Máte blízku osobu?

Áno, manžel a najlepšia kamarátka už od strednej. 🙂

dlho som nemala nikoho. teraz som šťastná, že mám dve kamarátky, ktoré poznám 20 rokov, ale zblížili sme sa až postupne vďaka podobným osudom. Sme pre seba navzájom veľkou oporou v zlom a partiou v dobrom. v každom prípade ale každá máme svoju hlavu, svoje nastavenie a svoje riešenie osobných problémov a vzájomne sa rešpektujeme. ale ony dve sú mi bližšie ako ktokoľvek z rodiny.

Ja mám jedinú dôvernu kamarátku od strednej školy...na našom priateľstve je krasne to, že jej môžem povedať naozaj všetko a aj ona mne....svoju rodinu a aj partnera milujem, ale sú veci, ktoré poviem iba jej...

mam sestru dvojca

Mám dve kamarátky, len problém je ten, že sú obe preč, ale teda telefonujeme si, keď sú na Slovensku, tak sme spolu keď sa dá, ale teda viem, že keby čokoľvek, tak sa môžem na ne obrátiť.

Nie spolieham sa sama na seba a pritom mám manžela ale aj tak

Keď mi zomrela mama, tiež som bola dlhsie bez blízkej osoby.. chvíľu som mala blízkeho kamaráta čo bol čosi viac, on sa ale odsťahoval mimo republiky a naše kontakty sme prerušili.. kamarátky čo som vtedy mala, boli ešte trocha inde, ja som kvôli strate rýchlo dospela, nechápali ma.. mala som sice súrodencov, ale mali svoje rodiny a tak som sa všade citila ako 5te koleso, navyše som bola vždy trocha iná ako oni, keďže som výraznejsie mladšia od nich... nikdy som takú osamelosť nezažila, dovtedy bola vždy mama ten oporný bod aj keď som bola sama niekoľkokrát v živote..

Po čase sa mi ozval kamarát ktorého som dlho nevidela.. neviem či to bolo urychlene mojou osamelostou, ale začali sme spolu žiť po prvom rande.. je to už takmer 17rokov a on je stále mojou najbližšou osobou, aj keď sme mali pár kriz.. za ten čas som našla a aj stratila pár blízkych kamarátok, čo ma sice mrzí, ale je to kolobeh.. teraz mám tiež už dlhšie jednu blízku kamarátku, kde sa môžeme na seba spoľahnúť, ale ktovie ako dlho to bude..

Tým chcem len povedať, že poznám také obdobia samoty, ale vždy nakoniec skončili.. nič nie je večné, takže ani takéto osamotené obdobie a zase bude lepšie..

Áno, najlepšiu kamarátku už 25 rokov 😊

Okrem mami, manžel a kamarátka...

Iba mamu, ťa má zatiaľ nikdy neopustila a nesklamala. A to mala veru so mnou veselo

V tejto dobe je to také, že človek nemá ani veľa kamarátov takých fakt blízkych na ktorých by sa mohol spoľahnúť. Takže je to smutné ale je to tak. Radšej mať partnera ako spriaznenú dušu nech pokrýva všetko v jednom 🙂

@jana_eyre_2 pekne si to napísala...ja som tiež stratila mamu...to prázdno cítim stále mám síce dôvernu kamarátku...ale mamu nikto nenahradí

áno mám, práveže z rodiny nemám nikoho len z "cudzích"

Ahojky, asi je to nezvyk čo? Zrazu sa takto ocitnúť v živote bez osoby ktorej by si tak veľmi mohla a chcela dôverovať, zrazu veci čo ťa trápia nemáš komu povedať a možno dusis v sebe to čo by si inokedy dostala zo seba von, neviem do akej veľkej miery ťa to trapi ci veľmi a ci až tak moc ani nie ale snáď sa niekto v tvojom lajfe objaví 🙂 ja som tiež stratil zopár ľudí v živote a boli to všetko kamarátky, nikto z rodiny, pri rodine mam problém byť úplne úprimný ale ako som už čítal hore tak niesom jediný človek na svete ktorý je bez blízkych priateľov, tak ale hádam že niekto sa objaví alebo čo :D

ahoj, ak si z Bratislavy, možeme sa stretnut na kavu a ak budem mocť, budem tvojou bútľavou vrbou 🙂 ak môžem pomocť, pomožem viem čím si prechádzaš. obíjmam Ťa

úplne ťa chápem, ja mám v súčasnosti partnera, kým som ho spoznala, bola to moja mama, žiaľ pár mesiacov pred tým, ako som ho spoznala, odišla navždy. Bolo to veľmi ťažké obdobie, nemohla som to preberať ani s najlepšou kamarátkou, lebo jej mama zomrela v tom istom mesiaci.

@banderaska29 ďakujem, si zlata. Ja sa mám komu vyrozprávať, ale potrebovala by som pomoc nejakej blízkej osoby, teda takej, ktorej by som mohla veriť a takú nemám. 😔

Ja mám iba dvoch takýchto ,kamarátku od základnej a kamaráta od strednej 🥰 sice sa stretávame pomenej ,mám svoju rodinu ,kamoška v zahraničí ,kamarát robota a frajerka ale píšeme si nonstop každý deň ☺️

autorka, skus kňaza a nemusis byt veriaca. Alebo nejaky spolok. Ak mas peniaze tak je tu psychológ. Aspon budes mat istotu ze tvoje sukromie nevytrepe nikomu, ak sa nemas komu vyrozpravat.. alebo si pis dennik.. alebo zacni chodit na nejaký kurz co ta bavi a najdes nove kamosky a časom sa zblizite, ak budes mat stastie...ak nie tak len ten knaz a psychológ...

Jasné že to tak máme. Napríklad. Samozrejme nebolo to tak vždy. Mám za sebou tie roky že velké partie kamošov, diskotéky, podniky, chatovice, bytovice, grilovačky, výlety... Ale to časom ide do stratena. Všetci už majú svoj život, svoje starosti, poženili sa do iných obcí, odišli do zahraničia, venujú sa svojmu biznisu atď. Tým pádom sa obkolesili ľuďmi ktorí majú podobné problémy ako oni, riešia podobné veci ako oni... Takto to úplne odíde do stratena a už si nemáme čo povedať, nemáme dôvod niečo spolu riešiť, každý máme svoj život a neni ani čas. Deň nám zahltia zamestnanie a povinnosti. Ja som si už prispôsobil všetko na tento štandard, a už je to samozrejmosť, ani to nevnímam že som sám. Len keď občas príde situácia kde je druhá osoba nevyhnutná tak vtedy ma to zaskočí a neviem čo mám robiť. Ale inák vôbec to nevnímam. Vyhovuje mi to.

@barborachors toto je tá druhá strana. Keď človeku vadí že je sám... Ja to mám zas tak že mi to aj vyhovuje, nevadí mi to, len občas sú situácie keď musíš zainteresovať niekoho a potom sa tak zaseknem že hops, to čo je pre iných samozrejmosť pre mňa nemožné...
Keď treba niekde do formulára vyplniť “kontakt na blízku osobu” alebo keď chodia odčítavať merače energií a že keď nebudete doma “zverte klúč blízkej osobe” vtedy ma to vie zaskočiť že a doprdele veď ja nič také ako blízka osoba nemám. Nepotreboval som to. A zrazu...