Len som chcela zdieľať myšlienku - sme vyberaví
Sedíme pri stole a sťažujeme sa na polievku.
No, tá istá polievka by bola pre hladného zázrakom.
Ale nie sme hladní.
Sme vyberaví.
Vraciame sa do prázdneho bytu a nadávame na samotu.
No, ten istý byt by bol rajom pre človeka bez domova.
Ale nie sme bezdomovci.
Sme nenásytní.
Dívame sa do zrkadla a vidíme svoje nedokonalosti.
No, to isté telo by bolo pre chorého zázrakom.
Ale nie sme chorí.
Sme slepí.
Slepí k tomu, čo máme.
Hluchí k vlastnému šťastiu.
Necitliví na každodenný zázrak existencie.
Pretože sa nám vždy zdá, že šťastie je inde.
Na inom mieste.
V inom živote.
V iných rukách.
Ale ono je tu.
Vo vašom šatníku plnom oblečenia, ktoré nevidíte a hovoríte, že „nemáte si čo obliecť“.
Vo vašom telefóne plnom kontaktov, o ktorom tvrdíte, že „nemáte komu zavolať“.
Vo vašom dni plnom vecí, na ktoré „nemáte čas“.
Prestaňte hľadať šťastie tam, kde ste ho nestratili.
Prestaňte snívať o živote niekoho iného.
Prestaňte veriť, že „keby sa“ niečo zmenilo, veci by boli lepšie.
Stačí otvoriť oči.
A uvidíte, koľko toho máte.
Skôr ako vám život pripomenie, ako málo toho potrebujete.
Pretože sa môže ukázať, že to vaše ,,všetko" ...
🙏
Myslienka je to pekna ale vela krat to skrachuje na tom ze uverime niekomu s agendou ze ti co pomoc potrebuju si ju vlastne nezasluzia a do svojej situacie sa dostali sami , pripadne ze su to nasi nepriatelia co nam aktivne ublizuju a pomahat im je vlastne fuj.
@martinmmartin Tentokrát to nebolo o pomoci druhým, ale o pomoci sebe. Nájsť svoj pokoj, roztriediť hodnoty. Moraváci majú krásne príslovie: Po všeckém je h*vno, enem po včelách je med.
👍
@andrea2667 krásne , konečne tu niekto dal niečo hodnotné , ale žiaľ som realista a myslím, že ľudstvo sa len tak nepreberie, aby začalo takto skromne uvažovať 😪 totižto máme sa až príliš dobre a preto si nikto nikoho neváži, deti si nevážia rodičov , pedagógov, mladí si nevážia starších ľudí, a ani starší mladších ,mohla by som pokračovať a v tom to cele viazne. Je to možno otrepané ale po vojne boli naši starí rodičia velmi,veľmi skromní a vďační za všetko, za nový deň , za kúsok chleba ,vody a za svojich blízkych a teraz sa pozrite okolo seba. Toto dobre neskončí.....
@andrea2667 pekná myšlienka. musím sa trošku pochváliť, že tou myšlienkou zrejme žijem. ale nebolo to vždy takto... tvrdé rany a dopady zmenia človeka. a strata toho, čo považuje za samozrejmosť je tiež poriadna facka. mnohí precitnú až po skúsenosti s takouto fackou 🙂