Mám pocit, že si ľudia úplne prestali pomáhať
Dam tu trosku taky vylev, pretoze ma to celkom mrzi. V poslednej dobe mam pocit, ze ludia uplne stratili sudrznost. Napriklad, isala som jednej starej znamej, ktorej sestra je pedikerka, ze by som sa s nou potrebovala spojit pretoze moja pedikerka odisla do zahranicia a jej sestra ma velmi dobre recenzie ale cislo na stranke je neexistujuce. Povedala mi, ze o tyzden ide za sestrou a opyta sa. Do teraz sa neozvala, pritom som sa jej raz aj pripomenula. Potom, dalsi priklad, pisala som spoluziacke zo strednej ci si nahodou nepamata v akom hoteli sme boli pred 3 rokmi na dozvukoch (ona to organizovala), lebo by som tam chcela ist na jeden vikend s rodinou oslavit moje narodeniny. Odpisala mi, ze si teraz nevie spomenut ale ze ked doupratuje tak sa pozrie. Nenapisala. Proste mam pocit, ze ludia si povedia ze ak sa ich to netyka, preco by to mali riesit, preco by mali niekomu pomoct. Nie, nikto nie je povinny, ale mna ked niekto o nieco poprosi tak ked viem, pomozem a s velkou radostou. Minule leto sme boli tri dievcata svedkyne napadnutia nasej susedy obcanmi z osady, hadzali po nej tie velke kamene co su medzi kolajnicami, rozbili jej hlavu. Dve sme k nej prisli jej pomoct, tretia ju prisla prosit, aj nas, ze ak pojdeme vypovedat, o nej nech nerozpravame, ze tam bola a jej meno nech nikde nespominame a utekala prec. Neviem, na kolko by to zavazilo ak by prisla ako treti svedok, ale bolo mi z jej pristupu uplne zle. Proste ten isty pristup, neprijemna situacia, ale mna sa to netyka, takze nepomozem. Aj ked mozem. Dala som sem tri rozne situacie, vaznejsie, aj menej vazne, ale je to stale o tom istom. O neochote. Preco sa toto deje? Alebo iba ja som divna?
Otravujes s blbostami…
K tomu incidentu, áno, nie je to ok, ale možno sa boji, možno nemá odvahu na niečo take, možno sa obava pomsty…. Možno sama niečo nepríjemne zažila a nechce si to pripomínať a otvárať staré rany
Boli ste svedčiť dve. To úplne stačí
Venuj sa niečomu podstatnému a hotovo
@martinmmartin pisem, ze nie nikto nie je povinny. Ale ak je moja sestra pedikerka, a niekto mi napise ze ma zaujem o jej sluzbu, preco by som sa neopytala? Teda ja neviem, za ten mesiac by som aspon napisala nie neopytam sa kaslem na teba.
Prečo máš pocit, že si pupok sveta? Veď keď niečo chcem tak sa pripomínam. Koľko krát sa mi stalo, že som niečo robila, niekto mi napísal a kým som s tým skončila tak som zabudla na danú správu.
3. situácia je samozrejme o inom. Ale tak tiež neviem či by som sa chcela púšťať do konfliktu s ciganmi...
Ved si si od tej kamosky mohla rovno vypytat kontakt na jej sestru a zavolat pedikerke. Hotel na dozvuky si si nepamatala? Ani mesto, kde to bolo? Ved si mohla trochu pogooglit. Spoluziacka mozno pri upratovani len uplne obycajne zabudla, mala si sa jej ozvat znovu, ked uz nechces googlit. A to s tym napadnutim ciganmi, to je otazne, ake skusenosti dotycna mala. Takze nesud druhych, venuj sa niecomu uzitocnemu.
Ty niečo potrebuješ tak ty si to máš vybaviť. Nikto nie je povinný vyriešiť tvoj problém len preto, že si si ty vymyslela. Aj tretiu situáciu chápem, kto by chcel mať problémy s osadníkmi. Ja by som odtiaľ zdrhla ako rýchlo sa mi dá.
1. Možno sa kamoška sestry pedikérky pýtala a tá jej povedala, nech jej číslo nedáva, že má veľa práce a neberie ďalších zákazníkov a kamoške bolo blbé ťa takto odmietnuť.
3. Tú osobu úplne chápem, že s tým prípadom nechcela byť spájaná, nikto netúži znepriateliť si partiu nasilníkov. Boli ste tam dve, pomohli ste, ste ochotné svedčiť, za čo vám patrí obdiv a chvála. Ale mali by ste mať pochopenie, ak sa ona toho bojí. Ak by tam bola sama, určite by sa zachovala ináč.
No a k tej veci č. 2: Ty si vážne nepamätáš, v akom hoteli si bola pred 3 rokmi? Veď aspoň lokalitu musíš vedieť, tak si otvor Google Maps a hľadaj.
Tie prve priklady su take voloviny, ze az. Ja osobne by som s tymto ani nikoho neotravovala. Poviem narovinu, asi si trocha otravna. Ides posudzovat ostatnych ludi, ale radsej sa pozri na svoje zalezitosti.
@h2 jasne ze pamatam. Aj hotel aj mesto ale vobec som to nevedela najst. Pretoze sa to uz vola inak.
Pedikérka predpokladám, že býva v meste kde Ty. Tak ja by som tam zbehla osobne.
Hotel by som si vyhľadala cez internet.
No a k takémuto incidentu by som asi mala strach byť svedkom. Ak má navyše ta dotyčná rodinu, ani sa jej nečudujem. Ja, keď tak rozmýšľam si ani nepamätám, že by som v poslednej dobe niečo od niekoho chcela. Ale to som ja. Nerada otravujem ľudí. Ale mám v okolí pár, čo furt niečo chcú. Inak ak niekto s niečím potrebuje pomôcť nemám problém, tento rok rok ideme opäť chystať krabičky do domova dôchodcov.
A už si to teda našla? Ak nie, napíš mi o tom všetko, čo vieš, ja ti to rada pohľadám. 😉😊
Mimochodom, ak sa to už volá ináč, tak tá kamoška by ti aj tak dala len ten pôvodný názov, pod ktorým to ona objednávala.
Ja si pod pomocou ľuďom predstavujem niečo iné ako robiť prostredníka a vybavovať pre nich kontakty .... čo sa týka hotela, ak si spolužiačka nepamätá, musela by ti to hľadať a keďže ty si to nevedela nájsť, lebo sa to zmenilo, tak je dosť možné, že ani ona nevie už 😅 jasné, v oboch prípadoch sa dalo napísať k tomu aspoň niečo a neodignorovať to úplne... ale tiež som sa naučila už niektoré požiadavky ľudí filtrovať, lebo často sa stretávam s tým, že podám prst a už berú celú ruku a úplný "ideál" je, keď sa ozvú len keď niečo potrebujú... napríklad ktovie koľko ľudí sa v tom prvom prípade hrá na najlepšie kamošky, pýta zľavu u sestry a dohodenie termínu napr., po čase ti proste také začne liezť na nervy...
Tá tretia situácia je vážna, ale tá reakcia mi príde akoby za tým bolo niečo, nepríjemná skúsenosť alebo podobne... ktovie či by sa zachovala rovnako, keby bola jediným svedkom....
Čiastočne súhlasím s tým čo sa snažíš povedať, ale príklady sú podľa mňa zrovna veľmi zle vybrané a teda sa to s pochopením ťažšie stretne
autorka, ten hotel bol v bratislave, košiciach alebo v ktorom meste?
a inak áno, súhlasím so všetkými, si otravná a neschopná si niečo vybaviť sama. čo sa týka tých cigánov, tam tú osobu úplne chápem. je to obrovská odvaha postaviť sa im. policajti sú z cigánov pokakaní, nie ešte obyčajný občan - žena.
ani v jednom z tých prvých dvoch prípadov nešlo o nič strašné aby dotyčné autorke nevedeli pomôcť bez nejakej extra námahy - tam vidím presne to čo autorka - vykašlali sa na to pomôcť, s takou úplne pre nich banalitou ktorá ich v podstate v ničom neobmedzovala… no, bohužiaľ, autorka, môžeš ich vyškrtnúť zo zoznamu kamošiek, ja si kamarátstvo predstavujem inak…
Ty to berieš len zo svojho pohľadu,nevieš čo oni riešia,čo ich trápi,čím sa zaoberajú a tvoja "prosba" im možno vyfucala z hlavy popri vlastných starostiach.Rovno si všetkých zaskatulkovala ako neochotnych a pritom nechodíš v ich topánkach.....
@autorka no vidíš, bolo ti treba sem napísať? Véd tu sú presne takí ľudia o akých píšeš... Presne viem o com hovoríš, ja mam tiež takyto názor. Toto je ta nova doba, a je mi z toho smutno. Ľudia sú neuctivi a nevrazivi. Ja len dúfam, že sa to každému raz vráti.
Mam par znamych, ktore ponukaju nejake sluzby a bytostne neznasam, ak ma niekto otravuje kvoli tomu, aby som mu u tych ludi nieco vybavila. Fakt ma nebavi robit medzi nikym prostrednika. Sorry za prispevok odveci, ale musela som sa vyventilovat 🙂
@lindous mám rovnakú skúsenosť za skúsenosťou ako píšeš ty, v zmysle, podám prst, hneď berie celú ruku. za posledné roky som sa naučila striktne povedať nie. a je mi úplne jedno, či sa dotyčný urazí. ako sa urazil, tak sa aj odrazí.
@biba_18 predstav si, že stretneš v živote človeka, pre ktorého urobíš toto:
1. Zájdeš za sestrou a vybavíš tomu človeku pedikúru. Následne sa môže stať tisíc vecí. Ten človek ti môže povedať, že: joj, vybav mi iný termín, ten mi nevyhovuje. alebo zavolá v daný deň a povie: povedz sestre, že sa ospravedlňujem, ale niečo mi do toho vošlo. alebo príde na dohodnutý termín a začne pedikérku žiadať o zľavu, lebo veď: poznám vašu sestru, sme dobré známe, myslela som si......
2. Možno si tiež nepamätáš názov hotela, ale z lásky k blížnemu zavoláš do toho mesta, ak ide o menšie mesto (dajme tomu na mestský úrad) a opýtaš sa, či by ti vedel niekto poradiť, lebo pred 3 rokmi ste boli v hoteli Oáza, ale dnes sa to zrejme volá inak a kto by vedel, aký názov to teraz nesie? Všetko zistíš, dáš to vedieť dotyčnému človeku a ten na teba vychrlí: "joj, ty si zlatá a šikovná. a nemohla by si mi tam do toho hotela zavolať, či majú voľný nejaký víkend na december? vieš, ty si taká komunikatívna, aj toto si zistila. a opýtaj sa aj, či majú bazén a vírivku alebo sauny, radi by sme si dali wellness."...... atď. atď.....
týmto som chcela napísať, že nepoznáme autorku. čiže situácia by sa mohla vyvíjať aj takto. veci, s ktorými autorka chce pomôcť, sa dajú vyriešiť pri trošičke šikovnosti rýchlo a bez problémovo. stačí otvoriť internet, nájsť si pedikéra (na základe recenzií), nepotrebuješ otravovať predsa sestru známej. to isté hotel. píšeš, že si pamätáš mesto aj názov, zavolaj v pondelok na úrad a opýtaj sa, kto by ti vedel v tomto poradiť. nezneužívaj ochotu a dobrotu ľudí, lebo ak to robíš často, dosiahneš to, čo si už asi aj dosiahla. ignoráciu.
Máš pravdu. Také isté pocity mám občas aj ja. Je to o povahe každého jedného človeka. Niektorí sú skrátka nespoľahliví, keď ich o niečo poprosíš. Samozrejme nehovorím o tom, že človek zabudne, pri všetkých povinnostiach a spomenie si až neskoršie, alebo niekedy vôbec. Keď zvyknem zabúdať, tak si to poznačím, aby som potom nebol za blbca. V tomto som dosť precízny, čo ma občas dostáva do situácií, kedy problémy iných dávam na prvé miesto a svoje osobné záležitosti odkladám vedľajšiu koľaj.
Mila autorka a po prečítaní diskusie máš odpoved na otázku prečo je to tak …
@bielasovicka prepáč, ale veci, ktoré popisuje autorka, sú také sprostosti, ktoré si môže pokojne vybaviť aj sama. stačí mať trošku rozumu a poruke internet. ak na základe tohto hádžeš všetkých do jedného vreca, tak amen-tma.
mimochodom, ja mám susedu, ktorá má hádam 300 rokov. do obchodu chodí s taškou na kolieskach. od výťahu po chodník vedie asi 9-10 schodov dokopy. koľkokrát ju stretnem, nemusí ani prosiť, ihneď jej tašku znesiem alebo vynesiem po schodoch. toto ja považujem za pomoc ľuďom. alebo keď vidím nejakého žobráka, opýtam sa ho, či chce kúpiť teplé jedlo, že mu kúpim a prinesiem (peniaze zásadne nedávam). alebo hocičo na zjedenie. ak ma pošle do pi.... odchádzam. ak poďakuje, kúpim. nedávno nám robili v bytovke plyn. cigáni kopali tunely pre rúry. raz ma zastavili: pani, nemáte náhodou nejaké veci na vyhodenie? oblečenie? vzal by som žene a deťom. tak so mu povedala, čo bola aj pravda, že žiaľ, ja všetky nepotrebné veci darujem a práve nedávno som darovala dosť veľa oblečenia. no i tak som vybehla hore a vytiahla jedno pekné tričko a legíny, ktoré som, mimochodom, ešte občas nosila. zniesla som mu to dole a on pekne poďakoval. toto je forma pomoci a nie tieto debiliny, čo tu popisuje autorka. a je kopu takých situácií, kedy som pomohla sama od seba, nezištne.
na druhú stranu, žiaľ, mám skúsenosti s ľuďmi, ako je autorka, a tie sa niesli v podobnom duchu, ako som napísala v príspevku o 9:31. čiže raz začne a už neskončí...
Ľudia si robia z huby riť a ešte im to príde v poriadku, viď tieto desivé komentáre. Príde im v poriadku niečo sľúbiť a nedodržať. Nakoniec si ale zlá ty.. ľudia sú tvrdí, nemilosrdní. A presne takí ľudia sa tu na tebe teraz odbavujú.
@lonely66 čo by sa stalo potom… a ak by sa nestalo? ale ak by sa stalo môžeš povedať veď máš číslo výbav si… a čo sa týka hotela - tiež ti príde NORMÁLNE nepýtať sa kamošky lebo veď ju nechcem otravovať ( podľa vás) ale je úplne NORMÁLNE volať na obecný úrad.. už to chcem vidieť … ale ako by si ty osobne radšej volala na ten obecný úrad - úprimne - načo ti je taká kamoška ktorú nemôžeš ani “otravovať”??
Nemuseli nechciet pomôcť, možno len zabudli. Keďže to není pre nich priorita. Mnoho ľudí žiaľ zabúda, ja mam skusenosts tým, keď niekomu niečo ...tak odpoveď, Prosím pripomeň mi to ešte!!!
@biba_18 ale ona píše, že písala kamarátke, ale tá sa už neozvala. v takom prípade by som jej viac už nepísala, ale áno. ja by som zavolala na príslušný úrad. alebo by som obvolala pár hotelov na mieste, kde sa približne nachádzal ten "náš" (opäť môžeš použiť google mapy a pozrieť si polohu) a opýtala sa tam, či mi nevedia pomôcť, hľadám hotel, ktorý sa pred 3 rokmi volal Oáza, ale teraz nič také neviem nájsť, či náhodou nevedia, ktorý to bol (možno trafím práve na Oázu). Veď preboha, sú to 3 roky, nie 30. Iste by do maximálne 3-4 telefonátov dostala potrebnú informáciu. trvalo by jej to do polhodiny (pri troške šťastia do 5 minút). takto čaká na odpoveď kamarátky koľko? deň? týždeň? rok?
@biba_18 človek veľakrát zareaguje aj na základe toho, že toho druhého už celkom dobre pozná. sama mám skúsenosť, že sa najprv chce len informovať. postupne zvyšuje level a pomaly chce, aby som zaňho všetko vybavovala (hovorím o minulosti). vypisuje mi sms, maily, píše mi cez WA, či mess. neustále otravuje. prestal až potom, čo som sa prestala ozývať (mimochodom, dovtedy som vždy slušne odpovedala, mnoho vecí poskytla, vybavila...) stálo ma to možno 10 hodín pomoci. a stále chcel viac a viac. tak som to stopla tým, že najprv som odpovedala, že už si musí poradiť sám, že ja na to naozaj nemám čas. otravoval naďalej. tak som to stopla tým, že už som nereagovala vôbec na nič. nevieš, či toto nie je podobný prípad.
To, že sa s ludstvom nieco negatívne deje, to je fakt.. to je podľa mňa sinusoida - boli sme na vrchole, teraz klesame.. ALE (!) tie dva príklady čo si uviedla - to sú podľa mňa vôbec nie príklady nejakej pomoci.. mnohí ľudia majú toho naozaj veľa na robote a nemyslia stale na to, kto im písal/volal a pýtal si nejaké informácie.. podľa mňa proste len zabudli, úplne bežné a vôbec by som to nikomu nevyčítala.. mimochodom, takéto podobne info čo si potrebovala si ja vždy radšej poradím sama.. nie preto že by mi nikto nepomohol, ale preto že takéto veci čo potrebujem, nevidim dôvod prečo by som mala niekoho zaťažovať..
Tretí príklad - nemôžeš vedieť prečo sa tak zachovala, ktovie čo je za tým.. to, že človek neodsudi pri nejakej záležitosti druhého tiež patrí k tomu, že nezatracuje okolie..
@jana_eyre_2 kamoška nedávno kúpila sedačku cez internet - reálne sa nej nedá sedieť, má malý podsedák. syn kupoval tento týždeň sedačku - a hádaj čo? presne tak, písala som kamoške čo za sedačku kúpila - a hádaj čo, poslala mi link…
Autorka, takze Ty si pamatas, kde ten hotel je, len si leniva trochu pogooglit a najst novy nazov a chces, aby to urobil niekto iny za Teba. No, tak sme doma-niektori ludia su lenivi a Ty im mozes robit nacelnicku.
Ty tych ludi normalne zaukolujes a cudujes sa ze to pre nich priorita vobec nieje. Mozno je chyba v tebe?