Mám rodinu, ale nemám ju
Ahoj ,ja by som sa chcela vyžalovať, nemáme dobré vzťahy v rodine a cítim sa sama mám 20 rokov a bojím sa že nikdy nebudem mať vlastnú šťastnú rodinu (deti a muža) pretože sa to niekde na mne v podvedomí podpíše ,rodina je plná sebcov a pokrytcov a dnes mi prišlo do plaču ,tak by som rada počula že niesom sama a že sa dá mať šťastný život aj bez rodiny (zázemia)(keďže oni sa ku mne ako rodina nesprávajú) síce jedného dňa po nich pravdepodobne zdedím majetok ale je mi to jedno na čo mi to bude keď tu nikdy pre mňa neboli
Ahoj, staci si pozriet par diskusii tu na MK a zistis, ze sama nie si ani nahodou. Rodinu si, holt, nevyberas, ale mozes aj v zlom hladat dobre a poucit sa z chyb tvojej rodiny a vlastnu si zariadit inak, lepsie.
Tiež mám takú mamu. Nikdy sa nezaujímala o moj život, prácu, moje úspechy...proste absolútny nezáujem z jej strany. Čo už s tým spravím. Trápi ma to ale zato mám perfektného milujuceho muža.
Hlavu hore,je smutne co prezivas,ale mas vek na to,aby si sa postavila na vlastne nohy a zila zivot,podla svojich predstav.Lutovanie sa a plakat do vankusa ti nepomôze.Rodinu si vybrat nevies,ale ludi,ktorych budes mat za priatelov ano.Drz sa,po kazdej burke vyjde slnko.
Ja som mala hrozné zázemie, veľmi zlé vzťahy v rodine. Mama ma vychovávala bez otca, lebo sa o ňu ani o mňa vôbec nezaujímal. Ostatná rodina veľmi zlé aj vzťahy aj kadečo (alkoholizmus). Ja som sa v tej rodine cítila ako totáln mimoň. V 15 som odišla z domu na intrák a tam som videla iný svet, iných ľudí, iné vzťahy. V 20 rokoch som šla na vysokú. V 23 som si našla frajera, dnes sme manželia 14 rokov, máme tri deti a je nám super. Z jeho strany je rodina veľmi košatá, veľa ľudí, pekné vzťahy, ja mám len mamu. Tá sa o mňa síce moc nestarala, ale akoby si to chcela vynahradiť, keď je s mojimi deťmi, hrá sa s nimi, venuje sa im, zaujíma sa. Ja s mamou moc vzťah nemám, ale tak racionálne to beriem tak, že sa snaží a deti o babku oberať nebudem, majú ju veľmi radi. Mama sa snaží aj so mnou akoby mať vzťah … ale je to ťažké, lebo ja som ju tak nejako odstrihla, keď ona odstrihla mňa. Ale tak, snažíme sa.
Ďakujem, praveže ja sa snažím posledných pár rokov nevnímať to a sústrediť na vlastnú budúcnosť ale dnes mi to prišlo veľmi ľúto
ty si vytvoris vlastnu rodinu na zaklade seba, nie na zaklade toho, aku si mala povodnu rodinu...mam to podobne, s tym, ze uz mam 37 rokov, muza a syna, s povodnou rodinou sa roky nebavim...tie pocity lutosti tam byt mozu, proste nedostane kazdy do vienka do dobru rodinu...o to viac ta to prinuti na sebe pracovat
Svoj život si vytváraš TY. Prestaň sa upínať na svoju rodinu. Máš 20. Dosť na to, aby si sa pobrala do sveta a žila svoj život.
ked nedovolis rodine ti znicit svoju novu, tak budes zit tak, ako si to sama spravis. Ak im dovolis vstupovat do tvojho vztahu/rodiny, tak ta strhnu sebou dolu.
Pobavila má poznámka že jedného dňa po nich pravdepodobne zdedím majetok. Pokiaľ žijú môžeš byť aj vydedená. Nič ani pravdepodobne nemusíš zdediť. To nie je pravda že žijú budeš dediť. A ostatok mi je smutno ako sa správajú podľa mňa to je aj vo viacerých rodinách tak.
Jasne ze môžeš mať stastny život aj rodinu, ale možno budeš musieť na tom a na sebe popracovať, ale všetko sa dá 🙂