Mám výčitky kvôli pocitom
Ahojte, som doma na rodicovskej so synom, ktory ma 1,5 roka. Pred dietatom sme s manzelom mali velmi "akcny" sposob zivota. Vela dovoleniek, turistika, koncerty, festaky, divadelne predstavenia, restauracie a pod. Rozhodli sme sa mat jedno dietatko, ktore nam samozrejme robi velku radost, lubim ho najviac na svete, ale aj tak mam pocit, ze nie som taka stastna, ako predtym. Mam strasne vycitky kvoli tymto pocitom...Ja som asi nejako naivne dufaval, ze to s dietatom nebude taka velka zmena a ak obmedzime niektore nase aktivity, aj tak budeme moct stale chodit po dovolenkach, do restauracii, na turistiku...I ked tieto aktivity mame vsetky s dietatom odskusane, je to vsetko o niecom inom. Nase dieta je velmi temperamentne a aktivne dieta od narodenia. Neobsedi nikde ani na 5 sekund, na turistiku sme zanevreli, kedze v nosicoch sa mu nepaci, v restauracii to bolo vacsinou tak, ze som behala raz za nim ja raz manzel a poriadne sa nakoniec nikto nenajedol a co sa tyka dovoleniek...v aute dlho neobsedi, lietadlom sme sa este radsej ani neodvazili letiet (myslim, ze by celu cestu tiez preplakal). Nehovoriac o tom, ze si velmi tazko zvyka na cudzie prostredie, takze je nekludny. Snivala som o tom, ze mi dieta pekne aspon trocha polezi, ci posedi v kociku a ja si dam stretko s kamaratkami, skoro nikdy sa take nekonalo, kedze on dlho nevydrzi ani v kociku. Moj socialny zivot je na bode mrazu, kedze ak sa aj stretnem s kamaratmi, tak iba lietam za dietatom a nemam sa ani cas porozpravat. Mam pocit, ze sa vsetko toci okolo domacnosti, upratovania, varenia a starostlivosti o maleho. Viem, ze nie som jedina matka doma s dietatom, aj prave preto ma to tak mrzi, ze si to neviem tak uzivat, ako ine matky. Ked poprosime starych rodicov o postrazenie, tak mam iba vycitky, ze sme bez neho a znova som iba vo faze, ze si poriadne ani neviem uzit, to co mi tak chyba pri dietati. Pripadam si ako sebec, ktory ocakava od svojho dietata, aby bolo viacej prisposobive 😮💨.
Najde sa tu matka, ktora mala, ci ma rovnake pocity? Ci sa to casom zmenilo, resp. ci nasla nejake riesenie, ktore jej pomohlo citi sa lepsie? Dakujem.
Nehnevaj sa na mna , ale mne to z tohto opisu príde , že si sa stala / stali ste sa jeho otrokom . Ale vy ste rodičia a nie sluhovia . Už len to - poprosite starých rodičov - očividne asi problém nie je , ale TY máš výčitky . Možno nakoniec nie je problém v “temperamentom” dieťati , ale hľadaj inde . Tie detičky nasavaju emócie z nás a to sa tam potom odzrkadlí . Chyba ti život pred tým ale keď máš možnosť si vyraziť , máš výčitky . Začni sebou a píšem to v najlepšom ako sa len dá . Rok a pól je jeden veľký chalan . Moja desaťmesačna dcéra bola cely víkend u starkých okrem noci , keď som sla brigádovať . A zvládli sme to všetci dokonalo . Aj jemu zmena prostredia pomôže aj keď si ty myslíš , že nie . Niektorí nemajú starých rodičov …. Máš veľké šťastie . Uvoľní sa , odovzdaj malého starým rodičom a choďte s muzom na rande . Uvidis ako dobre to padne všetkým stranám . Držím palce !
Akoby si pisala o mne a o mojej malej. Ani nemyslím tie pocity, ja som bola stotožnena s tým ze nejak nebudem nikde chodiť ale u keď sme niekde šli tak ako píšeš bolo to len behanie okolo malej a v konečnom dôsledku sme z toho s manželom nič nemali. Ja som zase asi krkavcia mater lebo som si celkom užívala to keď nebola doma (chodila 2x týždenne do jasliciek na 4 hodiny a potom na celý den) ale zase som len popritom pracovala alebo len lietala lebo bolo treba niečo vybaviť. Nam ju nestrazil nikto okrem 2x asi na 2 hodiny keď sme boli v kine a vo wellness. Takže na moju obhajobu aj ja som len človek a chcela som si ukradnúť aspoň nejaký čas keď som sama so sebou. Teraz ma niečo málo cez 3 roky a už je to lepšie keď s nou niekde ideme ale je temperamentnejsia ako iné deti takže sa snažíme hľadať kompromis aby sme boli spokojní aj my ako rodicia aj dcérka. (hovoria to aj učiteľky zo škôlky tak to nie je len moje konstatovanie)
ja ta absolutne chapem. akurat ze namam kam odlozit deti aby som aspon raz za cas mohla niekam ist. ak tu moznost mas nemaj vycitky a urob to.
mam kamosky ktore su na marerskej ako ja a za tie roky sa stretka nekonali pretoze vzdy je niektore dieta alebo matka chora alebo skratka nieco je. este ze je internet.
snazime sa nejako zit aj dovolenkovat aj chodit ale je to skratka o inom. ja som vzdy ustvana a nic si neuzijem. deti su sice relativne spokojne ale pre mna je to skratka narocne. ale zas presediet zivot doma tiez nechcem.
My máme 4. Najstarší je puberťák a to som s ním bola slobodná mama,takže..Brala som ho komplet všade so sebou.Mne to ale vôbec neprekážalo a nemala som pocit,že už mám iný,nudnejší alebo horší život.Robila som to čo dovtedy,ibaže s ním.Na turistiku pravda až keď vedel lepšie chodiť,ale na začiatku iba krátke trasy,vždy nájdeš v okolí nejaký kompromis,nemusíš cestovať 4 hodiny do Tatier.K lekárovi so mnou.Aj teraz deti bravam.Este nikto s tým problém nemal.V reštike sa našťastie chovali všetky normálne,no tiež som za nimi behala.Jediny rozdiel asi,že vy ste zrejme spoločenskí a chýbajú ti tie pokecy a stretka spred materskej..mne to nechýba,už mám rada svoj kľud a jednu kamošku s už dospelym dieťaťom,čo sa stretneme občas u nás na celé poobedie a všetci sú spokojní.Skus to brat ako iba obdobie,síce bude dlhšie a buď sa ti to naopak veľmi zapáči,alebo sa k tomu vrátiš až bude drobec na tom inak.Inak ja by som práveže využila ,že takto malinké deti sú extra tvárne,skúšaj s ním
Nuz presne viem o com hovoris. Tiez sme boli extremne aktivny, pri detoch sa to stale stoplo na par mesiacov. My sme v takom veku deti nechavali opatrovatelke 2x mesacne a sli nieco robit, plus dovolenka jedna s detmi, jedna bez. Stale na striedacku.
Ono, da sa to, len treba najst sposob. Bez tohto vyzitia by som sa asi zblaznila.
Je to v poriadku, ze sa tak citis. Ja dnes tak nejako podobne, ze mam len nervy ma vsetko, jeden 6 rocny len vymysla vkuse nieco, mladsi, ten mu zas zle robi, alebo pisti... navzajom si zle robia. Nemam ani kedy sprchu dat. Ono je to take jedno kolo, ale tiez som za deti vdacna, aj ich lubim, ale niekedy je to tazke. Chcela som ist na vianocny koncert, ktory nakoniec prelozili na iny datum a to uz neter nemoze ist so mnou. Radsej som im napisala, nech mi vratia peniaze. Ako mam vodica, snazim sa ist sama niekam aj ked len do Lidla na nakup, uz aj to je lepsie, ako nic 😁 tam su aj ine obchody, tak si pobeham trosku, alebo do nejakeho centra idem a vyvetram hlavu. A aj sama chodim. Nevadi mi to.
A na dovolenky chodime aj s detmi, vsade s detmi a ano je to na prd vsade za detmi utekat, nie je to zvacsa ziadny oddych. Ale asi si treba uzivat tie momenty, kedy je to fajn.
Baby, dakujem vam kazdej jednej za prispevky. Stotoznujem sa s mnohymi vecami a teda
@nika11103 mas uplne pravdu, budeme musiet s manzelom zmenit troska pristup a zmyslanie, inak to asi nepojde.
Dakujem vam vsetkym este raz, ze ste si to vobec precitali, cenim si to. Pekny den prajem este!
To je obeta. To je laska. ;) Vyrastie,bude to jednoduchsie. Prisposobite sa navzajom.
Nemaj vycitky, len skuste byt prisnejsi pri malom ale to je iba obdobie, coskoro podrastie a bude to zasa o inom len teda stale mu nastavovat a dodrziavat hranice a rezim, to velmi zivsie decka potrebuju....ak vydrzitea nepolavite, o par rokov budete mat skveleho partaka...
Nemaj výčitky. Kazdý clovek má určité predstavy, a tie sa mozu líšiť s realitou. Podstatne je vysporiadat sa s danou situaciou a hlavne neporovnavat sa. Toto preziva vacsina rodicov.
Co ti vsak mozem odporucit:
- na stretka s kamoskou neber dieta. Ak je muz doma, daj mu babo a vybehni si
- nemaj problem poziadat o pomoc starkych, hocikoho, a aj s cielom, ze idete s muzom do kina, na veceru. Vycitky hod do kosa 😉