Peknú sobotu prajem, prišla som sem po názor, prípadne radu.
Už od stredoškolských čias, cca už vyše 10 rokov žijem v zdieľanom bývaní. Vekom však u seba pozorujem, že mám akosi rada veci po svojom. Nakoľko mám OCD, akoby je to ešte vystupňované u mňa. Dva roky dozadu, som začala pociťovať, že by som rada žila sama už. Nakoľko momentálne žijem v BA a mám priemerne platenú prácu, po prepočte som si zvážil, či chcem žiť od výplaty do výplaty. Prešli dva roky, spolubývajúci sa vymenili a pred sebou mám ďalšiu výmenu spolubývajúcej. Akosi ma to už stresuje. Možno bude i super, ale človek sa sa seba pýta, ako dlho má ešte takto žiť, kam sa takto posunie? Na druhú stranu ušetriť si výplaty len máličko tiež nie je nič moc. Ale asi už to tak cítim jednoducho. Ťažké obdobie som zhodou okolností prežila tým, že mi niekto akoby vstúpil do života. Trištvrte roka trávim čas viac menej uňho, a aj keď hovoril zo začiatku, že by sme mohli bývať spolu, čas ukázal, že to asi nebude najlepší nápad. Som z toho i smutná, že na všetko som akoby opäť v skutočnosti sama. Že vlastne toto je skôr človek len ako kamarát, než partner. Ale som mu i vďačná, že smiem mať kvázi uňho taký malý úkryt, aspoň zatiaľ. Však
Určite je zdieľané bývanie len na dobu určitú, každý by mal mať niečo vlastné (či už samostatný nájom alebo vlastné). Ak ti na to nestačia financie, tak treba na sebe pracovať a nájsť si niečo za lepší plat.
Tazko ti radit...ja som v zdielanom byte vydrzala 2 roky, ale zila som tam s priatelom, s ktorym sme sa osamostatnili a teda kym sme si nezabezpecili vlastne byvanie, tak sme zili spolu v podnajme. Myslim, ze tu sa budes musiet rozhodnut sama, co je pre teba vacsia priorita.. byt vo vlastnom s tym, ze sa uskromnis? Alebo ostat byvat v zdielanom byte napriek vsetkym uskaliam? Napriek vsetkemu si myslim, ze 10 rokov je dlha doba...mozno by som sa na tvojom mieste zamerala na karierny rast za cielom vyssieho zarobku, zdokonalovala v odbere, kludne do toho aj zainvestovala a mozno budu tvoje podmienky na vlastne byvanie za par rokov o dost lepsie.
predstava byvat s X ludmi niekde v podnajme dlhsie ako absolutne nevyhnutny cas (nejake preklenovacie obdobie) je mimo mojho chapania. Podla mna je normalne si prenajat a byvat sam, alebo aj s partnerom.
A s tym priatelom si ci nie si? Ked ti nevyhovuje, tak asi by bolo lepsie cim skor sa od neho odstrihnut a hladat dalej
@egonsk moja reč, akurát teda aj prenájom je pre mna neprijatelny, my sme kupili dom.
Kolko je vas v tomto byte kde si?
Kamarat nie je partner. Sustred sa na najdenie partnera ktory s tebou bude chciet byt.
Lebo inak budes zit tak ako si napisala - sama od vyplaty k vyplate
A ked sa ti v ba nepaci tak, ze by si si tam kupila vlastne byvanie co tak sa popozerat po inom meste?
Kamaráta zruš čo najskôr. Kto by chcel ženu, ktorá trávi čas u kamaráta?
Tak mozno by na zaciatok stacilo hladat byt, kde nebudete 3 ale len 2