Ahojte, mám dosť zlý vzťah s mamou. Vlastne by som povedala, že žiadny vzťah ani nemáme. Nevychádzame spolu, teda vždy sme vychádzali iba tak, že bolo po jej a ja musím byť ticho, lebo môj názor sa neakceptuje. Už som si zvykla a viac menej sa naučila žiť bez nej, párkrát do roka len zdvorilostná návšteva z povinnosti. Ani na tej návšteve sa nerozprávame. Ona stále iba varí a robí si svoje veci. Ja sa v byte viac menej len vyskytujem. Je mi to blbé, ale neviem s ňou inak. Asi to tu nemáte nikto podobne že? Mňa to veľmi trápi, ale ja naozaj neviem s ňou komunikovať, vyjsť. Ona má úplne iné názory, mňa neakceptuje, stále mi len rozkazuje, ona má jasnú predstavu o tom, čo by som ja mala robiť. Zničila mi detstvo a to čo spáchala v detstve mi ovplyvňuje aj budúcnosť. Ona je narcistický typ matky. Kto sa vyzná v téme vie, kto nie môže si vygooglit. Je to ťažké. Na jednej strane moje výčitky čo by som chcela, ako jej pomôcť a na druhej aj môj strach či miestami až odpor k nej. Nechcem taká byť, nechcem to cítiť, viem, že by sa to nemalo, ale nikdy ma neakceptovala ako samostatnú bytosť. Vlastne ani neviem na čo to sem píšem. Nechcem sa ľutovať, to nie, len mám výčitky, že by som sa mala o ňu viac zaujímať a zároveň mi je v jej prítomnosti veľmi zle.
A ona by sa nemala viac zaujímať?keď to z tvojej strany nejde tak nemaj výčitky.
No a načo sa s nou teda stretavas?
Ahojte, keďže je to anonym nemôžem napísať sukromne, každopádne mám to dosť podobne, doma sa len vyskytujem raz za čas a vždy sa cítim navyše, mama ani nevypne TV keď prídem, konverzácie musím hecovať ja, som z toho neskutočne unavená, bývam v zahraničí a vždy si pred cestou domov myslím, že to bude inak, tak ako bolo predtým ale nikdy to tak nie je a teším sa na únik preč.... je to beh na dlhé trate ale časom som si uvedomila, že bude najlepšie navštebovať čo najmenej, veci nepripúštať, aj keď to bolí jak hovado, povedala som si, že sa nebudem doprosovať a snažím sa s mnohými vecami vyrovnať, ak si chceš o tom viac pokecať, napíš súkromne
ju neopravis, to si treba uvedomit...bohuzial, s narcisom sa neda, hoci je to mama...mam rovnaky pripad, roky som sa snazila, davala, trapila, pomohlo jedine zrusit kontakt a zmierit sa s tym, ze to je proste tak
Dolezite je to aby si jej odpustila.
Za 1. uprimny rozhovor. a za 2. neutralna rovina a za 3. neocakavat co nikdy nebolo. Uz si dospela.
@hermionecka ♥️Len som ta chcela aspon takto povzbudit.
@autorka vyzeras, ze mas nieco nacitane a tak asi vies, ze vlastne hranice, temy, ktore ta nezranuju a ina podpora od dalsich vyznamnych ludi z tvojho okolia, to je to, co pomaha.
A pravdaze, plati pre obe, aj psychoterapia. Nielen pre nespracovane pocity, ale casto aj dalsie nezdrave vztahy, v ktorych sa vztah s matkou obvykle zrkadli.
Drzte sa
mala by si sa od nej odstrihnut... takyto vztah nema zmysel
S narcistickymi matkami sa zle buduju vztahy, idealne je nechat vztahy vo formalnej, slusnej, tolerantnej rovine. Narcista vycitky svedomia nema, nrmusis ich mat ani ty. Sama vztah nevybudujes