, taká úvaha/diskusia na večer: ženy (najmä mamy/manželky) ako dokážete byť pozitívne naladené a silné, ak máte ťažké dni/dlhšie obdobia? Mám skoro ročné dieťatko a priznávam, dáva mi to zabrať. Je to veľmi náročné a často sa zrúcam, nezvládam, plačem. Nebudem rozpisovať dôvody, sú to matkám známe veci, náročné dieťa, zrazu menej času na všetko, chaos, málo (alebo žiaden) spánok, konflikty s manželom, frustrácia 😭.. niekedy ma toto všetko premôže.. pritom som taká vďačná a šťastná za svoju rodinu, za manžela, ktorý je úžasný partner, za naše dieťatko, ja už chcem byť konečne šťastná čo vo vnútri aj úprimne som len všetko to náročné okolo toho mi berie náladu a ja nechcem byť takto negatívne naladená.. som presvedčená že je to v hlave, že sa dá nastaviť viac optimisticky. Často sa pristihnem ako sa sťažujem, ako nezvládam, a ja tak chcem byť práveže opak toho..prvé mesiace po pôrode som to neriešila veď jasné že to bol prvotný šok, ale už by bolo načase sa dostať do pohody 😔
Keď sa trápim, tak nie som pozitívne naladená. Nemusím byť vždy silná, pozitívna,aktívna. Som žena, mám právo byť slabá,zranená, smutná. Neexistuje mať stále manicku fázu, je to proti prirodzenosti človeka.
@zmrzlinka2021 tu vôbec nejde o manickú fázu.
Ty nemáš deti, že?
Spomeniem si na kamosky, co maju 4-5 deti a hned ma vsetko prejde 😃
Treba sa prestať snažiť o dokonalosť a aby bolo všetko úžasné,netreba mať očakávania a treba vedieť čo naozaj je dôležité,či spánok alebo upratané atď
@babulkomale nepochopila si môj prispevok
Manžel sa zapája do starostlivosti o dieťa a domácnosť alebo si na všetko sama? Kamarátku máš nejakú, s ktorou môžeš tráviť čas aj s deťmi? Máš čas pre seba, kedy nemusíš nič robiť? Možno poprosiť niekoho o pomoc, prípadne zaplatiť opatrovateľku, upratovačku aspoň raz za čas, aby si si oddýchla. Oddýchnutá mama je oveľa spokojnejšia. Ja keď mi bolo ťažko som si vždy spomenula na jednu známu, ktorá má 5 deti rýchlo po sebe, z toho jedny dvojičky. A tešiť sa z maličkostí, dobrá káva, zmrzlina, pekné počasie, prechádzka. Drž sa.
Vies co, stale to tak mam. Dieta ma uz 3 roky. Ale velmi mi pomaha to co milujem. A to je to co mi pri rodinnom zivote a dietati chyba. Mat veci pod kontrolou a zostat organizovana. Takze, kazdy den po troske - udrziavam poriadok, veci odkladam na svoje miesto, organizujem, triedim a vyhadzujem. Citim sa vnutorne kludnejsie a menej prokradtinujem, dodava mi to energiu.
Nezvladam. A asi ani nebudem kym nebudem mat spat svoju slobodu, aspon v mensej miere.
Rok po porode je to ešte okey🙂 hormóny sú hormóny. Hľadaj v každej jednej veci pozitívum. A hlavne, buď za všetko vďačná. Začni tým, že vidíš, dokážeš sa o seba postarať, máš super muža, dieťatko, máš strechu nad hlavou atď. VEĽA ľudí sa ma oveľa horšie a fungujú lebo musia. Ty sa máš dobre, tak si to začni všímať 😊
Mala som pred očami svoju známu s dvomi deťmi, ja som mala jedno s pol ročným rozdielom tej mladšej. A doteraz je kamoška viac nachylna k stresovemu správaniu, že deti musia jest presne o 18.00, že sladké jedlo musia stihnúť do 17.00 a potom už smola, že v posteli o tej a tej a keď to nie je tak ako si s manželom želajú, tak sú tam vresky, ako deti (7r,4r.) kričia, tak dospelí tiež..
U nás panuje pohoda, klud, nevravím ze nemáme režim, ale prispôsobujeme sa mu. Dieta mame(4,5r) kľudne, my sme kludni, atd.
Keď sa tomu vzorcu vzopries, dokážeš to. Ak nie, nechci dopadnúť ako známa, ktorá sa každý večer teší ze deň už skončil
Podla mna je v poriadku ukazat aj detom, ze nie kazdy den mas skvelu naladu, ze obcas sa ti nieco nechce, ale napriklad to musis urobit (dam im jest, ist do prace a do skolky). Ukaz im, ze taky je zivot, pomenuj to, bud uprimna. Je to lepsia vyzbroj pre ne do zivota pracovat s emociami, dovolit si byt smutny, mozno mrzuty a napriek tomu zvladnut den ako sa pretvarovat ze vsetko je skvele, pripadne zakazovat negativne emocie.
Mne pomáhala veta, neboj bude vacsi bude lepsie. Vydrz. To mi hovorieval otec, ked ma vydeľ unavenú a nevyspatu. Po obdobi vzdoru v 3 rokoch je to fajn do 10 rokov, ked nastupuje ina forma vzdoru pri uceni 🤣🤣🤣🤣🤣. Teraz si zase hovorim vydrz bude lepsie, ked skonci strednu 🤣🤣. A inak mi sem tam pomoze uvedomit si ake som mala stastie, ze mam zdrave dieta, potom uz ani to papulovanie nevadi.
Raz si hore, raz si dole. Dôležité je mať stále na myslí, že všetko to časom prejde.
Keď mám "depkove" obdobie, tak si hovorím, že sa musím sústrediť na:
"S ťažkosťou prichádza aj uľahčenie. S ťažkosťou prichádza aj uľahčenie. Keď teda skončíš, tak sa vzpriam a k Pánovi svojmu spieť chci." /Korán/
Mne teda v tých horších chvíľach pomáha viera.
Každý to má inak. Určite nájdeš niečo, čo pomôže tebe. 🙂
Nedostatok spanku je za tym negativnym ako najhlavnejsi dovod. Ja som z neho mala az depresie.
Ale mam 4 deti, takze dnes mi napriklad komplet vytiekli nervy do kanala. Inak super decko, sikovne, co precita vsetko a vsade, mi donieslo z citatelskeho dennika 5, a to som hucala do neho asi mesiac, nech si to konecne spravi, lebo aj zabudne, co v tych vsetkych knihach bolo. Mladsia dnes ok, az na zhuzvane tricka a gatky na sedacke. 3 rocny zapara do 17 mesacnej a ta ma teploty a sople, nechce mi jest a nespali sme uz tyzden, nie a nie tie sople prejst. Do toho v noci sa mi na striedacku budili aj starsi, ze sa boja, ze cikat a ci necham svietit. A ked konecne mala zadriemala pred 4 rano, tak zacali cvirikat vtaky a zabijala by som ich v tom momente. Ale my sa aspon s muzom nehadame. Len mi povedal, ze ako vies, ze bola blba noc? Ze ked rano zvoni budik, tak sa cudujes, co to je a preco to huka a co mas akoze s tym spravit? 🤣😅.
Zaklad je si uvedomit, ze ste na 1 lodi a ze nie kazdy den je slnecno. Ale to neznamena, ze slnko neexistuje, len proste ho cez mraky nevidno, ale ono tam je. To znamena, ze fakt nemusis byt nasilu stale "pozitivna". Toto je cesta do zahuby.
Štastie nie je vec,ktorú máš,alebo nemáš.Stastie je rozhodnutie a nastavenie mysle,priorít a okolia.
Samozrejme,že sa dá nastaviť optimisticky.O tom stastie je.Kto chce byť šťastný,tak bude