Ahojte skorej sa chcem asi len s toho vypísať ale aj radu ak zažila niektora niečo posobne....keď som bola tehotná cca 5-6 mesiac priatel ma nazval menom byvalej,zistila som že v sebe nema uzavrety predoály vzťah a vtedy sa čosi vo mne zlomilo...začala som lutovať že som nešla na potrat,išli mi na nervy pohyby maleho a ten pocit ze vo mne je a do poslednej poradne som uvažovala o anonymnom pôrode...nakoniec som to nejak predýchala maly sa narodil ale ide o to že ja keď na neho pozriem a usmeje sa na mňa a teši sa s mojej prítomnosti mňa chytí až úzkosť a neskutočne výčitky ako som mohla byť tak prij****na doslovne a vôbec na niečo take myslieť....je to zo dňa na deň horšie cítim sa príšerne psychicky preto...riešil niekto niečo podobne? Na koho sa obrátiť psycholog,psychiater nejake terapie? Aby aspoň trochu utíšim tie výčitky
Vtedy to bolo pre teba tazke obdobie, niektore zeny maju mensie starosti a aj napriek tomu to nezvladnu a idu na potrat, ty si to zvladla a dokazala, je prirodzene, ze v zlom obdobi clovek prechadza roznymi myslienkami, ale dolezite je to zvladnut a to si dokazala, zabudni na to, na co si vtedy myslela, aj tak si velmi statocna a dobra.
Ale no! Nebuď masochistka. Nie je dôležité, čo si si pomyslela (v dôsledku okolností), ale to, čo si urobila. Užívaj si malého a teš sa z neho.
Nespravila si nic zle. Bola si len nahnevana na partnera, ale nic zle si dietatku nespravila. Viac mu budes ublizovat, ak sa teraz budes trapit. Nechaj to tak, vsak v tehotenstve kopa zien ma vykyvy nalad, a moze sa to prejavovat rozne. Nebud na seba taka prisna, a bud rada, ze mas zdrave dieta a pekne sa uz onho staraj a netrap sa ❤️
jezisi,ty sprosti chlapi nam taketo veci porobia..a oni ani vycitky nemaju...ja ked som sa dozvedela,ze som tehotna,tak on uz mal inu priatelku...cele tehotenstvo som mala dost odmerany pristup k mojmu rastucemu bruchu,..niekedy som dufala,ze sa prebudim a zistim,ze to bol len sen,ze som tehotna...este aj ked som porodila a na sale mi povedali,ze je to chlapec /predtym som to nechcela vediet co to bude/ ,tak som si v duchu vzdychla,sakra este aj chlapec to je-lebo som mala pocit,ze dievca by mi svojho otca nepripominalo....ale ako som ho chytila prvykrat na ruky,tak som tiez mala pocity ako ty,vycitky...ze aka som bola sprosta...ale postupom casu kazdodennou starostlivostou a laskou k synovi som ich odohnala,lebo som si dokazala,ze som dobra,ze sa o neho pekne staram a lubim ho, a na tom zalezi...ty si ta dobra-ty sa staras-tak si vaz sama seba...a ze mas vycitky,je dokaz ze si milujuca matka...ale odpusti si tych par myslienok,aj dieta by ti odpustilo,lebo si bola v situacii,ktora bola tazka..kazdy z nas robi chyby,kazdy z nas je niekedy hnusny,,,ale zvladla si to a uz na to nemysli,len sa tes z dietatka...psychiater rozhodne nie-ten len predpisuje tabletky-a to by nebolo na nic dobre..ak sa predsa len budes citit zle,tak radsej skus nejaku psychologicku...drzim palce❤...
Dôležite že si si chlapčeka nechala. Určite je zlatý ak bude väčší da Ti kopu lásky. Vykašľať sa na chlapa debila. Najdôležitejšie je to že máš zdravé dieťa a aj TY si po pôrode v poriadku a všetko dobre v zdraví dopadlo. Držím palce nie si vôbec zla mama. Nech Ti synček robí radosť.
Ja mam teraz stvrte dieta a take myslienky co som mala,ti sem ani nenapisem..Asi do siedmeho mesiaca som sa s tehotenstvom nevedela zmierit..Teraz ma 10 mesiacov a milujem ho neuveritelne 😀 dopraj sama sebe odpustenie,uvidis ako sa ti ulavi..Taketo myslienky mava vela zien,len sa nepriznaju..Vela z toho urobia aj hormony..Zblbnu ta a nemyslis triezvo..Zacni si uzivat to materstvo,uz je to za tebou..🙂
Keď sa na teba tvoj syn usmeje to je tvoje odpustenie, on sa na teba nehnevá pretože nemá prečo, miluje ťa bezpodmienečne. vedz že deti si vyberajú svojich rodičov, on vedel že je v tých správnych rukách, už len treba aby si tomu uverila aj ty. bola to skúška a ty si ňou prešla. si statočná a skvelá matka. Nemysli na minulosť a ži tu a teraz 🌞
veris v boha? ak ano, tak sa dobre vyspovedaj, daj maleho pokrstit a daj z casu na cas za neho odsluzit omsu
Mala som príšerné tehotenstvo kvôli ex. Maly bol to najmilšie dieťa, dobrucke, usmievavé. Brala som ho ako dieťa, ale nepociťovala som k nemu to, čo k dcére, keď bola bábätkom. Starala som sa oň mechanický, ako k roztomilé mu dieťaťu. Och tie výčitky vo mne! Ten strašný pocit 😔 Až prišiel deň, keď zo mňa papal v obývačke. Moje slzy mu kvapli na tvár. Pustil sa, tak krásne, milo, nevinné sa na mňa usmial. Taká čistá duša. Objala som ho akoby to bolo cudzie dieťa 😔 Vtom prišla dcérka, videá, že plačem, objala ma a stal sa zázrak. Ten obrovský nával lásky k malému...už je čerstvý dospelak 🙂 Dcérka nás zachránila. Je to ten najkrajší pocit milovať rovnako vrúcne svoje deti.. ❤️ Tes sa z malého, z prítomnosti, minulosť nezmenis. Výčitky som mala aj ja, ale postupne opadli, pretože som v danom okamihu nevedela cítiť inak. Si veľmi dobrá mamička, netráp sa. Všetko je tak, ako má byť, zahrnas svoje dieťa láskou ❤️ Výčitky ťa môžu nasmerovať aj zlým smerom. Chápem ťa, cítim s tebou. Odpusť si ❤️
Ale veď si nič take nespravila… kludne si poplac a povedz mu prepáč( hoci je to len bábätko) nič si zle nespravila a teraz to môže byt poporodna depka- hormóny