Ahojte, mám pocit,že žijem s manipulátorom, akurát som si to neskoro uvedomila, máme spolu 3,5 ročnú dcéru. Chodím už do práce na polovičný, chválabohu. On Má firmu ktorej sa veľmi dobre darí, na úkor času. Malú vidí ak 3hodiny týždenne, seba už ani neriešim...zanedbáva všetko okolo malej, mňa a domácnosti, vlastne žijeme ako spolubývajúci, komunikácia nulová, iba sa obchádzame.takyto bol aj pred aj počas materskej, ale už som v práci a stále je to o tom istom, vlastne horšie, lebo som na dieťa sama už aj keď ochorie a mesačne mám tak o 100€ viac oproti materskej, som na polovičný, lebo mi nemá kto bývať s malou, musela som to takto riešiť. V marci ale idem do práce na TPP a budem mať zas iný plat a ja uvažujem,že by som odišla, lebo takto sa žiť nedá...ani by som sa len neobzrela za ním...čo ma ale prekvapuje keď niekam raz za čas idem strašne žiarli, vyvoláva kvôli blbostiam čo mi inokedy raz za týždeň volá...je to otrasné a nechcem aby takto mala žila...dá sa s tým ešte niečo robiť či utekať? Komunikácia je stratená, za všetko vždy môžem ja...Už som sa aj j veľmi zmenila, aká som bývala optimistická tak sa mi začali aj blízki vyhýbať...nejde zo mňa proste dobrá energia teraz
Ked bol takyto pred aj po materskej, tak to je uz taky vyse 4 rokov...neocakavala by som ze sa s tym este nieco da robit
@elizabet173 v nájme a ten som nezvládala, rodičia mi museli finančne pomáhať...veľmi dôležitú vec som zabudla dodať...posiela mi 100€ mesačne, keď pýtam viac tak mi to ešte ďalší rok vycita, takisto malej keď niečo jej treba je to vec navyše a preňho akoby finančná obtiaž...takže on ani doma, ani peniaze....keby fakt dal že si nežijeme zle, tak sa to skôr dá prekusnut, ale živorim a ešte aj jeho doma nemáme.
Zažila som čosi podobné. Môj ex mal 2 roboty akože kvôli nám. Tiež mám 3,5 ročnú dcéru s ním. Ale z peňazí som nevidela nič. Zaplatil si z toho dlh čo si nadobudol predtým ako sme sa stretli, nájom sme šli na polovicu a možno ak čosi viac kúpil potravín do domácnosti ale to sme sa tiež častokrát striedali. Tiež bol doma málo a veľa vecí som finančne ťahala ja a ťahala ho zo sračiek. Ja som sa rozhodla odísť. A teraz mu súdom určili prispievať na malú toľko, čo by mi v spoločnej domácnosti nikdy na ňu nedal. Je to ťažké ostať sama. Hlavne keď je dieťa už vo škôlke a začne kolobeh chorôb. Ak ti nemá kto postrážiť. Lebo mne nie.. ale som šťastná že som odišla. Pretože presne som mala ten životný pocit ako opisuješ ty a ťahám sa z neho doteraz.. moja rada, odíď.
no nevedela by som mat po boku takehoto cloveka, ale teda zbrkle rozhodnutia by som nerobila. Myslim tym, ze by som nesla od neho prec ak by som nemala nejaku istotu, nejake financie, pretoze na tom to moze cele zbytocne stroskotat.
Urcite to nie je v poriadku. Ale na druhej strane to nieje len tak odidem a hotovo. Teraz si na polovicnom a pisem ze ides na tpp uvedonujes si vobec ze financne budes musiet tahat vsetko sama a este k tomu tpp? Preco mas teraz len polovicny? Ved dieta uz moze byt v skolke cely den. Ak nechces byt cely zivot od niekoho zavisla muzi alebo rodicia musis sa postavit na vlastne nohy.
Úplne som z neho zmätená, nepokojná a ani neviem na čo mi je taký chlap...vlastne zatiaľ platí on inkaso, neviem kam by som potom s malou išla a cinto finančné zvládnem, lebo raz som toto už urobila keď bola dcérka 3.mesacna a do roka sme bývali od seba. Vtedy bol každý deň u nás, starostlivý, sex každý večer a akonáhle sme sa vrátili už to je zas to isté. Neviem či robiť, či to ja preháňam, alebo je to ozaj už moc....