Dobrý deň, prosím Vás o radu, čo by ste robili na mojom mieste, teda hlavne baby / ženy, ktoré sú už vydaté alebo sú dlhodobo vo vzťahu. Som s partnerom už takmer dva roky, máme spolu 8mesačného syna a bývame u svokrovcov. Tento rok sa máme aj brať. Problém je v tom, že odkedy som začala žiť s partnerom v jednom dome plus odkedy máme dieťa, začali sme sa naozaj spoznávať (jeden druhého), začali sme sa aj dosť hádať. Ja som na materskej a snažím sa naplno venovať nášmu synovi, (aj partnerovi keď sa dá), sem tam si aj ja nájdem čas na seba, idem do mesta, zacvičiť si a pod. Ale dokážem si stanoviť priority ako rodič. Partner chodieva do roboty každý deň a vracia sa tak o štvrtej poobede.
Už dlhodobo mi však prekáža to, že každú božiu nedeľu chodieva s kamarátmi na nejakú športovú aktivitu - teraz je to skialp alebo turistika, intenzívne cvičí, maká na sebe (čo mu nezakazujem), ale niekedy to už preháňa. Stále sa chce prekonávať a ide až nad svoje limity. Každá nedeľa od siedmej do tretej skialp plus večer od šiestej do ôsmej lezenie a ja väčšinou každú nedeľu som s malým sama, teda pokiaľ mi nepríde rodina alebo svokrovci. Rozprávali sme sa o tom, ale on povedal, že to nezmení a plánuje aj naďalej na sebe makať, a že aj ja môžem , ak chcem . samozrejme, že chcem , ale viem, akoby to vyzeralo teraz, keby stále niekde odkladám malého. Čiže nedeľa skialp, večer lezenie a v utorky tiež lezenie. A to ešte večer chce, aby sme boli spolu na pár minút, keďže sa vracia v tú nedeľu niekedy aj o pol deviatej a o deviatej už musí ísť spať. Stále sa pozerá na hodinky, aký je čas, že všetko musí byť dokonale naplánované a mňa už to naozaj dlhodobo deprimuje a stresuje. Jeho život na hodinky a ja som zase ten typ, že väčšia spontánnosť a uvoľnenosť, potrebujem viac času na veci, na rozhodnutia a pod. Aj ja mám svoje koníčky a ambície, ale musela som odložiť posledný rok štúdia, aby som bola čo najviac s malým a myslela som si, že môj partner bude viac s nami. Ale mám pocit, že rovnako ako ja sú na rebríčku chalani, cesta do Slovinska, pivná cesta, večerné otužovanie, lezenie, jeho vojenské výcviky, ja ja ja . Najhoršie na tom je to, že ho ľúbim, viem že aj on mňa, ale zároveň ma stresuje jeho hodinkový život, to, že stále v nedeľu ide preč, že keď niečo len niekedy nechcem (aj v iných oblastiach), tak sa uráža a dáva mi to pocítiť slovami. Potom mi aj povie, že ho prestávam mať rada, že mu neprajem v športe, že tak ako mu ja budem priať v športe, tak aj on mne v škole.
Čo by ste vy robili na mojom mieste?
Pripadne mu nabal dieta na lezecku stenu/skialp. Treba kupit dobru kombinezu, krosnu, mlieko do termosky a nech si uzije. A hlavne nemat ziadne vycitky.
Moj muz je rybar, tiez moc neobmedzil tieto vyjazdy. Ja nemienim s nim chodit, a posledny polrok som im s kamaratmi zacala nabalovat aj dieta, ved je tiez otec. A ja mam doma pohodicku, sama pre seba. Tiez som ho prosila predtym, nech si najdeme spolocny konicek. Nie, tak nie😅
@emik11 Prvá chýba bývať u svokry, druhá chyba urobiť si dieťa, keď ste sa poriadne nepoznali. Trvaj na tom, aby sa vám venoval aspoň v sobotu, keď v nedeľu má svoj program. Ty si s malým urob pekný deň, choď k rodičom alebo ku kamoske, niekam na výlet aj sama s malým. Občas mu ho nechaj, nech si ho užije.
Ach no toto je blbe, ty sa cítiš sama a on zas chce športovať. Chapem vas obidvoch. V tomto jedine nájsť nejaký kompromis, taký s ktorým budete spokojný obidvaja.
@rony2255 chapem, co myslis. Ale u nas je podobna situacia, a pritom sme pred dietatom spolu zili skoro desatrocie. Proste castokrat je to tak, ze zena zmeni cely svoj doterajsi zivot po narodeni dietata, a chlap odmieta spravit kompromis. Potom je to uz len na diskusii, umoznit mu vidiet, ake je to tazke, pretoze materska skusenost je neprenosna, a niektori to proste nedokazu pochopit
Začni mu stopovať na minúty jeho aktivity a ak si nájde na teba čas, tak ho v polovici stopni pohľadom na hodinky, že "prepáč, mám teraz svoju aktivitu" ...proste to povestné zrkadlo! Ak to budeš robiť častejšie, tak sa možno zbadá...... či? 🤔
@domkakvet Ja mu šport nezakazujem. Samozrejme, že chcem, aby sa rozvíjal tak ako chce, ale nech neuprednostňuje tie záľuby pred rodinou. Teda podľa mňa by to tak nemalo byť. A v sobotu máme spoločný deň. Len niekedy by som prijala skôr nedeľu, keďže v pondelok je opäť nový týždeň, veľa roboty a tak. Ale ďakujem za odpoveď..
@wig Treba mať naplánované aktivity a aj život, ale v prípade môjho partnera je tak, že on má naplánované takmer všetko. On plánuje aj dva týždne dopredu, čo bude a ja plánujem tak max. do konca aktuálneho týždňa. Na druhej strane ho chápem, že vstáva každé ráno tak o piatej, ale ja nemôžem povedať dieťaťu, aby v minúte spalo, všetko vždy postíhať do jeho času spania.
@majlo1234 Teraz ste trochu zaťali do živého, ale máte pravdu. Presne tak. Tak snažíme sa "spraviť obaja kompromis", aj ja mám nejaké veci, čo chcem a robím ich, ale to že je celú nedeľu preč a každú, ma už ubíja. Nechcem mu to zakazovať, ja ho podporujem, chcem aby robil, čo ho baví. Ale rozdiel je v našom vnímaní sveta.....
A potom mi povie, že koľko mu ja doprajem v záľubách, toľko ma on bude podporovať v poslednom ročníku vysokej školy. A to sa nedá porovnať, koľko ja musím sedieť pri tom. On už má vysnenú prácu, len k nej musí športovať. Ale mám pocit, akoby mu táto jeho terajšia práca dosť siahla na ego. A ešte to, že som sa odsťahovala 100 km od mojej vlastnej rodiny a bývam prakticky s cudzou rodinou. To si radšej robím v tie nedele sama program s malým alebo príde sem tam moja rodina. Ťažko sa mi hľadajú mladé kamarátky, ktoré majú dieťa. Aj ja som predtým poznala veľa mladých ľudí. A teraz sa tam cítim byť osamelá.
@janickacrazy Tá chyba bývať u svokry je asi najväčšia chyba. A dieťa bolo neplánované, no obom nám spravilo radosť. Len som si myslela, že muž z chlapca bude "paf" a nebude tak zahľadený do seba. Aj ja robím chyby, ale tak on má väčšinou nezadaných kamarátov, ktorí môžu behať, kde chcú a kade chcú a môžu si športovať, koľko chcú.
@majlo1234 Aj taký nápad už bol, že ho zoberú so sebou, ale oni chodievajú na žľaby do Tatier a keď vidím, kde všade lyžujú a v akých nebezpečných podmienkach (aj v mínusových teplotách), tak to ešte malého určite nepúšťam a neviem, či niekedy aj na takéto extrémy pustím. A na lezeckú stenu musí mať dieťa vek okolo 4-5 rokov.
@emik11
@wig Neviem či sa zbadá, ale myslím, že nie. A keď mu poviem, že ma to stresuje, tak mi povie, že čo ma stresuje a prečo...... A to ešte večer chce, aby som sa mu venovala, rozprávala a pod, keď príde o pol deviatej a o deviatej ide spať, lebo ráno vstáva do roboty. Už normálne niekedy mám averziu ísť si s ním ľahnúť alebo niečo robiť.... a to len preto, lebo kašle na nás celú nedeľu, je s nami len dve hodinky a potom ide večer na tú lezeckú stenu..... už ma niekedy tak štve, že mu v afekte vynadám do debilov a potom sa pohádame...
@emik11 uplne ti rozumiem. co sa tyka tych jeho aktivit. Ja som tiez predtym chodila liezt, snowboardovat, slapat na lyziach, splavovat. Vsetko som to musela prisposobit potrebam dietata. Tak ked je taky mudry, nech to spravi aj on. Nech sa tiez prisposobi. My zeny to proste robime tak nejak automaticky a chlapi s tym furt maju nejaky problem. A tiez ti poviem, ze sa neboj mu zverit dieta, cim skor tym lepsie. On ke rovnako schopny sa postarat, ved je dospely. A ked pojde na lezecku stenu, dieta mu moze lozit pod stenou😅
A tiez sa citim osamelo, nakolko som velmi obmedzila vsetky svoje aktivity. Uz mam dieta vacsie, a zacina byt mozny aj predlzeny cas s otcom, kedze uz nedojcim, ale zase som tehotna a zas ma cakaju dva roky mizerie😂
No sli ste na to z opacneho konca, zacali ste spolu byvat, urobili ste si dieta a teraz sa len spoznavate.... co uz narobis. Akoze zda sa velmi zrely, ked Ti napise, ze sa nechysta zmenit. Cize vlastne v nedelu sa nevidite ani ziadnu rodinnu akciu nepodniknete... no skus mu navrhnut ze teda v sobotu budes na aktivity chodit Ty a cely den bude s malym on... mozno mu to docvakne... respektive mu navrhni ze ok, tento rok on sportuje naplno a ty ho podporujes a buduci rok bude s dietatom on a Ty budes chodit do skoly...