Kričia na vás partneri?
Ahojte, s mužom sme už nejaký ten rok. Žiadne veľké nezhody nemáme až na to, že na mňa zvýši hlas vždy keď s ním v niečom nesúhlasím, prípadne niečo zabudnem a on mi to musí zopakovať dvakrát. On tvrdí, že nekriči, len mi to razantne hovorí. On má celkovo silný hlas a keď ho zvýši, je to ako krik. Veľakrát som mu hovorila, nech s tým prestane ale on to urobí znova. Najhoršie keď na mňa kričí pred deťmi ale nemá problém ani na ulici. Myslíte, že v poradni by mi pomohli? Ja som citlivý človek a to, že na mňa niekto opakovane kričí u mňa spôsobilo to, že radcej mu neodporujem, nevyčítam ale cítim, že ma to ničí. Rokmi sa to u neho zhoršuje.
A ty kričíš na manžela? Polož si tak otázku. Ste rovnocenní (!!!) partneri, nie je jeden druhému rodič, netreba partnera vychovávať. Nenechaj si to, rieš to hneď od začiatku. Keď to nepôjde rozhovorom, zváž poradňu.
Mozno nájdeš nejaký tip https://www.modrykonik.sk/forum/rodinne-problemy/manzel-pri-kazdej-vymene-nazorov-na-mna-krici/
Raz nakric aj ty.Vies vôbec zvýšiť hlas?to nie je rypnutie len sa pýtam či môžeš a vieš prejaviť svoje emócie, zlosť...hlas zvyšujem aj ja aj muž, ale nenazvala by som to krikom.Skor je rozdiel či počúvaš výčitky aká si nemožná a pod ..na ulici si to neviem predstaviť za čo kričí?Možno je cholerik rýchlo vzplanie, ale to ho neospravedlňuje, aby hulakal.
Nie, manzel nekrici, ani nie je taky typ cloveka. To skor ja viem zdvihnut hlas ale nie kricat, lenn zdoraznit nieco a ma normalne upozorni, nech dam volume nizsie. A jasne, ze to spravim, lebo ja si to v danom momente neuvedomujem.
Vzdy ked sa nam nieco nepaci, treba to v danom momente riesit.
U nas ano, ale ten partner, co krici jsem bohuzel ja 🙈 teda ne ze bych kricela, ale hlas zvysuji, hlavne, kdyz jsem nervozni a muz me nastve. Nejsem na to hrda, pracuju s tim. S muzem mame dohodu, ze kdyz zacnu, rekne “prosim nekric na me” a vzdycky mi to docvakne a omluvim se. Muj muz nekrici nikdy, nema to proste v povaze.
môj mm si to ani nedovolí... a tiež sme spolu nejaký ten piatok...
Nie, u nas som ja ta vybusnejsia, ale nekricim po nom, skor sa len hnevam, ...moj je pohodak. Kricim len po detoch.
Na take veci treba rozhovor, musi aj on chciet zmenu, ale fakt moze byt ze ma taku povahu a on to vnima inak ako Ty.
Manžel nie. Skôr ja som ťa čo hovorí hlasnejšie keď nie o musím hovoriť dvakrát. Ale nekricim. Iba zdôrazňujem.
Ja som na vrieskanie bytostne alergicka. Možno aj preto, ze ja kričať neviem (nestačia hlasivky). Môj muž to vie a na 99% aj rešpektuje. Keď náhodou raz za sto rokov uleti, tak doma proste odídem z miestnosti, nech ziape sam na seba, na ulici by som ho úplne normálne stopla. Stačí zdvihnúť ruku a povedať stop. A nekric po mne, alebo co už mu chceš povedať. Ak nepomôže, zvrtnem sa ma päte a idem preč. A zase, môže ziapat na vrabce na ulici.
Skúsila by som vždy pri tomto správaní odpovedať rovnako kričaním.Aj keď ti o nie je vlastné. Možno by sa uvedomil...
Skús sa občas prekonať a aj keď si tichá povaha, skús naňho párkrát navrieskať aj ty. Keď si to nikdy nerobila, bude to preňho šok a snáď sa spamätá.
Raz by na mňa zvyšil hlas a to by bolo posledne ale ja mám v povahe že to čo urobi mňe to mu vrátim.Takže nie nekriči na mňa lebo vie že by sa mu to neoplatilo.Zastav to skôr než to prerastie do niečoho horšieho.A just by som neurobila to čo som zabudla kriči bud to povie slušné a napraviš to alebo neurobiš to vôbec.Ja ked by na mňa kričal že som neurobila to a to tak som nechala tak nech urobi ON.Krikom a bitkou ak by sa stálo nič nevyrieši.Tým že kriči na teba TY si jeho partnerka nie dieťa tak neskôr čo pri hádke pri kríku ťa zbije neblázni.V rámci zachovania si zdravia by som odstupila s kratšej cesty.To jej jedno že je tvoj muž.ON je kto že ťa ponižuje a kriči na teba na ulici.Takej hubovej polievky by dostal že v živote by sa na ulici ku mňe neozval.Ale si asi slabšia povaha že si nechaš.
Áno kričal potom ho zasiahla drevená doska a odvtedy už nekričí 😉
Raz by to skúsil … takze nie, nekričí a vlastne ani ja po ňom.
A on je čo tvoj rodič aby na teba kričal keď ti to ešte robi aj úzkosť. Tak ako to je kričí či má taký silný hlas ? Veď ty už sama nevieš. Podľa neho ešte ty si ta ktorá preháňa a vymýšľa si a pekne mu to vychádza robiť z teba debila. Raz by sa so mnou bavil ako s malým deckom a robil scény pred ľuďmi tak by na to dokonca života nezabudol. Dostal by pekne zrkadlo zakaždým a všade a bolo by mi jedno ci sú tam ľudia presne ako jemu.
Toto treba stopnúť hneď za začiatku, keď začína zvyšovať hlas. Rázne povedať nekrič. Buď budeš komunikovať pokojne alebo odmietam sa s tebou rozprávať v tomto štýle.
Môj muž je tiež výrazný v prejavoch, má hroznú mimiku keď je nasratý, ale ja si z neho začnem robiť prdel a napodobňujem ho. Potom sa trocha uvoľní.