Mám pocit, že musím byť dokonalá
Dobrý deň, už v detstve som mala veľmi prísneho otca, ktorý na mňa stále vo všetkom tlačil, chcel po mne dokonalosť. Doniesla som domov jednotku, a dostala bitku, že prečo nie sú dve. Alebo mi bol schopný vynadať, keď som sa trebárs len trošku zamračila. Vo všetkom chcel po mne dokonalý výkon, stále potreboval dokonalosť. V kostole mi často tresol, lebo som vraj nesedela dostatočne rovno.
Problém je ,že aj dodnes mám takéto nepríjemné, vtieravé myšlienky, ako:,, dokonalá by sa bola lepšie vyjadrila", ,,dokonalá by isto nezvýšila hlas" ,, prečo sa preboha neusmievaš?! To by dokonalá isto spravila!" apd. Ja si uvedomujem že dokonalá byť nemôžem, že to nejde, ale stále sa preto zožieram. Keď sa snažím nebyť dokonalou, tak mám také výčitky, až to nevydržím, no v poslednom čase mám dojem že už ani jedno nie je správne. Mala som myšlienku:,,Dokonalá by nebola perfektná, našla by presný stred!" No ja to skrátka nedokážem
Už sa necítim dobre nikdy, výčitky mám stále, no ako z toho von?
To ze si to uvedomujes je prvy krok. Dokonala uz si ako si. Uz sa len budes priucat zivotu, vzdy sa zamysli nad takymito situaciami a pouc sa z nich, postupne to bude opadavat, ale necakaj ze to bude hned.
Musis sa naucit si odpustat (chybovat je dolezite a prirodzene, bez toho sa clovek nikdy nic nenauci) a ucit sa lubit sa. Drzim palce
Buď sama sebou, keď ťa napadne niečo čo chcel otec, tak by si sa mala potešiť, že uf, dobre, že nie som ako otec, môžem byť aká chcem.
To nebol prisny otec, to bol despoticky otec.
Musíš si byť istá sama sebou. Asi najlepšia by bola terapia u psychológa.
Toto je asi na psychoterapiu.
Despotický rodič dokáže zničiť celu osobnosť dieťaťa
toto sama nezvládneš, treba odborníka a teda tvojmu otcovi by som najradšej... takto zničiť dieťa
Smer psycholog
Určite skús nejaké terapie u psychologa. Správne to vidíš, že nie je možné byť dokonalý. Celý život sa učíme. Nie tomu ako byť dokonalý. Skôr tomu ako odpustiť sebe aj druhým. Aj to je súčasť terapie. Prajem ti všetko dobré.
kolko mas rokov je prva otazka...druha otazka je, ci si sa hmotne a emocne od otca uz odpojila...teraz vysvetlenie: hlas rodicov v detstve prevezmeme ako svoj vnutorny hlas, takze spravne usudzujes, ze to mas od neho a ze to nie je v poriadku, uvedomenie je silny nastroj...teraz je otazka co dalej...preto som polozila tie prve dve podstatne otazky a na zaklade nich sa da uvazovat dalej
Nájdi si chlapa, pre ktorého budeš dokonalá, podľa mňa toto všetko plynie z nízkeho sebavedomia, roky zadupávaného otcom do zeme, ktoré ti správny partner dokáže zvýšiť a prídeš na úplne iné myšlienky, inak to vidím skôr na odbornú pomoc psychológa
Precitaj si nieco o "Syndrom dobreho dievcata.."
Je mi to ľúto, ale tvoj otec ťa tyral. Určite choď za psychológom. Podkopávanie sebavedomia som zaživala aj ja a malo to dopad na moje partnerské vzťahy...chcela som byť dokonalá, aby som si zaslúžila partnera. Až keď som s tým prestala som si našla manžela.
Ale no tak. To je teraz nutne chodit za psychologom s kazdou prkotinou? 🙂 Co jej asi tak poradi? Jedine co budu na tych sedeniach robit - je bavit sa o jej myslienkach, detstve, otcovi. Mozno si preberu nejake modelove situacie kde sa jej "perfekcionizmus" prejavuje, ako to v danom momente identifikovat a nepodlahnut tomu..... No ja neviem. Tuto funkciu dokaze zastupit aj tvoja dobra kamoska 🙂
Trufam si povedat, ze 80 percent pripadov ktore chodia za kadejakymi terapeutmi/koucami su uplne vtakoviny, z ktorych by sa dospela persona mala dostat sama.
Urcite to ries. Urobil si z teba isty vzor dokonalosti. Ale sama sa v tejto “maske” necitis ok.
Uz len tym ze mas vycitky ze nieco nie je dokonale? Hlavne ani tvoj otec zdaleka nebol dokonaly. Takze nemaj strach “vybocit” z istej “dokonalosti”.
@zelenina1 človek to zvláda aj sám, ale sú to roky driny. Kamarátka nie je pomoc. Nie každá sa vie nezaujato k tomu postaviť a len vypočuť na úrovni psychológa, prípadne vytiahnuť opatrne všetkých kostlivcov zo skrine. Kamarátka nie je dobrá rada. To už radšej osamote bojovať.
@anketkarka Vytiahnut kostlivcov zo skrine - to zas nie je taka raketova veda 🙂. Osobne poznam niekolko psychologov a terapeutov, niektori su dokonca clenovia mojej blizkej rodiny. Realita je takato: Ak mas co i len jemne nadpriemernu empatiu a intelekt, mozes si sadnut do "ordinacie" pripadne do kabinetu skolskeho psychologa.... Netvrdim ze neexistuju tazko diagnostikovatelne pripady, ale v drvivej vacsine je ti pricina spravania daneho cloveka uplne zrejma. Ja tychto ludi volam "profesionalny kamos".
@zelenina1 dobre si to napísal.
1. Ak máš na to
2. Musiš zaujať nejakú profesionalitu, nestrannosť, objektivitu
A toto nie každá kamoška zvláda. Ty máš asi šťastie na takých ľudí v okolí, a preto si môžeš aj vyberať, ale priemerná žena také šťastie nemá možno ani v jednej kamoške. (Viď zloženie MK ako štatisticka vzorka) A nie každý má na to, aby "si to robil sám" 😉
@anketkarka Dam drobny priklad. Korporat v ktorom pracujem nam nedavno predstavil benefit - moznost preplatenia sedeni s psychologom.... Psycholog si pripravil pompeznu hodinovu prezentaciu o moznostiach vyuzitia jeho sluzieb. Dal aj priklad z jeho predoslej praxe :
Klient mal pocit, ze je vyhoreny, nic ho nebavilo a zacalo sa to prejavovat aj na jeho partnerskom vztahu. Po niekolkych sedeniach (ktore urcite stali radovo stovky eur) prisiel pan psycholog k prekvapivemu zisteniu - klient prilis vela pracuje, je malo asertivny a nevie v praci hovorit "nie" 🙂
Ty jo. Nieco mi hovori, ze na nieco take by si prisla do 20 minut pri obede s kamoskou, akurat nakolko pan psycholog ma na to stempel, tak jeho klient bude brat omnoho vaznejsie 🙂
@anketkarka Ale ano. Suhlasim 🙂 Nie kazdy ma okolo seba dostatok pricetnych a kompetentnych ludi.
Potrebuješ pomoc napríklad nejaké terapie. Máš v sebe zakódovaný určitý vzorec a sama ho neprekonáš.