Mám obavy o sestru. Kam to v živote dotiahne?
Ahojte, predtým než ma pochopíte zle, mám obavy o sestru. To čo napíšem nemyslím zle, len chcem aby bola šťastná.
Sestra je veľmi zvláštna. Od mala bola veľmi tichá, nemala veľa kamarátov čo jej trvá i do dnes ale viac zvláštne mi vždy prišlo, že sa nerada baví s nikým. Rodina, kamaráti,.. S nikým sa nevie "vykecávať". Ona si vypočuje kohokoľvek, odpovie neutrálne "chápem ťa" a viac sa k tomu nevyjadrí. Áno, nikoho nerieši čo je super no zároveň ti ani neporadí, nevieš sa s ňou porozprávať o veciach keďže nemá (alebo má no nikdy nehovorí) názor na nič. A to nie je len voči nám takáto, ku každému.
Teraz skončila strednú a bojím sa ako zvládne 'život', ako si s takotou povahou nájde partnera, prácu, kamarátov. Ako keby nemala tú základnú potrebu socializacie.
@lucia147852 toto nie je o tom, že je introvert. Za celý život nemala ani 1 kamarátku alebo osobu s ktorou by sa rada rozprávala alebo aspoň zdieľala pocity, s nikým nikdy nič
Ona nemá 'svojich ľudí'
Bola niekedy u psychológa?
Asperger?
Dlho neprehovorila vôbec (keď už v jej veku dávno rozprávali, ona nič) takže jej robili testy, či nemá mentálnu chorobu, ale bola negatívna. Vyslovene u psychológa na posedení nebola
@grof_monte_christo
@thereisabear to by jej tie testy ukázali, nie?
Neviem, v akom veku bola u psychológa. Tiež nie každý to vie správne zachytiť. Ťažko povedať.
No je to také zvláštne, keď sa ta prílišná utiahnutost s nou tiahne od mala. Ona sama to vníma ako problém? Možno by pomohla teraz návšteva psychológa.
A to ako ty vies co robi mimo domu? Ci ju sledujes ?
Mozno,ked sa zamestna,otuka sa a nauci sa komunikovat. Zivotom naberie skusenosti a bude to s nou lepsie.
súhlas s @thereisabear . A ženské poruchy autistického spektra pokým je intelekt v norme bohužial odhalí máloktorí psychiater alebo psycholog, kedže na rozdiel od chlapcov/chlapov, ženy/dievčatá maskujú a nie je to vidno na prvý pohľad. Je to stále tak u nás, že často je dievča iné, ale nik nerieši, na diagnozu sa príde až ked dostane diagnozu jej mladší brat, ktorý tak nemaskuje a sú s ním problémy. Treba platenú diagnostiku v špecializovanom centre, napríklad v Trnave sú 2 odborníčky Laziková a Jánošiková tuším alebo Adept Žilina. Oficiálne potvrdenie diagnozy jej môže pomôcť získať aj zťp preukaz alebo eventuálne aj invalidný dôchodok.
Ja mam 40rocnu sestru taku. Cele zle to je. Cely zivot bola pri mamine. Lipla na nej. Do prace nemuslela. Vsak na co, ked sme tahali domocnost s bratom. Ale potom mama odisla na vecnost, a to je pruser za pruserom. Ona by cudzie peniaze poslala hocikomu. Nakoniec si nasla, kamosa ale alkac, stale ho musim riesit, ked sa k nam pride, proste ho tam nechcem. Ja uz mam svoju rodinu, nezijem s nimi. Ale ona zalubena, ten chuj do roboty ani naznak. A takto si uziva bratove peniaze. Je proste ina. Ja som skoncila skolu, stale som pracovala, pracujem. A vidim,ze jej vadi co v zivote mam. Peniaze, super muza, dieta. Ona nic stoho, ale dufam,ze ani to dieta. Ako pride ked potrebujeme postrazit malu, hra sa snou. Ale ja urobim vsetko, a ked viem ze mala spi. Tak az vtedy odchazame z bytu. Nasa mala,je zivel, to sa stale smejeme, ze ona strazi moju sestru a nie naopak. Ale mala ju zboznuje, lebo jej dovoli vsetko. Zo zaciatku som sa na mamu hnevala, ze nechala zajst az tak daleko. Ale co uz. Snazim sa jej pomahat, ako viem. Kupim jej oblecenie, jedine mi vadi, ten jej debil. Ale inac ju mam rada
No, lahke to mat nebude, tiez som taka, kamaratky mam nejake zo strednej, nejake z prace, ale nemam potrebu sa stretavat s nikym. Robim na HO, do roboty raz za 2 tyzdne, perfektne. Mam manzela a deti, ale to bola skor nahoda. 😀 Hlavne treba davat pozor, aby sa nenalepila na nejakeho luzra alebo nebola v zlej partii. Tiez ma nikto nikdy nediagnostikoval, intelekt mam urcite v poriadku, mozno aj nadpriemerny, vystudovala som VS, ale bolo to utrpenie. Mozno aj nejaka porucha pozornosti by sa pridruzila, kebyze idem na vysetrenie.
Ja som na tom bola podobne . Bala som sa s hocikým rozprávať, v škole som síce mala priateľky ale po škole skončilo priateľstvo. Ale aj napriek tomu som sa nedokazala otvoriť ľuďom . Potom som si našla prácu a všetko akoby čarovnym prutom zmizlo . Už nemám problém porozprávať sa s kýmkoľvek a to aj napriek tomu , že mam recovu bariéru. .takže podľa mňa sa otuka keď bude dlhšie medzi ľuďmi . Ľudia sú rôzni, niekto sa hneď dá do reči iný zasa potrebuje čas a to je aj prípad tvojej sestry. Bude dobre neboj sa . Držím palce .
Sestra bude žiť život, aký bude vyhovovať jej. Nie každá žena sa musí vydať, mať rodinu, deti...je veľa ľudí, ktorým je dobre tak, ako je.
Mam kolegynu taku, super pracant, ale tazky introvert. Volame ju na obed, ze ma z domu. Kavu nepije, ani caj, na teambuilding nechcela ist. Co uz, respektujeme to.
Nerieš iných ľudí ale seba. Tak je sestra introvert a čo? Hádam nemusí byt podľa tvojich predstáv. Nehovoriac o tom, že ešte stále je v pubertálnom obdobi. Neviem čo od nej čakáš. Ja som tiež introvert a neznášam keď ma niekto núti sa “socializovat” s ľuďmi s ktorými nechcem. Alebo sa vyjadrovať k tomu, k čomu nechcem. Mám rada svoj kľud, svojich ľudí…