Mám 21 a cítim sa stratená
Ahojte, študujem na VŠ, mám aj brigádu... no nejak sa cítim ako keby nič nedávalo zmysel. Na terapiu som chodila predtým dlhých 6 rokov kvoli depresii z rodinných dôvodov. Odkedy som mala 18 som sa cítila viac voľne vo svojom živote, teraz mám skoro 21. Som po rozchode asi zhruba skoro mesiac, kamarátov mám, dá sa povedať ale nie je to ono. Cítim veľkú prázdnotu. Snažím sa hľadať riešenie ale tento pocit sa ťahá somnou každý deň. Nebaví ma nič čo robím.
@lavender94 môže, som z toho sklamaná, ale nie len z toho veľa ľudí mi ublížilo za posledné roky a nejak sa ma to dotklo viac od toho rozchodu a cítim sa bezmocne
@lilstar111 bude to tym rozchodom, chce to cas.
...a to co robis,robis s akym motivom?
@lilstar111 podľa mňa nič nepokazíš návštevou psychológa. Aj keby ťa len vypočul, často to urobí veľmi veľa
Čo bolí, to prebolí, príde jar, bude lepšie. 🙂
@ivangeline nerozumiem otázke, že či ma to baví myslíš alebo ako?
@loliki 🩶
@lavender94 možno áno, ale necítim sa na to, chodit tam... skôr by som potrebovala niekoho komu môžem veriť v reálnom živote
@loliki ja viem stat aj sama, o to nejde, ten clovek ma podviedol po polroku sa vratil ako keby nic a zas urobil to iste, uz nikdy viac neodpustim nic podobne
@lilstar111 motivacia,zmysel.... je jedno,ci ta to bavi. Ked mas zmysel,ten ta prevedie aj cez trne...
@lilstar111 Takých ľudí je na svete plno. Poučila si sa, Si o skúsenosť múdrejšia a bohatšia.
@ivangeline ťažko odpovedať, bola som iný človek pred dvoma rokmi a nejako mam pocit ze sa postupne rozhodujem co je pre mna hodnotnejsie v živote a co ma naozaj zaujíma. To, ze mam nie najlepšie domáce zázemie a trápia ma tieto okolnosti ma ovplyvnilo po každej stránke. Čiže mam problém si nájsť reálnych kamarátov alebo už nieco viac, co je nie toxické pre mna, lebo som ešte asi v živote nezažila niečo co by bolo reálne dobre pre mna a strácam sa v tom a toto všetko ovplyvňuje moju radosť a chuť do života celkovo lebo ten proces "dospievania" je pre mna náročný keď nemam oporu od žiadnej strany. Ja aj viem co chcem ale ta prázdnota kedy verím niekomu a zase sa mi potvrdi ze sa nedá veriť ma položí dole a potom si naozaj myslím ze to nemá význam vlastne nič o co sa snažím a nejak aj zabudnem na to preco robím to co robím.
Z vlastnej skúsenosti, mne pomohlo obrátiť sa k Bohu, hľadať ho a modliť sa o múdrosť, rozlíšenie....a aj spoločenstvo správnych ľudí je veľmi dôležité. Tiež som cítila obrovskú prázdnotu, ale ja mám super veriacu maminku a vďaka nej som si našla cestu k Bohu aj ja
Neviem odkiaľ si, ale sú rôzne kresťanské spoločenstvá. Človek tam stretne veľa skvelých ľudí a často aj nájde vedenie a neraz aj pomoc väčšiu ako vo vlastnej rodine...🙂 Držím ti palce. Čas keď sa mladý človek hľadá je ťažký. O to viac, keď rodina zlyháva. 😞
Ale dobrá správa je, že to prejde. Skutočne. Naozaj to prejde a jedného dňa ti bude lepšie a nájdeš to, čo ťa bude robiť šťastnou 🙂 veľmi ti prajem,nech je to čím skôr. Proste to "prechodné obdobie" od dospievania kým sa človek nejak plnohodnotne zaradí do života je také kadejaké, hrboľaté ,ale vydrž, bude dobre a nájdeš si lepšieho partnera 🙂🙏
@mimibabybell niesom veriaca, ale ďakujem za tip... to nie je moc pre mna
@lilstar111 nemôže to byt tým rozchodom? Je to predsa úplne niečo nové, pocit samoty, aj keď máš priateľov, nie je to to iste. Ak by to neprechádzalo, neboj sa znovu navštíviť psychológa a ak nepomôže, kľudne aj psychiatra. Nehovorím, že musíš hned brať lieky, ale u mňa takto začala depresia, 4 roky som na to kašlala a potom bol veľký problém sa z toho vyhrabať.