Mám 16 a niekedy ľutujem, že akú mám rodinu
Ahojte mam 16 a niekedy ľutujem akú mam rodinu, nežijeme si zle mame čo jesť mam kde bývať, ale nikdy som nemala od rodičov lásku, podporu. Dosť nad tym premýslam poslednou dobou lebo v jeden den som si oredstavila že by som objala mojich rodičov a prišlo mi to uplne neprirodzene a neprijemne😕cítim sa za to zle😞 Otec sa ma nedavno pytal že vlastne na akú chodim strednu a v akej triede som…😕 Nemaju vela prace su doma, ale mam taky pocit že oni dvaja si rozumeju najviac. K tomu som jedináčik a nemam ani sestru ani brata že by som aspoň nejaku podporu rodiny mala, starych rodičov uz nemam😕 Ked vidim ako druhe maminky sa zaujimaju o moje kamaratky, tak závidim že maju niekoho o koho sa môžu oprieť, povedat všetko..ach
Ja som mala tiež takú istú rodinu a ešte aj horšiu. Presne viem, ako sa cítiš. S otcom som nemala žiadny vzťah a s mamou som sa bavila, keď som niečo potrebovala do školy, ale občas sa spýtala, ako v škole atď. Dokonca sme boli aj u psychologičky a nepomohlo. Teraz mám 26 rokov. V 18 som odišla z domu hneď ako som skončila školu a oni si to až neskôr uvedomili. Otec je stále taky istý. Nenapíše mi, keď mám narodenínyz meniny, atď. Ja mu napíšem vždy. Trápilo ma to do 20 tky ale potom som si povedala povedala, ze on sa nezmení. Teraz len nonstop volám s mamou a nás vzťah je pekný. Mám dvoch súrodencov vo veku 19 a 20 ale oni tiež nezavolu, ako je rok dlhý. Mám ešte babku s ktorou casto volám a máme sa moc radi. S rodičmi som sa nevidela 2 roky. Trápi ma to, ale nechcem tam ísť skrz otca lebo sa hneď pohadame a ja hned odídem. Tiež ma to trápilo, aj teraz má to ešte trápi, ale život musíme brať, taký aký je. Určite budeš mať vo svojom živote ľudí, ktorý ťa budú mať radšej. Ja mám priateľa s ktorým sme 6 rokov a nemenila by som. Uvidíš, ako sa to vyvinie. Daj tomu čas. Osud to vždy zariadi tak, ako je to pre nas najlepšie 🤝❤️❤️
Ja mám po 30tke a mám tiež takú rodinu. Musím povedať že hnusnu. Nemám súrodencov, otec bol alkoholik, ten bol večne naliaty, doma rozbíjal veci, hádal sa s mamou. Mňa miesto na vylet bral do krčmy. A mama, od nej som nikdy nepociťovala že by mi dávala najavo že ma má rada. Veľmi zle veci v živote som si kvôli nim prežila...
Teraz mám milujúceho partnera, skoro ročného syna a viem, že ku nemu sa nebudem správať tak ako sa správala ku mne moja matka.
Chápem ta je to ťažké ak chces pokec viac napíš tu na správu
Podobne...niesi vtom sama...mojich rodicov milujem a viem ze aj oni mna,, ale myslim si, ze si ma predstavovali inu,, som aka som ci sa im to paci alebo nie...najviac mi vzdy chybalo a aj stale chyba (mam 37r) rozpravanie sa a to najma vtedy ak som smutna, nahnevana, rozrusena,,,preto trpezlivo pocuvam moje deti ked mali "hrozny den" (5rocna tym mysli napr.to ze sama musela v skolke upratat kuchynku aj ked sa snou vraj hrali aj dalsie dve dievcata; 7rocny syn tym mysli ze mal az 5 vyuc.hodin ! ) pre teba a premna banalita, ale pre nich velka vec toho dna...obimem ich vzdy ked potrebuju,,a verim ze toto vsetko budem robit aj ked budu teenageri ci dospelaci..casto sa ich pytam ci mi dovolia ich stiskat ked uz budu vacsi 😀 neviem si predstavit ze sa to raz skonci,,bude to ine vzhladom k ich veku ale nech sa to len neskonci 🙏
Hlavne sa o tomto musis sniekym rozpravat..je fajn,ze sa konecne viac a viac hovori otom ze rodicia nevenuju svojim detom pozornost ktoru potrebuju..a potom deti potrebuju cudzich ludi - linka pomoci, ipcko, a pod. Je to smutne ale prelomit tabu - ze o citoch sa nerozprava a negativne emocie sa maju potlacat - sa bude este dlho burat... roky utecu a ty si vytvoris vlastnu rodinu,,dolezite je dievca = Nikdy nezabudni nato co ta teraz zranuje ako dceru, aby si vzdy urobila maximum pre opak az budes matkou ! To si opakuj. Dokonala nebudes,narobis chyby ale mas aspon vykricnik co rozhodnes nechces a naco si davat pozor
Tiež som mala takú rodinu, teda ja iba mamu. Neviem, či ma vôbec v živote objala alebo sa naozaj zaujimala. V tvojom veku som sa aj ja cítila zle, nepochopena. U mňa sa to zmenilo keď som odišla bývať z domu. Vydala som sa, mam uz svoje deti , pre ktoré som tu vždy, úplne inak sa k nim správam. Sú pre mňa všetko. S mamou som síce v kontakte, ale možno tak dvakrát do roka. Ona je sama a nemá už takmer nikoho. Žiaľ, nemám potrebu za ňou chodit