Ľúbim ju, ale ju nechcem
Nemam idealne manzelstvo. Vydala som s zrejme pod tlakom okolnosti, aj ked som citila, ze mnohe veci su medzi mnou a muzom velmi odlisne.
Nema vztah k poriadku, ale velmi ani k detom. Nemam v nom oporu. AJ ked zarobi slusne, nema vztah ani k praci, takze nerobi ani nic pre to, aby to bolo lepsie. Detom nikdy nic nekupil, ani dar, ani nutnost (oblecenie). Vsetko co urobi, urobi len to najnutnejsie, vacsinu obrble, kazdu moju poziadavku mi da negativne pocitit. Nedokaze prebrat zodpovednost za svoje ciny a spravanie. Nedodrzuje dohody. Prekruti vsetko, aby mu to vyhovovalo a este to otoci proti mne. Doteraz som sa premahala, zakryvala oci tolerovala, snazila sa vydrzat. Aby ste rozumeli, ja muzovi nezazlievam, aky je, je to moja chyba, ja som ina, mam ine predstavy a naroky. A kedze som ina, tak zivot s nim mi je skor na obtiaz. Dosla som k zaveru, ze asi odidem. On sam velakrat povedal, ze ked mi to nevyhovuje, mam odist.
No a problem je teraz, ze mame dve deti, 13 rocnu a 9- rocneho. Dcera je cely on, napriek mojmu vychovnemu usiliu, ma tie iste postoje. Syn je iny. Paradoxne, muz aj dcera sami seba vnimaju uplne inak a ked im davam spätnu vazbu, neprijimaju ju vobec, dcera reaguje rovnako ako muz- Okamzite do vyvrtky a otocit proti mne. Dokonca muz ma pocit, ze dcera je po mne a syn po nom, az tak velmi nedokaze celit realite.
Chodili sme 2 roky do poradne, nic to nebolo platne, co si myslim, ze je aj chyba poradkyne, lebo vlastne nic riadne nepovedala, hoci mne, medzi 4 ocami velakrat odsuhlasila to, co som jej povedala.
Uz som parkrat dcere nacrtla, ze co by bolo, kebyze od otca odideme, ale ona nechce. Lenze ja uz odmietam tu robit poskoka a vsetko na mne, citim, ze po tych rokoch mam aj ja narok zvolnit. Zapriahnut sa mi ich velmi nedari, ako vravim, kopec brblania a mna to uz nebavi pocuvat. Si predstavte, ze by ste mali takeho kolegu, ktory 15 rokov brble, ked ma nieco spravit...
Takze som dosla k zaveru, ze chcem odist a syna beriem so sebou. Jasne, bude sud a nebude to lahke, muz bude onho bojovat, kedze si mysli, ze je po nom. O tom sa tu vlastne ani nechcem bavit.
Skor mi ide o to, ze napriek tomu, ze dceru lubim rovnako ako syna (len inym sposobom), nechcem ju so sebou. Lebo obaja ma nesmierne vycerpavaju a neviem im vysvetlit, ze musia zmenit pristup. Odmietam sa hadat nadalej este aj s dietatom na chode domacnosti, pripadne, ked z toho vyvodim dosledky, odmietam sa hadat o tom, ci to mozem/nemozem urobit, aka som ja a ine manipulativne reci. Je to take intenzivne, ze mam pocit, ze oni dvaja ma ani nemaju radi (tak sa ku mne spravaju, ked mam nejaku poziadavku, ktoru odmietaju urobit).
Pritom viem, ze oni dvaja sa tu sami neznesu. Nebude nikto nic doma robit. Z toho dovodu tu nechcem nechavat ani mladsieho syna, lebo bude zanedbavany.
Naozaj si nemyslim, ze dieta ma mat kazdy den na veceru parky, alebo rozok s pastetou lebo je to rychle a pohodlne. Alebo sa nebudu ucit do skoly. Ak by bola striedavka, vzdy ten tyzden si to odskacem ja. Veci budu urcite nepoprane, ucivo nenaucene, oblecenie nove ziadne, - mne sa vlastne nic nezmeni tym, ze syn by bol unho tyzden, naopak, budem to mat potom narazove.
Je to pre mna nesmierne tazka situacia, preto som doteraz zotrvala v takomto stave, lebo si to cele neviem predstavit, tie nasledky. Neviem si predstavit, mu tu dceru nechat. Lenze ja uz ozaj nevladzem. Som na tom tak, ze velakrat som sa citila, ze sa zbalim a uteciem od nich uplne, od vsetkych, nech si tu robia co chcu, mozno im bude bezo mna lepsie.
Ja si myslím,že ona ti to uľahčí,keďže sa jej na súde budú pýtať, s kým chce ostať.podelte si deti, jemu nech ostane dcéra,tebe syn.
určite by som bojovala o obe deti... nedokázala by som nechať jedno dieťa ex. nech je to dieťa akékoľvek.
u mňa sú deti na prvom mieste.
Deti sa môžu kľudne rozdeliť ako píšeš a to druhé príde len na víkend alebo ako sa spraví iná dohoda.
ja len otázku, ako vieš že obe deti neprisudia tebe? lebo keď manzel odmietne dcéru (dve rovnaké povahy) tak potom čo?
A syn chce ist s tebou?
No rozvod jednoznačne. To nečakaj lebo prídeš o nervy. Čo sa týka detí, malá ešte nevie kde je sever. Je to decko. Trvaj na striedavej starostlivosti. Uvidis, ako sa otočí a sama zistí, ze ocko predsa len nie je také terno ako mamina 😉
Treba rátať s rôznymi alternatívami a zohľadniť si, či ti to stojí za to, naťahovať sa potom s deckami sama,keď ti nervy budú drankať.ako to na nich dopadne..
Alebo sa ostaneš nervačiť doma
Podľa mňa je ešte horšie ,aký prístup má tvoj manžel.ze veď odíď ,keď sa ti nepáči .
Medzi vami dvoma to asi neklape dlho,keď ti polovička toto povie .akože si pre mňa hovno,je mi jedno , môžeš odísť..
inak priznám, že prvý moment mi to prišlo že pre boha, matka čo chce rozdeliť deti, jedno nechce, druhé áno….ale zas keď si to vezmem že by som 15rokov musela počúvať brblanie na všetko čo spravim, je to frustrujúce, takze chápem že dieta ktoré podedilo tieto vlastnosti otca, jednoducho lezie na nervy, lebo by to ďalej pokračovalo… možno pri striedavke by pri otcovi aj ona sama niektoré veci prehodnotila, že sa voči tebe správala nerešpektujúco a že aj mama je len človek, ktorý môže vyhoriet…
neviem si predstaviť, že by som brala len jedno dieťa... keď už tak striedavá starostlivosť, dcéra rýchlo pochopí čo v tebe má
a tie dcerine reakcie nie su take extremne len preto, ze je v puberte a lomcuju nou hormony? mam 15 rocnu, ktora ma priam idealnu povahu, ale odkedy je v puberte je to s nou tiez miestami psycho a vlastne dieta si nespoznavam. ci to tak nie je aj u vas.
Ja by som deti pri rozvode NIKDY nedelila. vztahy pojdu doprdele. aj tvoje s dcerou a dcery a syna navzajom. mala som pocas VS na intraku spolubyvajucu, tiez si ich rodicia takto podelili, ona starsia pubertiacka ostala s otcom, jej mladsi brat skolkar s matkou. byvali od seba len tusim 10-15km, ale vztahy sa uplne rozpadli. ona zavidela bratovi, ze si ho mama nechala a na mamu mala velky hnev, ze uprednostnila tak okato brata. otca mala skveleho, vypekal jej kolace, nosila ich na intrak, kazdy vecer jej pred spanim volal, aby jej povedal, ze ju ma rad a tesi sa na nu, ked ju uvidi. s matkou a bratom vztahy uz dobre nikdy nemala, uz je po 40 a doteraz su tie vztahy vyslovene formalne, zablahozelaju si smskou, vidia sa 2x v roku. toto by som detom nikdy neurobila.
@deti95060810 Praveze u mna deti su na prvom mieste, co u muza nie su, lenze kdesi v tom celom som zabudla na seba.
@kristinka92 Neviem ci, ked to bude takto, tak to prijmem a budem musiet to vydrzat. Mozno ked to budem mat iba v jednej verzii a nie dvoch, bude to znesitelnejsie.
@pribinak S nim som to neriesila, kym to nemam v hlave zrovnane, nechcem ho zatazovat touto situaciou.
@pe_mi Muz ma preto taky postoj, lebo ani jemu toto nevyhovuje, nemusi to byt vyslovene o tom, ze si ma nevazi.
Dievcata to je to, ze ja si nemyslim, ze dcera to prehodnoti, kedze ani muz to za tie roky nespravil.
@matkahelka Uz som premyslala, ci to puberta nezhorsuje, ale vzdy mala taky sklon. To je tiez jedna z veci, preco otalam, ze verim, ze dozreje, lebo moj muz nedozrel, zjavne.
Niekedy mam pocit ze uz teraz mam vztahy s dcerou v prdeli. Ale nesmierne si vazim tvoj prispevok, toto som potrebovala pocut, lebo toto si niekedy neuvedomi clovek do hlbky. Mamu mala ta tvoja znama aku? Lebo ano, dcera ziarli nesmierne na brata, hoci sa snazim. Rovnako moj muz ziarli na deti. Pritom nema dovod. Jasne ze su situacie, ked su deti na prvom mieste, ale ked si toto nevie jeden chlap v hlave zrovnat, tak tam ja neviem pomoct.
Tipujem, že ak dcéru vezmeš k sebe tak onedlho pricupitá k otcovi a ak ju necháš otcovi, tak zas po chvíli príde k tebe...
Namiesto toho aby si stála pri dcére chceš spraviť ľahšie rozhodnutie. Tak ako sa teraz rozhodneš. Ovplyvníš celý váš život a aby si to raz neoľutovala. Čo chceš od dievčaťa, ktoré má pubertu a vidí, že rodičia sa neznesu? Takyto aký máš zlý vzťah k dcére je smutný. Mala si odísť skôr a nie teraz na to nechať deti. Tebe nepríde šialene rozdeliť súrodencov? Ty ju neznášaš len preto lebo ti pripomína manžela. Fuh. Nemám slov, ľúto mi je tvojej dcéry a teba ani omylom. Ty si si ten život vybrala. Tvoje deti nie a aj tak budú trpieť.
Autorka neuvažuj nad tyzdnovou striedavkou. Skus na súde navrhnúť mesačnú napr. Tam sa uvidí ci to dieťa sa učí, a ak mesiac zanedba tato dieťa /deti tak ty to nedobehnes...
Dcéra sama uvidí, že samé sa neurobí a ak je brblavá tak si budú s tatom brblat vzájomne. Nedeľ deti, a pri takej striedavke si aj dcéra bude vážiť co pre nich robíš.
Príklad striedavky...od 16 do 16-teho
Tj 16.7. Ich vezme otec a donesie ti ich 16.8.
Ale keďže to je dlhá doba tak prvy vikend po prvom v mesiaci prídu deti k tebe TJ. 2 až 4.8. Víkend strávia u teba.. A potom opačne... U teba od 16.8 do 16.9. A víkend 6 až 8.9. U otca.
Veci im musí kúpiť, prvé tie co majú sa podelia... To ostáva pri otcovi to ostáva pri tebe... Deti rastú bude im musieť nakupovať, lebo striedavka neznamená, že deti nabalis oblečením. Maju si vziať zošity a učebnice do školy a to je všetko. Veci na oblečenie kozmetiku majú mať u každého rodiča.
A rátaš aj s alternatívou, že muž bude chcieť syna a nebude chcieť dcéru?
Ja neviem….mne toho príde ako veľmi nešťastne celé
Moja druha dcera ma tazku povahu a to je este malicka, smejeme sa s muzom, ze nas cakaju krusne chvile s nou. Nejdem ta sudit, kedze nezijem tvoj zivot, ale deti si povahy sami v obchode nevybrali, my sme im ich nadelili pri plodeni. Pride mi sakra nefer uprednostnit jedno dieta pred inym len preto, ze je s nim zivot lahsi a lepsi.
Ta moja spolubyvajuca aku mala povahu? no volali sme ju kral slnko. vsetko sa okolo nej tocilo a ked sa netocilo, dokazala urobit aj ako 20 rocna dospela zena teatro, preco sa netoci. ale v kutiku srdca to bolo male zlomene dievcatko, co trpelo odmietnutim vlastnej matky a to, ako povysenecky a dolezito vystupovala pred ludmi bola len jej maska.
Ja lubim svoje deti bezpodmienecne rovnako ako lubila mna a mojich surodencov nasa mamka i ked uznavam,ze to niekedy bolo mega narocne...
Bezpodmienecne znamena, ze je laska bez podmienok... Toto mnoho ludi nema co som si vsimla...
Skus sa na deti pozriet tak,ze ano,maju nieco z otca ale ty si do toho ich otca bola pre nieco zalubena... i napriek tomu,ze je to uz prec
ked to tak citis, tak to urob.. uvidis, ako to dopadne.. veci sa udeju aj same, nemusis vsetko ty vymysiet a zariadit, aby to bolo co najlepsie.. a ked to aj pre vsetkych na prvy pohlad najlepsie nebude, zase - nie si len ty za to zodpovedna.. kludne si dovol pustit tu prehnanu zodpovednost, co si doteraz drzala.. a pekne ju pusti dokladne.. lebo drzis ju este stale.. uz len ta veta "s muzom som to zatial neriesila, nechcem ho zatazovat " no .. najprv to chces vsetko sama dokonale naplanovat a muz potom len zlizne smotanu a este aj ofrfle - presne ako doteraz, nie?
Och, to sa tak strasne zle cita, ked povies ze dceru nechces.
Ona len zrkadli spravanie v rodine - to, ze to dospelo az sem nie je jej vina, a nemala by byt za to takto kruto potrestana. Lebo vediet (a mat dokaz o tom), ze ta vlastna matka nechce, je trest na cely zivot.
V kazdom pripade, rozved sa, deti si vezmi OBE, a potom s dcerou navstevujte psychologa. Ty necakaj a chod hned, aby si sa naucila s dcerou pracovat, ked od muza odidete. Lebo to bude boj, ktory ale bude stat za to, ked ju neopustis.
Lebo ak ju teraz nechas, myslim dceru, tak ti to mozno nikdy neodpusti a vytvoris v nej taku traumu, ze hej.
@autorka ahoj. Je mi z toho smutno, co prezivas. Ked ta citam, asi rozumiem tvojim slovam a pocitom, preco dcerku nechces.
Skus mysliet na to, ze tebe vadi muz a jeho spravanie. A ano, myslim si, ze ked budes mat doma iba 1 osobu s takouto povahou, a to dcerku, tak to budes zvladat lepsie.
Otazne je, ako budu znasat vas rozvod a ako budu davat svoju frustraciu z rozdelenia rodiny najavo vase deti. Mozno to bude horsi stav, aky mate teraz. Mozno nie. To nevie povedat asi nikto. No ak ma syn tvoju povahu a dcerka bude v domacnosti s tebou a synom, je mozne, ze sa spravanim prisposobi vacsine. Kazdopadne jej nehovor, ze je po otcovi, skus si vzdy kusnut do jazyka, nakolko ak uvidi, ze ti vadi povaha jej otca a vyriesis to rozvodom, v hlbke duse bude nasledne ocakavat rovnake zavrhnutie ako tomu bolo pri otcovi.
Posielam vela sil, vyzeras rozumne a citit z tvojich sprav, ako ta to cele trapi a ako chces vyriesit situaciu co najlepsie.
Myslim, ze nie je zle sa o tom porozpravat s nejakym psychoterapeutom. Bude vediet najlepsie poradit ohladom zalezitosti s dcerkou.
Wtf radšej som to nedocitala. Chuda tvoja dcéra, v tom najcitivejsom veku sa jej chce matka zrieknuť. Nuž....
@katuskamala1 veľmi pekne si to napísala
autorka, presne tak, toho otca si deťom vybrala ty a teraz ich chceš trestať za to, že sa naňho podobajú? zaslúži si to tvoja dcéra? možno sa s ňou ťažko vychádza, ale to nie je dôvod na jej opustenie
citujem.. Vydala som s zrejme pod tlakom okolnosti, aj ked som citila, ze mnohe veci su medzi mnou a muzom velmi odlisne...... To bola Tvoja prvá veľkááá chyba.
Porozprávaj sa s psychoterapeutom. Lebo ničíš život svojich detí.
dcéra asi dobre cíti ze ju nemáš rada a preto sa tak chová ako sa chová. Mať takú materu ako si ty, gestapo co len vyčíta muzovi hento tamto, nepochvali len brble, tak sa chovam tak 200x horsie a ako 15 sa dam na drogy. Toto chces? Deti su tvoje obe, nie susedove.
Mám kamošku... rodičia ich po rozvode rozdelili, ona s mamkou, brat s otcom, bývali veľmi ďaleko od seba, čiže ostali v podstate bez kontaktu dlhšie obdobie. Neskôr v dospelosti sa začali súrodenci stretávať, ale trauma pretrváva doteraz a to už majú po 50 tke.
Ja by som to mojim deťom neurobila...mali vždy veľmi blízky vzťah.
@karolinakr
Čo to je za radu? Však nemôže robiť s dieťaťom/v puberte,/ nejaké pokusy...
Naozaj odporúčam návštevu skúseného psychológa a poradiť sa s ním... Ale naozaj nie je dobré riešenie nechať dcéru. Keď už, tak nechať dcéru, nech sa rozhodne u koho chce byť. Ale ani to nie je jednoduché, postaviť dieťa do takej dilemy.
Ja si doteraz pamätám, akú mal syn dilemu, keď prisľúbil bývalému manželovi, že s ním niekde pôjde a ja som ho tiež niekde volala. A to sme mali úplne korektné vzťahy s bývalým manželom, deti sa s ním mohli kedykoľvek stretávať. Len syn chcel vyhovieť obom...a to mal syn už asi 17 rokov...
Možno nesprávne komunikujete doma aj s deťmi. Na komunikácii s deťmi musíte popracovať. Vzťah s deťmi by asi nemal byť o tom, že nie si podľa mojich predstáv, tak ťa nechcem...
Co by ste robili, keby ste mali dieta, ktore je take ako vas muz, s ktorym sa chcete rozviest?