Mám pocit, že moje manželstvo sa začína rozpadať

Ahoj, úplne ťa chápem. My sme s mužom chodili 5 rokov, potom sme sa vzali, sme manželia 4. rok. Tretí rok sa pokúšame o dieťa, zatiaľ neúspešne. Sme v CAR, kde zistili, že problém je na oboch stranách - každý máme nejakú nepriaznivú diagnózu. Nie je to tiež úplne zlé a po novom roku ideme do IVF.
Ale áno, táto téma dokáže zasiahnuť do vzťahu. Ja som presne toho istého názoru ako ty, že ak deti nebudeme mať, proste doprajeme si pekný a rozmanitý život vo dvojici. Muž to vníma horšie, lebo je silno rodinne založený a vždy mal vysnívaného syna. Mali sme aj tzv. hluché obdobia, keď to medzi nami neklapalo, nespávali sme spolu, chvíľku sme mali partnerskú krízu.
Ja si však myslím, že je dôležité bojovať za vzťah a partnera. Z môjho pohľadu je partner na prvom mieste, aj pred deťmi, lebo je to človek, ktorý pri tebe vždy stojí. Deti raz vyrastú a budú si žiť svoj život, no partner je najbližšia osoba, ktorá ma pozná, ktorá ma podržala, ktorá mi bola oporou... Možno skúste vyhľadať odbornú pomoc a ak to partner nechce, len mu daj najavo, že ti na vzťahu záleží, buď mu oporou. Môže to byť len nejaké zlé obdobie... Ja som bola psychicky na dne v septembri, zle na mňa vplývali aj hormonálne lieky a tiež to bolo u nás veľmi zlé, nakoniec sme to zvládli.
A podľa mňa sex 1x-2x týždenne je ešte super. Tu na MK sú ženy, ktoré píšu o tom, že partner sa ich nedotkol aj niekoľko mesiacov...

Je to situácia do ktorej sa asi nechce dostať nikto. Je na tom treba zapracovať, možno ste sa dostali do akéhosi stereotypu, no je treba sa z neho čím skôr dostať. Najhoršie je, keď sa pre toho druhého staneš proste samozrejmosťou

@7lenka11 ďakujem povzbudila si ma...ja mám pocit že som viac rodinne založená ale akoby si to on viac pripúšťal..proste videl že som bola smutná keď to nevyšlo tak sa "vzdal sexu" ..Niekedy mám chuť prestať na to stále myslieť ...v zmysle úplne vypnúť a užívať si...ale nemám čo...lebo vyslovene ja musím byť iniciatívna..a samozrejme potom si hovorím na konci mesiaca že veď čo ak teraz.. bohužiaľ nič ako vždy...len je ťažké sústrediť sa na nás dvoch keď manžel nič iné nemá len telefón v ruke alebo tv... momentálne je vonku hrozne tak sa nedá ani niekam von vybehnúť...ale pravdou je že ani v lete so mnou nechcel ísť nikam...či už prechádzka alebo výlet .... pravdepodobne aj nás čaká kríza....veľmi by som sa chcela vyhnúť CAR ...lebo s tým nie som úplne stotožnená...ale obávam sa že tam skončíme....

@1angelika mozem skúsiť..ten kotvicnikas overený ?

@sadkoni áno úplne s tebou súhlasím...mám pocit že som samozrejmá ako napr gauč u nás doma...proste je tam má ho rád a tam to začína aj končí ...a najhorší je ten pocit že je s tým spokojný...veď sa nehadame...veď sem tam spolu spíme...

áno, inak by som ti do vetra nepísala.. neviem kde tvoj muž pracuje, možno je len vyčerpaný..no to je najhoršie, že keď to vo vzťahu začne stagnovať väčšinou len žena to chce riešiť a muž je pasívny..držím Ti palce 🍀

@1angelika ďakujem..idem pozrieť ten ktovicnik

Možno je to aj touto situáciou, problémami s ktorými sa denne stretávame. Mnohí chlapi to prežívajú dosť aj túto pandémiu, len o tom nehovoria.
Popýtaj sa aj na to ako v práci, čo ho trápi a skús mu ísť v ústrety.

@tanickalab ďakujem za názor...možné to je ..len mám pocit že ja akoby som problémy nemala ani potreby...m tu byť preňho a snažiť sa dúfať atď...na jednej strane by som chcela urobiť niečo aby to bolo ako predtým na druhej strane som unavená z toho že jemu je to jedno
..

Koľko mate rokov? Ono to moze byt tým snažením sa, ste sa proste nejak psychicky “utyrali”... rovnako neviem o žiadnom chlapovi ktorý by rad vkročil do CAR a zistil ze na tom nie je bohvieako... plus mate aj velmi dlhodobý vzťah a tam to uz nieje o zamilovanosti, mohla by si ty povedať ze ho neberies ako samozrejmosť po tých rokoch? .. inak mne ten 1-2x styk za týžden vo vašom prípade nepripadá nejaka tragická frekvencia, spozornela by som az vtedy keby ta úplne odmietal... ale to by si vycítila ze sa nieco deje

najhoršie je zistiť, že to opäť nevyšlo.. my to prežívame každý mesiac a posledných 8 mesiacov ešte intenzívnejšie, lebo to riešime za pomoci lekárov a oni sami nám vlievajú nádej, no nakoniec z toho nič nie je... inak ja som mala presne opačný problém ako ty, skôr som bola v pozícii tvojho muža - mne sa sex znechutil, lebo sme boli odkázaní na lieky a plánovaný pohlavný styk.. mala som pocit, že to nerobíme preto, že chceme, ale preto, že je to naša povinnosť a kalendár nám to prikazuje.. a toto je možno aj problém tvojho muža, proste sa mu to sprotivilo.. ale dôležité je o tom medzi sebou hovoriť.. tiež som mlčala, nakoniec som to mužovi napísala.. áno, správne, napísala som mu to do správy, keď som bola v robote, lebo som sa s ním o tom nevedela baviť... on to hneď pochopil a pochopil, v čom možno tkvela aj moja psychická nepohoda... vykašľali sme sa na všetko, začali sme si jeden druhého užívať, niekde vzadu vieme, aký je deň a kedy je asi najvhodnejšia doba na plodenie, ale neriešime to.. predtým to bolo také, že muž sa pomaly tri dni na to pripravoval a dookola riešil, aby sme neprepásli termín..
No a v čom môže byť ešte problém - nemáte rozdielny názor na CAR? Môj muž CAR dlho odmietal, nechcel "dieťa zo skúmavky".. napokon pochopil, že iná cesta nebude a keď videl v čakárni, koľko ľudí tam je a koľko mladých párov je v podobnej situácii, tak odvtedy s tým nemá žiadny problém...

@roztlieskavacka ja mám 31 a manžel má 30 neviem myslím že psychika sa dá ovplyvniť len čiastočne ..napr keď zamestnáva mysel niečo iné ako myšlienky na deti...ale je to ťažké...hlavne keď všade v okolí sa rodia deti ...švagriná dve kolegyne sesternice , proste môžem sa snažiť koľko chcem keď prídeme na návštevu a všade vidím deti ktoré chcem a nemám nedá sa nemyslieť a hlavne nedufat....nemôžem sa kvôli tomu že my deti nemáme úplne vyhýbať každému kto ich má....
A k tomu sexu...to bolo myslene ako 1x za týždeň resp za dva týždne ..asi som to napísala zle keď si pochopila že máme sex 2x týždenne...

@7lenka11 presne si to vystihla najhoršie je zistiť že to opäť nevyšlo... Ďalší mesiac...ďalší rok...Myslím že psychika je tam určite..vždy keď je relatívne obdobie mojich plodných dní tak nechce nikdy a to ani nevie kedy ich mám ...som z toho nešťastná...niekedy myslím na to že teraz je vhodný čas teraz by sme mohli ...a keď to nevyjde aspoň si to užijem...ale ani jedno ani druhé.... CAR...nemyslím si že by mal v zásade s tým problém...tam som skôr ja moc nechcela ...veď ľudia majú horšie výsledky a deti majú..tak prečo ja prečo my ? Prečo je ochotný radšej pozerať na mňa ako do seba tlačím hormóny injekcie atď akoby sme si to mohli normálne užiť a možno keby to bolo castejsie tak by sa stal zázrak...a možno ani nie no aspoň by som nemala pocit že má v tom nechal samu ...
..

Joj tak to je velmi malo, to sa potom ani asi nedá hovoriť o snazeni sa..

@roztlieskavacka veď práve...ako sa snažiť bez toho aby to bral ako nátlak...ale zasa bez sexu sa to nedá...keď sa náhodou stane že máme sex 2x za týždeň tak to je mi jasné že tak skoro ďalší nebude...lebo "ty by si stále len sexovala" ..nechcem sa sústrediť len na plodné dni a chodiť za ním že teraz...mám chuť aj inokedy...ale mám pocit že on už asi nikdy

jedinú vec, čo ti viem odporučiť je, aby ste sa o tom rozprávali.. spolu.. inak sa nikdy nepohnete z miesta
a ak to náhodou tvoj muž odmieta, tak by som plodenie na nejaký čas vypustila z hlavy a vôbec to neriešila.. najprv si treba urovnať vzťahy.. lebo vieš, môžeš otehotnieť, ale čo ak sa muž nezmení? tvoja frustrácia bude pokračovať aj v čase, keď budete mať dieťa... a dieťa veci málokedy urovná.. to je veľký omyl, s ktorým mnohé páry žijú...

Mne to pripadá divne, lebo 30 ročny chlap proste by to odmietať nemal.. a uz vôbec nie hentake otrasne poznámky na tvoju adresu ako si napísala v úvodzovkách.. to akoby ho to uz naozaj obťažovalo

@7lenka11 na jednej strane máš pravdu...na druhej keby sa takýto zázrak stal vzhľadom na tú frekvenciu sexu , mala by som niekoho pre koho by som bola celý svet...a ja mám pocit že teraz som len kúsok nie moc významný v jeho svete

@roztlieskavacka veď práve...cítim sa potom strašne ..a prejde chuť aj mňa...koľkokrát som si kvôli tomu v sprche poplakala aby ma nevidel nepočul... Preto som sa ho snažila nasmerovať k tomu lekárovi...či za tým nie je pokles hormónov alebo ja neviem čo....už si začínam myslieť že za tým bude iná žena...

Nie ste šťastní v tomto manželstve a myslím si ze ani dieťa ktoré môže niekedy prist neprinesie opäť lásku. Ale moze motyka vystreliť ak na tom budete chcieť pracovať, základ je ale otvorená komunikácia a nie ze ty radšej plačeš kvôli nemu v sprche.. ak je v tom vsak iná žena tak to je začiatok konca

Tak potom ozaj ti radím len sa o tom otvorene zhovárať, hovoriť o tom, čo ty cítiš, aké máš potreby, nech mu je jasné, že potrebuješ nejakú tú jeho priazeň aj všetko.