Mám výčitky
Ahojte, mám 2r dieťa. Má obdobie vzdoru, presadzuje si svoj názor, atď určite to poznáte. Milujem ju najviac na svete ale niekedy napríklad zvýšim hlas, hovorím prísne, trvám na istých veciach atď. Niekedy mám ale strašne výčitky ak na ňu zvýšim hlas. Samozrejme neblacim po nej neviem akým krikom ale mám zato výčitky že som nezvládla situáciu. Mám z toho normálne paranoje, že niekto vidí/počuje a že nás udaju na sociálku a vezmú nám dieťa rovno.
Ono naozaj nejde o extrémy, v živote nedostala ani nedostane po zadku atď.
Pre príklad ide o niečo typu.. sme na prechádzke a opakovane skúša ísť z chodníka na cestu (ide len o kvázi parkovisko ale mne ide o princíp že na cestu sa nesmie vybiehať) upozorním opakovane, pekne vysvetľujem prečo atď. Ale keď so srandy skúša a pokúša a ja mám v jednej ruke tašku s nákupom, v druhej kočík pre bábiky, na chrbte ruksak s vecami, pot mi tecie a viem že už je veľa hodín, ponáhľame sa atď. Tak zvýšim hlas, alebo niečím pohrozim (nebudeš dnes počúvať pesničky alebo niečo proste). Prisne a s vaznou tvárou jej dohovaram. Málokedy spraví nejakú scénu alebo čo ale cítim sa potom príšerne. Že je to ešte malé dieťa a ja sa správam škaredo. Že som to nezvládla jej vysvetliť pokojne a nezvysit hlas alebo že som príliš prísna. Že si všetci budú myslieť že som hrozna matka. Že iné mamičky dieťaťu v tomto veku len vysvetlia ako bábätku alebo nechajú tak atď. A že ja jej hrubo alebo teda nie hrubo ale takto hovorím.
Vždy sa potom o tom porozprávame. Poviem jej čo sa mi natom nepáčilo, poviem jej že ju ľúbim ale nepáčilo sa mi to správanie. Vysvetlíme si že to bolo napr nebezpečné atď. Vždy sa potom pomojkame, pekne zahráme atď. Ale mám niekedy ozaj až paranoje že si každý myslí že chudá dieta akú má matku hnusobu
Ale no taaak. Prezivas to privelmi. Pockaj az pride ozajstny vzdor. Sa zrutis. Nevravim, ze od teraz mas na nu vrieskat. Vravim len, ze to moc prezivas.
Dam ti tip: dietatu nevrav ze nebude pozerat TV to vobec ale vobec nema spojitost v tej situacii s ulicou.
Skor ju zober za ruku (nakup poloz) a povedz vidim ze ta laka cesta ale je nebezpecna ,chodi sa po chodniku -(priklad)
Zvysenie hlasu je uplne ok !! (Kricanie nie)
Naozaj si z toho nerob vycitky
@vyrovnanaosoba to nie, ona nevbieha na cestu, len skúša že položí nohu nad cestu, stojí na chodníku a smeje sa že akože ide a zastavuje atď. Je to len parkovisko ako som písala, čiže buď tam stojí auto alebo je tam prázdne miesto. Tam kde by sme ozaj išli popri ceste, tam by som nešla s kočíkom, vecami atď
Daj sa v prvom rade do kľudu, naozaj nič zlé nerobíš to že zmeníš tón hlasu, že ho zvýšiš nie je ani len kričanie. Je super, že chceš svoje dieťa rešpektovať a snažíš sa vysvetľovať ale aj malá sa musí naučiť rešpektovať teba. Sme len ľudia a niekedy nám proste rupnú aj viacej nervy proste sa to stane, je dobré sa aj o tomto rozprávať nech deti pochopia, že tiež nie sme vždy ok že niekedy aj my nezvládame situácie. Proste obojstranné pochopenie nie len jednostranné
@biglovemom áno ja v podstate to takto spravím a spravím opakovane ale keď opakovane neposluchne (väčšinou áno a vysvetlíme si to a akceptuje ale niekedy nie) tak už to potom nefunguje. A ak nepomáha vysvetľovanie tak zamedzim činnosť a vysvetlím zvýšeným prísnym hlasom. To už ale mám pocit že som to nezvládla ja
@beata_k viem áno že prežívam až príliš
@angeli121212 áno ja jej to aj vysvetlím potom takto. Alebo sa stalo že som bola podráždená napríklad a vysvetlila jej potom že to nie kvôli nej, že ma to mrzí atď.
Ja nevidím dôvod sa dieťaťu,ktoré provokovalo a nepočúvalo sa akokoľvek ospravedlňovať a vysvetľovať,že ťa to mrzí a ze si bola podrazdena🫢🫢 Sama podkopavas svoju autoritu a hovoríš jej,že si spravila chybu,že si zvýšila hlas (co v danej situácii chyba nebola!!). Mrzieť ta to môže,ale nechaj si to pre seba a neplet dieťaťu hlavu... nabudúce to povieš inak a tiež súhlasím, že netrepat na vychádzku sto veci a vždy mat jednu ruku voľnú vedieť si chytiť dieta je základ...
To je jedno, proste do obchodu bez hračiek, alebo ju dať do kočíka, keď nepočúva. Nech si vyberie. Či chce ísť za ruku, alebo sedieť.
uplne ta chapem ako keby si opisala nas a moju 1.5 rocnu 😅😅 taj vidis, nie si v tom sama ❤️ aj ked mame vycitky, myslim si ze je ale spravne mat nejake hranice, ved to co si opisala je uplne normalne, pokial chceme vychovat slusne deti. Ono treba tie deti usmernovat a asi preto to tak prezivame ked ich tak milujeme a ked vyzeraju ako anjelikovia ale pritom velmi skusaju…asi sa musime nato pozerat viac s perspektivou ze je to pre ich dobro a urcite tym ze zvysis hlas niesi zla matka…zla matka je podla mna ta co sa o svoje dieta nestara, odhodi, zabije…atd takze hore hlavu ;)
@vyrovnanaosoba ale to bol len taký príklad čo sa stal raz, nie že to je štandard u nás. Len som chcela priblížiť o aké denne bežné veci ide, nie nejakú konkrétnu situáciu rozobrať
@lenagawel ďakujem ❤️ ja sa snažím robiť všetko najlepšie ako sa dá a možno mi to niekedy prerastá cez hlavu. A sto krát potom analyzujem, že či už nebola unavená, hladná, smädná, kakať trebalo alebo hocco z čoho mohla byť podráždená a preto neposluchala a už mám výčitky že som to zle vyhodnotila a bola prísna a ona si to nezaslúžila a tak dokola 😅
och koľkokrát som ho nasilu brala z cesty a s revom usádzala do kočiara 🙂 Sociálka neprišla
Ja chápem, ale opísala si túto, čiže moja odpoveď, vždy mať jednu ruku voľnú, aby si ju mohla chytiť a odísť z miesta činu. Keď sa nevie hrať na ihrisku, upozorniť raz, druhýkrát ideme preč. V obchode reve, hádže sa, odchádzame, doma hádže hračkami, chytiť, odniesť na gauč, vždy mať voľné ruky.
A s 2r sa o tom rozpravat nemusis 😁 je moc mala na to 😁 ries tu situaciu v tom momente,kecat o tom h neskor- ona nema sajnu o com kecas
AUTORKA ved ty si priam ucebnicova maminka, nemas si co vycitat 💐. Keby vsetky maminy/otcovia vychovavali dieta takto pekne a ohladuplne 💙.
Však nemášať mať prečo výčitky, si len dôsledná mama. Dieťa skúša, Ty jej nastavuješ hranice, aby vedela že na cestu určite nie. Denne je takých situácii veľa. Je maličká. Vysvetľovanie je fajn, ale aj tak najviac zaberie dôslednosť a nastavenie hraníc. Je to bežné štádium, že skúša a prejavuje svoju osobnosť. Rodič je na to, aby bolo v bezpečí a vedelo, že NIE platí aj o kilometer ďalej, aj v utorok, aj v nedeľu.
Mali by si to prečítať vsetky mamy, ktoré nemajú problém dieta buchnuť po zadku, trhať za ruku, vyhrážať sa, že uvidíš doma atď. Ty si dobrá mama ❤️
Ono napríklad ak spravím také že neposluchne vonku a napríklad hádže ja neviem lopttu kam nemá, tak upozorním, vysvetlím ale ak nič tak jej to vezmem s prísnym komentárom. A vtedy sa cítim ako si všetky matky okolo pomyslia že som hnusoba
@katkati
@anketkarka
@madeincssr
Ďakujem vám za pekne komentáre
Pride mi to cele trosku prehnane....nebud tak precitlivela
Skus knihu od Dr. Becky Kennedy - Najdi v sebe dobreho rodica
Nemyslím si, že robíš niečo zle. Teda možno to, že si to priveľmi berieš. A hoci sa ti zdá, že iní rodičia zvládajú deti ľavou zadnou, tak sa ti to ozaj len zdá. Každý rodič má s deťmi ťažké chvíle a práveže ak je dieťa príliš poslušné, vtedy by som zbystrila. Veľa takto "zakriknutých" detí sa rodiča práveže boja, preto poslúchajú. Deti skúšajú hranice a aj my sme len ľudia. Tak, ako deti kričia, aj nám ujdú nervy. Tiež som deti nikdy neudrela, ani neudriem, ale sem tam tiež zvýšim hlas. Je to úplne prirodzené, keď je toho na teba veľa. Dôležité je, že si to potom vysvetlíte a dcéra pochopí, prečo si tak reagovala. Na druhú stranu, ak by si okolo detí chodila len po špičkách, tie potom nebudú pripravené na vonkajší svet, kde na ne isto raz niekto nakričí, dokonca už v škôlke. Ale keď vysvetlíš vždy, prečo si kričala, z domu budú potom vedieť, že krik druhého človeka nie je o nich, ale že ten druhý možno prežíva niečo ťažké a jeho emócie sú jeho.
@anjelicek26 suhlasim,a.nechapem,ze dieta robi naschval opakovane,mozno je chyba prave v tom,ze zneuziva matkin postoj - nemala som kricat,prepac...
akoze ja zvysujem hlas a pri nebezpecnych situaciach aj zhuknem,ked nepocuva po dobrom,jednoducho tu niet priestoru na diskusiu,ked moze byt ogrozeny zivot
@pipistrel13 že naschvál opakovane? Tvoje dieťa v čerstvých 2r poslúchlo vždy všetko na prvý krát ?
Autorka, si dobrá mama, respektujes a hlavne milujes svoje dieťa keď jej vysvetlis čo sa ti nepáčilo a prečo sa to nesmie. Teraz je rad na tebe aby ona teba respektovala a mala hranice ktoré sa nesmú prekročiť. Má len 2roky a skúša tvoju trpezlivosť a pomyselne posúvať tvoje/ jej hranice. Nič zle nerobíš, zvýšenie hlasu nie je týranie ani bitka. Žiadne ,,babatkovske " vysvetlovacky netreba, už začína sa sama prejavovať len jej treba ukázať správny smer. Keď prídu záchvaty jedu vtedy budeš potrebovat všetku trpezlivosť sveta tak hlavu hore, užívaj a miluj svoje dieťa.
to nie,ale nikdy mi nerobilo naschval ani jedno tak ako si popisala ty
Nedocitala som do konca, ale už hneď pri prvej nazornej ukážke by som urobila zmenu minimálne takú, že žiaden kočík pre bábiky, žiadne odrážadlá do obchodu, keď viem, že budem mať obsadené obe ruky a ju nebudem mať pod dozorom, lebo nie, nie je chyba ani na odobratie dieťaťa, ak na ňu nakričíš, dokonca aj keby si jej dala na zadok. Ale veru by som si nikdy neodpustila keby mi vbehla na cestu aj keď zo srandy a zrazilo ju auto a ja by som mala v rukách radšej kočík ako jej ruku.
To len taký postreh.
Ináč každému už rupli nervy, ver, že to nie je nič výnimočné, deti skúšajú hranice a je len na nás, čo im dovolíme.