Mám 20 rokov a žiadny vzťah
Myslíte si, že je to v poriadku, že v 20tich rokoch som ešte nemala žiadnu skúsenosť a ani vzťah? Veľmi by som raz v budúcnosti chcela a často o tom rozmýšľam aké by to bolo.
Veľmi by som raz aj chcela mať v budúcnosti deti. Mám však pocit, že asi nie som úplne okej😔 pretože mám nejaký strach zo vzťahov alebo z ublíženia. Akoby som sa aj vyhýbala situáciám kde by som potenciálne mohla na niekoho natrafiť. Keď aj začnem mať pocit, že o niekom rozmýšľam- tak sa zľaknem, a zľaknem sa aj vtedy, keď napr. niekomu sa páčim ja.
Moji rodičia nemajú pekný vzťah a ja by som taký nikdy mať nechcela. Neukázali mi, ako má zdravý vzťah vyzerať. Nemám ani bohvie aký vzťah s otcom. Neviem, prečo som taká, aká som ale cítim sa akoby všetci boli normálni len ja nie. A veľmi túžim po láske aj ja, no zároveň sa cítim niekedy presvedčená, že ja zostanem určite sama a že ja nikdy nestretnem nikoho takého pri ktorom sa to zmení😔 Doteraz som ani nebola naozaj zamilovaná do nikoho. Cítim sa hlúpo. Pritom si myslím, že som úplne normálna baba, ktorá sa v živote snaží, študujem čo ma baví, veľa čítam, trávim čas s kamarátkami….ale po tejto citovej stránke sa cítim taká neúplná, nekompletná, chladná, neschopná nejakej lásky k niekomu a veľmi ma to trápi a zožiera🙁
Nechceš sa o týchto pocitoch porozprávať so psychológom? Dnes sú aj online sedenia, nemusíš chodiť nikam. Odborník ti pomôže minimálne najst dôvod, prečo sa vyhybas tým situáciám a ako to zmeniť. Si mladučká a nás čas pracovať na sebe. Ocenis to neskôr.
Ja som ináč tiež sa bála chlapov, vzťahov, zoznamovania sa, celý život som mala nízke sebavedomie a seba hodnotu, na druhej strane som vždy veľmi túžila patriť k niekomu
Prvé rande som mala v 21,5 rokoch, prvý bozk, vzťah, chytanie za ruku v 23. Ako, ušli mi tinedzerske vzťahy, lásky. takže nehovorím, že nič mi neušlo..... Ale mala som viac partnerov, manžela somm spoznala keď som mala 26,5, a dnes mám pri sebe milujúceho manžela a mame 2 krásne zdravé deti. Nemáš nič stratené, hlavu hore a pracuj na sebe. Radšej skôr ako neskôr, ja som kvôli sebavedomiu sa začala chodiť k os, vologovi iba nedávno, a mohla dom tak urobiť aj v 20tke, určite by mi to ovplyvnilo život v pozitívnom smere.
Tiez ti radim psychologa…mala som podobne problemy aj pocity, aj u nas vztah rodicov velmi nepekny, aj ked navonok vesela rodinka. Tiez mam pomerne komplikovany vztah s otcom, ktory sa nechoval pekne k mame a ta vedela len vrestat a vesat veci nam na nos.
Dopadlo to seriou neuspesnych vztahov, kde som klasicky hladala dynamiku mojich rodicov, teda chlapa ktory vlastne nemal zaujem (ked chlap mal, bol mi normalne az protivny) a ja som sa chovala ako obet, ako moja mama. Ked to nemalo dramu, rozumej diskomfort, napatie, hadky, nemalo to pre mna stavu. Zaroven som musela hladat sebavedomie a sebahodnotu, kedze v tomto smere otec matku nicil cely zivot a nalepilo sa to aj na mna.
Psychologicku som zacala navstevovat ako 33rocna z uplne inych dovodov a postupne sme sa prekusali aj na vztahy a rodicov. Trvalo tak 3 roky zmenit mindset, fakt to nejde lusknutim prsta, aj ked si veci zacnes uvedomovat. Nakoniec mam skveleho partnera a dve krasne deti, ale LTT pred 40tkou sa to podarilo. Mam kopu kamosiek v okoli a aj kamosov, ktori mali podobne problemy, veci neriesili a nie, nevyriesili sa sami. Maju po 40tke, su bez partnera a bez deti. Takze urcite sa to da, ale ries to zavcasu. Najdi si self help knihy na internete, dobreho psychologa. Drzim palce.
Tak pekne postupne.
Áno, okolo 20 je to normálne. Niekedy aj žiadúce
(mladícka nerozvážnosť)
Ten strach z ublíženia môže prameniť z minulosti a od rodičov. Sme určitým spôsobom ich kópie v rôznych situáciách a správaní. Odporúčam psychológa, i keď je to veľmi finančne náročné . Len pri tomto je potreba sa tomu venovať dlhodobejšie.
Ku koncu, nedokážem presne vyjadriť názor/radu. Ale mám otázku😁. Čo je to pre teba láska, pocit zamilovanosti. Čo musí, smie a nemôže obsahovať.
@gorgonzola rada by som ti na to odpovedala, ale ťažko sa mi odpovedá na tvoju otázku keď som to asi nikdy nezažila. Možno mám aj troška o zamilovanosti a láske nejaké skreslené predstavy. Neviem, vidím ako všetci okolo mňa majú vzťahy, riešia vzťahy, niekoho…a ja som si začala tieto pocity na sebe všímať keď som mala asi 14 už. Že sa k tomu staviam s veľkým strachom. Aj keď prirodzene som vždy túžila a mala predstavy o tom, že by som to aj ja raz mala, vždy tam bol taký pocit strachu. Neviem to moc popísať. Najradšej by som bola keby som stretla niekoho, pri kom si poviem, že s ním chcem byť celý život a budeme sa mať úprimne radi takí akí sme a budeme tu jeden pre druhého.
20 rokov je skvelý vek na uvedomenie si takéhoto problému. A skvelý čas začať na sebe pracovať, vyrovnať sa so všetkým z minulosti a uzdraviť sa. Problém Nadväzovať zdravé vzťahy má mnoho ľudí aj v omnoho vyššom veku a niektorí túto vec nevyriešia za celý život. Psychológ, literatúra, vnútorná spokojnosť, vyrovnanosť a prijatie samej seba… to je cieľ.
Ach, to poznam. Mala som velmi nizke sebavedomie, pripadala som si nepekna a ak nejaky chlapec prejavoval zaujem, bola som presvedcena, ze si chce zo mna utahovat. Kazdeho som odohnala. A potom priesiel jeden vytrvaly, ten sa odohnat nedal a po piatich rokoch randenia sme sa vzali. Nikdy som nelutovala, ze som pockala, doteraz sa lubime ako na začiatku. Skus porozmyslat či aj ty nie si taka odmerana.
Porad sa s psychologom, presvedci ta o tvojej hodnote a vsetko naberie spravny smer. Drzim palce.
Nie som psychológ, ale odporúčam knihu od Logan Ury - Ako neumrieť Single.
Obal síce nevyzerá zaujímavo ale vzťahová koučka rozoberá záležitosti ohľadom randenia, vzťahov atď. Veľmi zaujímavé čítanie. A ak by toto nepomohlo, tak zájsť za psychológom, za mňa je to úplne v poriadku ak niekto potrebuje pomôcť. Držím palce 🥰
To je len taký blbý pocit. Každý má v sebe zakódovaný cit pre lásku, ktorý vyjde na povrch v pravej chvíli.