Mám pocit, že samej mi je lepšie
Ahojte, nezvyknem tu prispievať, ale momentálne som v situácii, v ktorej neviem ako sa rozhodnúť.... Mala som vzťah, ktorý sa skončil kvôli partnerovej opakovanej nevere, celé roky mi klamal.... Odvtedy som si povedala, že už nechcem žiadneho muža v živote, nevedela som si predstaviť, že by som ešte dokázala nejakému mužovi veriť... Život je ale veľmi nevyspytateľný a v mojom živote sa objavil ON. Muž, s ktorým si veľmi dobre rozumiem, postupne sme začali spolu tráviť všetok voľný čas, keď som s ním, som naozaj šťastná, nič intimne však medzi nami nikdy nebolo... Problém však je, že ako náhle som sama.. Napríklad u rodičov na pár dní,rýchlo nadobúdam pocit, že samej mi je dobre, ten istý pocit, aký som mala, keď som ho ešte nepoznala ... Akokeby som sa bála, že zažijem to,čo s bývalým a strašne sa toho bála.... Neviem či radšej ukončiť vzťah a byť sama, ak mám takéto pocity, ale sa aj obrať o možno šťastný vzťah,alebo potlačiť strach a pokračovať vo vzťahu...som bezradná, prosím poraďte mi 😪
@danik1505 ďakujem, veľmi bojujem s tým, aby som nezatrpkla voči mužom, verím, že existujú aj dobrí chlapi,... Snáď sa moje pocity voči nim budú meniť hoc aj budem navždy single...😊
neviem, koľko máš rokov, ale podľa mňa je to úplne normálna vec. človek potrebuje byť aj sám.
@panelacikova 27
trochu málo na také pocity, ale prečo nie? okúsila si samotu a cítila si sa v nej fajn. tak s ním zatiaľ funguj spôsobom, že sa budete stretávať, ale zároveň si necháte svoj priestor, každý pre seba sám. aby si si od neho aj "oddýchla". daj tomu pár mesiacov. ak budeš mať potom pocit, že ti chýba, bude to OK. ak budeš mať pocit, že čas, kedy si sama, ti je vzácnejší, než čas s ním, buď ostaňte kamoši s výhodami alebo to ukonči a ži si svoj život. ja ti napríklad dokonale rozumiem, keď píšeš, že byť sama je dobrý pocit 🙂
Nie je to nič zle... praveze opačne. Vztah by mal byť čerešničkou na torte.Ty musiš byť spokojna sama so sebou... myslim aj tak ze samotu,aby si vedela prijať partnera.Apropo nie každy par je nacapeny od rana do vecera na sebe.Budte spolu , ale maj aj svoj priestor.... ak potrebujes byť častejsie sama.. buď, ale človek je tvor spoločensky.Laska je dar, ak ju stratis, nemusiš ju znova mať 🙂
Ak sa budes spravat takto a do kazdeho vztahu prinesies ad hoc nedoveru, tak si damaged goods. Novy partner nemoze za to, ze si si predtym zle vybrala partnera a teraz sa vyzivas v zbytocnom vrtani v tej chybe.
Asi to zbytočne v sebe analyzuješ, dopraj si čas, nerieš to. Ono to samé príde alebo nepríde a budeš vedieť čo robiť ako sa zachovať 🙂
Stretávala by som sa ale neplánovala s ním život. Čas ukáže, čo bude. Ale ak to tak necitis, tak mal by vedieť, že s ním nepočítaš 🙂
Toto je velmi zlozite rozsudit. Ale ja by som tipla, ze sa skôr bojis. Byt sama je bezpecne, skus vsak popremyslat, ci chces ostat single nastálo. Lebo ked nie, ja si myslim, ze ked pride do tvojho zivota dalsi chlap budes celit presne tymto istym pocitom ako teraz. Mas 27, nie je to vela, ale uz ani najmenej, cim budes starsia, tym tazsie bude prispôsobovat a robit zmeny. Ak si s nim rozumies a mas z neho dojem, ze je dobry chlap, dobre zváž, co spravis. Taki na strome nerastu 🙂
Nechaj si ešte čas. Nikde nie je napisane, že sa nemôžete len s dotyčným priateliť. Tiež som po rozchode istý čas bola sama a bolo to skvelé obdobie. Neskôr som sa začala priateliť s muzom, chodili sme na výlety, bol mi oporou, veľa sme sa smiali a až po dlhom čase sme si spolu začali. A neboj dobri muži nevymreli..nechaj tomu čas a uvidíš. Ak zato stojí a ty stojíš za to jemu, tak počká
A čo je na tom? Aspoň nikto negibicuje, neni ponorková choroba, spíš dokedy chceš, to je dobré byť sám. Má človek čas na svoje veci, čo si kam položí tam to má. Kamoš povedal že jemu to tak plne vyhovuje že jemu by partnerka zavadzala a obmedzovalo by ho to. Ja som kedysi experimentoval so vzťahmi, ale aj ja som došiel na to že kamoš má pravdu. Zlatá samota. Kľud. Pokoj.
Ahoj, urcite sa nerozhoduj na zaklade strachu, ten je zly radca. Skor skus to cele preskumat detailnejsie. Co je ok, co uz nie. Mozno si "len" introvert, mozno sa pohybujes niekde mierne na autistickom spektre alebo nieco ine... jedna vec je dohodnut si nejake "pravidla" / cas na seba v pare, nieco ine, ak by ste zacali uvazovat nad detmi, ale to uz zas trosku predbiehame...
Ja by som si ešte dala čas. Pokojne sa stretavajte, možno sa to prebudí. A keď nie, nebudeš prvá ani posledná, ktorá strávi život single. A možno stretneš neskôr niekoho ďalšieho.. Ktovie, len nezatrpkni 😊