Ahojte,
Presťahovala som maminu z východu na západ.
Má ťažkú diagnózu.
Keď prišla mala svoj apartmán.
Teraz býva 4 m u nás. Má svoju izbu, o všetko je postarané.
Prežila ťažký kovid. Po chorobe sa už nevrátila tam fyzicky kde bola. Má choré pľúca. Musí byť na kyslíku.
Teraz na poslednej návšteve v Hagoch jej dr zobral všetku nádej. Mama pomaly odijde.
Mama tvrdí že sa u nás necíti dobre. Asi 25r bývala sama, mala svoj priestor, domácnosť.
My s manželom sme v pohode, nehadame sa. Ona má pocit že tu nepatrí.
V nedeľu bol menší konflikt. Mama nevie riešiť konflikt, nikdy nevedela. Nervy má narušené už davno. Má stredne ťažkú depresiu. K dr som ju zobrala ja, lebo som videla že nieje ok.
Veci berie veľmi osobne, hneď sa urazí.
Tym sa zopakovalo to čo vždy z môjho detstva. Urazená, nerozpráva sa, dusná atmosféra. Forma tichej agresie a manipulácie. Mne bolo zle z toho, toto doma s manželom nemáme.
Bola som naštvaná a tiež hovorila nahlas veci, kt počula.
To ešte horšie muselo naňu doľahnuť.
Mama si teraz sama vybavuje dom dôchodcov, na vychode.
Opäť sa konflikt neprebral, robí si po svojom. Nič sa nevysvetlilo, len to že ona tu nieje spokojná. Bola zvyknutá na slobodu, teraz nemá nič.
Vysvetlila som že v stave depresie sa ťažké rozhodnutia nerobia. Že je svojpravna a že, musí odložiť či pýchu, nadradenosť že tu ide o ňu a jej život.
Ona tam chce ísť.
Ja neviem ako to spracujem.
Ona tam chce ísť.
Ja neviem ako to spracujem.
Nebuď sebecka autorka a pomôž mame nájsť dobrý starobinec.Z tvojho opisu to skôr vyzerá že toxicka a skodna si skôr ty ako tvoja mama
Prečo nevieš akceptovať, že chce mať vlastný kľud a nie dcéru za zadkom? Sama píšeš, že mala slobodu. Tak asi o ňu u vás nejakým spôsobom prišla a nevyhovuje jej to...🤷. Skúste dohodnúť kompromis, domov dôchodcov niekde bližšie pri vás, aby si ju mohla častejšie navštevovať? Ale nechala by som ju dožiť v pokoji, tak ako si to ona želá...
ked chce ist do domova nech ide, chapem ze sa bojis o nu ale aspon bude pod dohladom zdravotnikov a nebude to mat negativny vplyv na teba a tvoj vztah, okrem toho nie je to nezvratne rozhodnutie a hocikedy sa moze zase vratit ked sa dohodnete ale nebran jej aby aspon skusila, budu tam ludia v jej veku a moze to mat pozitivny vplyv na jej psychiku🙂
Musis pochopit, ze pre stareho cloveka je velmi tazke zmenit nahle prostredie. Este tazsie je prejst z uplnej nezavislosti na uplnu zavislost od inych ludi. Neciti sa s tebou dobre, lebo sa citi cudzia vo vasom prostedi, na obtiaz, nesamostatna. Plus je k tomu smutna, nema nadej, nema uz vidinu nicoho pozitivneho v buducnosti.
Musis sa s nou aspon skusit porozpravat - kludne, bez emocii. Vysvetlit jej, ze by si ju chcela mat pri sebe, aby bola s rodinou. Ale ak bude trvat na socialnom zariadeni, tak aspon skuste najst spolu kompromis - nieco blizsie tvojmu bydlisku, aby ste s nou mohli travit co najviac casu.
Je take zlozite akceptovat jej rozhodnutie? Ked u vas neciti slobodu, tak ju neciti. Je jej pravo pocitovat veci po svojom, aj ked inac ako ty. Vybavte jej dobry domov a doprajte jej tu slobodu, ktoru u vas neciti.
No je to pre ňu ťažké. Nevie si nájsť "miesto". Ty si pre ňu urobila všetko, aby bola spokojná a zaopatrila ju - ale miesto vďaky z jej strany máš na doma dusno. Pozri, má ťažkú povahu, nie je u vás doma šťastná - opustila miesta kde prežila väčšinu svojho života a nevie sa na západe zaradiť. Sama hľadá riešenie, chce sa vrátiť, tak jej v tom pomôž keď chce ísť. Nie si zlá dcéra, len proste ona sa u vás necíti doma.
Vy ste párik,Mama nech ide do domova,bude mať svoj kľud a možno jej aj bude lepšie,čo ti natom vadí
Ved jej vybav domov dochodcov na zapade. Nerozumiem v com je problem. Ze chce do domova?
Aj keď má rôzne diagnózy rozum ešte vyzerá v poriadku. Prečo nedokážeš akceptovať jej rozhodnutie?
Za mňa - je krasne, ako sa o nu staras a chces starat, fascinuje ma, ze mate s muzom tak pekny vztah, ze suhlasil s byvanim so svokrou, mne vobec ako "škodná" nepripadas a pride mi ten koment uplne mimo. Podla mna len je si dolezite uvedomit a akceptovat aj jej rozhodnutie - zopakuj jej, ze dvere ma u vas otvorene, ale nechaj ju, nech sa rozhodne sama a zariadi si zivot, ako chce. Pomoct sa da len tomu, kto o t9 stoji. Si skvela dcera.
Ja dávam palec hore za tvoju starostlivosť. Mamu by som nechala nech si vybavuje, cakacky sú niekde aj dva roky a viac, bez koneksii sa jej to len tak ľahko nepodarí ak ovsem nechce súkromný domov dôchodcov. Takze tu jej držím paste pri slnečnej ceste do 3 rokov je tam….Nechaj ju nech to skúsi, nech má pocit, že stále sa môže rozhodnúť, že na jej názore záleží. Ty príjmy, že nerozhodujes za ničí život len za svoj….a ak by sa jej to náhodou aj podarilo aby si ju do týždňa nemala doma… tam to rozhodne ružové nebude….. držím palce
Jej chýbajú kamarátky, známi, prostredie ktoré pozná. Nechajte ju ísť do domova dôchodcov v meste kde žila, nenúťte ju ísť do domova dôchodcov vo vašej blízkosti a ani ju nenúťte aby žila s vami. Takto to bude lepšie pre všetkých.
@pribinak mamina nieje konfliktna, len musím tak opatrnejšie okolo nej.
@pinkgirl mamina sa veľmi rýchlo prispôsobila. Velmi chcela z rodného mesta odísť. Keď mala svoj apartmán tak si viedla domácnosť, išla hocikedy von sa prejsť. Teraz sa spolieha len na pomoc.
@beata_k mamina pozerá na financie, čo si môže dovoliť, ja by som jej určite prispela. Začala si to vybavovať sama.
@januska12323 lebo, nikto sa oňu nepostara lepšie ako ja. Starám sa úplne o všetko.
V starobinci sa dokážu o ňu úplne úžasné postarať a profesionálnejšie
@doriiis vieš, o maminu sa starám, od zlomeniny klucnej kosti, cez stanovenú diagnozu. Od manžela som cestovala na vychod a bola snou týždne. Objimala keď plakala od zúfalstva.
Tu v BA bola šťastná kým nedostala kovid, v chorobe som pri nej spala a zražala teplotu, krmila, prezliekala.
Chcem preňu to najlepšie, má možno rok zivota, ak by dostala infekciu hor.dychacich ciest, možno aj skôr. Rozmýšľam či netrucuje...ak bude veľmi chcieť ísť preč, budem to akceptovať.
Možno to je ten problém že sa staráš úplne o všetko a ona nemá žiadnu slobodu. Pochopíla som správne že si ju aj k lekárovi zobrala aj keď nechcela, lebo Ty si usúdila že to potrebuje?
@1andrea111 mamina je uzkostliva, plače. Raz sa tak pohnevala, že 3 dni prelezala v posteli, že nemám zaňou chodiť. Potom k sebe prišla a ozvala sa mi. V ten deň, stratila pamäť. Spala poobede a keď sa zobudila volala mi, že kde je? Že prečo je v tom byte...
Išli sme na pohotovosť, potom obvodný odporučil neurologické vyšetrenie. Áno a keď má depresie, zobrala som ju k dr.
Nedalo by sa keby si nasla nejaky dss blizko vas? Ze ju viete kedykolvek navstivit, to by bol mozno kompromis. Poznam pripady kedy byvanie s "mladymi" nevyhovovalo seniorovi a odisiel do dss a v konecnom dosledku boli vsetci spokojni.
Ja by som tiez nechcela zit u svojho dietata ako piate koleso u voza… chcela by som klud a nie byt niekomu na tarchu. Bud rada, ze to mama takto riesi… su matky, ktore vyzaduju od deti, aby nechali pracu, ostali doma a starali sa o ne…
No, moja starka sama tiez chcela ist do domova. Ale tak ona ma vek, ma cez 90 rokov...ale slobodu tam nema a byva vzdy s niekym na izbe. Cudzim, ona hlucha, a tie panie s tazkym Alzheimerom, leziace, psychicky mimo. Pravnucka mala tanecnu sutaz o par metrov vedla, ani sme ju nevolali, lebo to koncilo o 15:30. Ona nevladze sa obliect, tak ju chodia obliekat do pyzama o 15, potom leziacich, o 17 maju veceru. Ked sa o polnoci prechadza po chodbe, co nemoze spat, tak nam bolo naznacene, ze jej treba lieky od psychiatra 😪. Pritom ma mysel jasnu. Pozna nas vsetkych po mene, aj prapravnuca.
Dozru na nu, ak co sa liecby tyka, ale sloboda a "svoj klud" tam nie je. Ak teda nebude mat vlastnu izbu aspon.
Urcite by som jej vyhovela- aj ked sa moze stat, ze sa jej tam nebude pacit- skrz pravidla a spolubyvajucu( vacsinou su na izbe 2.) Takze pocit opatovnej slobody sa dostavit nemusi. No bude pod zdrav.dohladom, medzi rovesnikmi spolocna nostalgia a spomienky, + pravidelny program. Takze skuste pohladat aj ked cakacky su dlhe predlhe- mnohí sa ani nedoziju miesta.
Nuz proste to prijmi. Nezvykla si u vas, daleko od od svojho kraja.... ale v takom zariadení to s jej povahou a tamojsimi pravidlami tiez nemusí byt uplne ono.... prababka sa takto po par mesiacoch vratila, furt jej tam cosi vadilo, izbu nemala sama, bola konfliktná so spolubyvajucimi atd.... tak mame pomoz odstahovat sa a pripomen, ze dvere ma u vas otvorené...
Neviem o akom apartmane pises, ale nemoze ist spat do toho apartmanu, ked sa u vas neciti dobre a slobodne?
?? ..nech ide
Ak je mama konfliktna tak buď rada že chce ísť do domova dôchodcov