Ahojte. Prosím pomôžte mi ako obnoviť alebo zlepšiť vztah s 15rocnou dcérou. Začnem, že jej otec umrel pri autonehode keď mala 3roky. Bola som na ňu viac menej sama ak nerátam starých rodičov. Keď mala 6 kúpila som byt. Teraz ma 15 rokov , mam priateľa s ktorým mam 5rocnu dcéru. A nás vztah ide dole vodou. Nedokážem sa s ňou normálne rozprávať lebo ma vôbec nerešpektuje. Nepomáha neučí sa. Kedysi aspoň trosku pomáhala aj keď s hundranim
Teraz povie načo, načo upratovať, načo pomáhať.. keď chcem poriadok nech si upracem. Ona len pred zrkadlom alebo na telefóne. Keď jej ho zakazem zoberiem vyhráža sa mi. Keď je dobre je aj ona v pohode. Neviem už ako ďalej. Už nerešpektuje ani čas dokedy môže byť vonku.. poraďte prosí.
Mate nejaky spolocny cas, nejaku aktivitu pri ktorej si budujete vztah? Napr. spolocne nakupy, varenie, sport... alebo len spolocne cestovanie domov. nieco, kde by ste mohli byt trochu ako kamosky, aby dcera mala priestor zverit sa ti s vecami co riesi a ty jej na oplatku prejavit respekt a viac z takej kamaratskej roly sa s nou pobavit. Aby neboli vsetky rozhovory len o tom ze ty davas prikazy a ona odvrava.
@aiana24 práveže mam na ňu malo času. Kedysi pomohla pri varení a teraz sa jej nechce. Vždy vravela ze sa učí, ale na druhý deň aj tak dostala zlu známku
:/ ako máš pravdu v tej poslednej vete, presne to tak asi u nás "funguje". No budem musieť asi zmeniť návyky. Hlavne svoje. Ďakujem
Puberta je cas, ked sa dietatu zblaznia hormony a vdaka tomu i mozok - akoby nic co bolo zabehnute neplati. Je to velmi dolezite obdobie pre dieta, aby sa oddelilo od rodicov. Zatial nazorovo, aby si vybudovalo "svoje ja" - aby raz v buducnosti sa nespoliehalo len na rodicov, ale dokazalo vyletiet z hniezda, dokazalo byt samostatne. Niest zodpovednost za svoje jednanie. A to traba dieta naucit - chces viac slobody? Ok. Ale ber s nou aj viac zodpovednosti, ktora k tomu patri.
To je ultimatne stastie rodica, ak vychova dieta, ktore vie byt samostatne. Ci nie? Obcas to sice znamena, ze dieta nemusi mat rovnake nazory a potreby ako rodic, ale to vobec nevadi.
Cize uz ziadne riesenie veci za dieta - musi vediet, ze sa za jej znamky netrapis ty. Neuci sa pre teba, ty tie znamky nepotrebujes. Uci sa pre seba, aby v buducom zivote uspela, mohla ist na vysnivanu skolu, robit vysnivanu pracu. Nosi horsie znamky? Povedz jej, ze si si vsimla, ze sa moc neucila a ze teda tie znamky odzrkadluju jej snahu, nie vedomosti. Ze ak bude chciet, ma na to, aby si to opravila. Ak ta k niecomu potrebuje nech ti da vediet. A kludne ju nechaj v tom.
Je to taka "hra", ze kto ma pevnejsie nervy. A nemas sa za to trapit ty - pretoze to je naozaj jej zodpovednost. Po case si aj to dieta uvedomi, ze ho nenutis a ze to naozaj chce pre seba, ze nechce byt zaradovane medzi ziakov so zlymi znamkami, ak ma naviac, ze bude do skol dobre znamky potrebovat - aspon z niektocyh predmetov... Mozno sa to zda neuveritelne, ale funguje to. Proste pokojne to dieta prijimat a netrestat, pomahat mu najst vnutornu motivaciu tym, ze ho nechame nad vecami premyslat same a nelinkujeme mu cestu.
Pre mna ako rodica je to vnutorny boj (mam osmacku) ale na druhej strane, na co sa ma biflit veci, ktore do druheho dna moze kludne zabudnut len na to, aby mala jednotku? Ma kopec vedomosti mimo skolskych osnov, v skole sa velmi casto ucia encykopedicke nepotrebne veci ktore si vies kedykolvek na internete najst a k zivotu ich vobec nepotrebuje... Nelpiem na tom. Dolezita je u mna slovina, matika a anglina, to jej pojde na prijimacky. A to si je vedoma a tam sa snazi. Aj nachyta zle znamkya. potom vytahuje na lepsie, lebo vie sama preco to bude potrebovat.
Ja mam tri deti s rovnakym partnerom, z toho dve pubertacky, s jednou to mava viac, ohrna nos, prevracia oci, myka plecom, trpi selektivnou hluchotou a slepotou a tazkym mamvpi.izmom. Druha pre istotu odvrkava, ze je v pohode a nemam sa starat. A ja si opakujem, dva roky si ich kojila, piplala, vychovavala, nezabi ich za 5 minut... Potom maju chvilky, ze su na zozratie, ake su zlate, spod nanosu puberty vykukne na chvilu moje dieta.... Takze vydrzat, nie si v tom sama. 💪
@sofinkasara ja som mala veľmi búrlivú pubertu, preto si to pamätám veľmi dobre, čo všetko má vedelo nás...ť, a čo som si prisahala že ja budem robiť inak. (Ci to pomôže, ešte neviem)
V prvom rade by som určite nerozchodila, keby ma v tom veku moja mama rozoberala na verejnom fóre s mojou fotkou, ... dokonca aj mamina by mi vadila, keďže to nie je anonymná tema.
Neznášala som, keď som mamu poprosila aby ma nechala na pokoji lebo fakt mam zlý deň a zlu náladu a ona spustila to svoje : ...A s kamarátkami máš vždy náladu, a ja som tvoja mama, a ty sa so mnou nechceš rozprávať.....🙄akože v tom stave puberty to vo mne len kypelo, a keď sa nedala zastavit, bola z toho zbytočná hádka. Viem ze to nie je jednoduché, ale skúsila by som vyčkať, kým vystihnem dobrú náladu.
Respektovala, ak nemá chuť sa baviť.
A viac dôverovať!
Skúsila si ju niekedy nechať bez večierky? Dokedy by bola? Kedy ma večierku? Poznas jej kamarátky?
Ja som mala partiu kde sme nepili, nefajcili... len sme sa prechádzali,smiali, rozprávali a do 8 večer to bolo pre mňa fakt krátko. Preto som nedodrziavala večierky. Niekedy nám stačilo do 9 večer q niekedy bolo tak dobre, že sme sa vedeli baviť aj do 11 večer (mali sme tak 15-17r.
Kľudne mi napíš ak chceš ss. Myslím, že sa naozaj viem vžiť do toho veku.
Dieťa v tom veku sa už cíti ako dospelák. Snaží sa správať sa rozumne a dospelo a potrebuje podporu aj od rodiča. Ale keď ho sám rodič ma za hlúpe nezodpovedné decko, tak je naozaj ťažké sa tým rozumným dospelakom stať.
Potom ten vzťah ide dolu vodou a dieťa rozmýšľa, ako sa čo najskôr dostať z domu a to aj za cenu životných veľkých chýb....
@aiana24 , mám už 2 dospelé dcéry, 20 a 23 rokov. Podobne ako dievčatá predo mnou, radím ti, nepokaz si s ňou zbytočne vzťah. Respektuj ju, počúvaj a buď jej viac kamaratka. Ver jej q nerieš veci len zákazmi a príkazmi. Moja prostredná dcéra si prešla aj psychickými problémami - sebaposkodzovanim, depresiami, úzkostami. V tomto veku sú dievčatá zraniteľné, neber ako samozrejmosť, že dcéra je v poriadku. Jasom sa naučila oddeľovať veci podstatne a nepodstatné. Neporiadok, známky a odvravanie nie sú až také dôležité. Nastav si len pár skutočne dôležitých vecí, ktoré musí dodržiavať - napr. ziaden alkohol, cigarety, vulgarizmy či fyzické ataky na rodičov, ak som vonku, oznamuje dieťa kde je a či sa zdrží. Všetko ostatné je o jej zodpovednosti a prirodzených dôsledkoch jej konania.
@sofinkasara mne veľmi pomáha spomenúť si na svoje dospievanie. Spomeň si aj ty na svojich 15, na každú jednu situáciu ktorú zažívas so svojou dcerou, určite si ju zažila aj ty so svojou mamou.
Ty si nikdy neprišla domov neskôr? Nezabudla si sledovať čas, nezmeškala autobus, chcelo sa ti zakaždým domov od kamosiek ? A co tvoja mama na to, ako reagovala, ako si sa cítila ty?
Moja mama bola ten typ ktorá povedala o 8 budeš doma a neexistovalo prísť 8:02 to už bol cirkus. Pritom kolkokrat som sa aj snažila to stihnúť, ale niekedy to neslo. Moja mama neakceptovala nic, proste došla si neskoro a už bol krik. Navyše mi nikdy nevysvetlila prečo o presne o 8, možno keby mi vysvetlí ze sa o mňa boji, ze je pracovný deň a mala by som sa chystať do skoly, možno keby občas ustúpi a povie dobre, dnes môžeš byt dlhšie bolo by to ine. Takto som rebelovala, lebo však mama bude aj tak hulakat, hnevala som sa na ňu zato ze je taká direktivna a sprava sa ku mne ako k malému decku tak som naschval robila zle …
S mojou dcerou to robím úplne inak. Nema žiadnu presnú hodinu o ktorej ma byt doma ani nikdy nemala. Ma zapnuté zdieľanie polohy na mobile, viem ju nájsť keby čosi. Ak chce byt s kamoškami dlhšie alebo jej ujde mestská doprava vzdy mi napíše. Chape ze cez pracovný týždeň by mala byt doma skôr, ze cez víkend je to ine. Rešpektuje mňa lebo ja rešpektujem ju. Vie ze sa so mnou dá dohodnut, ze ju počúvam
Tým ze spravíš krok smerom k pubertacke môžeš vyjednávať. Chceš byt dlhšie vonku? Dobre, ked dnes navaris tak zajtra môžeš ist von. Ja nebudem musieť dnes variť tak von pôjdem dnes ja, zajtra ty (ono je vzdy lepšie vysvetlit co, prečo ma robit ako prikazovať )
@sofinkasara co sa týka pomáhania, skús jej dať na starosti jej izbu, jej oblečenie, nech sa o seba stará sama. Moja si napríklad sama perie svoje prádlo, veľa ľudí sa čuduje ze prečo … nuž je to jej domáca povinnosť, učí sa ze ked si neoperie nebude mať, učí sa ze to nieje samo sa operie, ked jej chyba na doplnenie pračky operie aj niečo naše a naopak občas operiem aj ja jej veci. A ona potom pride a je šťastná ze ma oprane a ešte mi aj povie diiik
Daj jej nejakú stálu povinnosť, niečo co na na zodpovednosti len ona, nekontroluj, nepripomínaj nech to robí kedy uzná za vhodne (teda v nejakom časovom horizonte samozrejme) a na to naviaz vreckové (kredit), ked si tu povinnosť bude plniť bude mať pekne vreckove , ked zabudne zabudnes platiť aj ty.
Ani na moju pubertacku neplatí “pod mi teraz pomôcť” to je ofucana tvar a ked aj niečo urobí tak s takym divadlom ze mám chuť ju roztrhať. Ale svoje stále povinnosti si plní pekne
Tieto veľké prace jej oznamujem dopredu, tak funguje ovela lepšie ked už v štvrtok vie ze v sobotu chceme umývať okna a bude pomáhať
Ja by som ešte dodala, rozprávaj s ňou aj o svojich pocitoch a svojich zážitkoch, aj o problemoch. Nezačni tým,,ako bolo v škole, ...co nove v škole, aký si mala deň.. ? Ale začni sama hovoriť o tvojom dní... ako ta vytocila sefka, koho si stretla v obchode, povedz ze si bola u lekára....ak sa dcéra nezapoji, nechaj to tak. Ale učíš ju komunikovať. Moja mamka chcela napríklad vedieť všetko, ale ja sa dozvedám o jej zdravotnom stave dodnes cez tretie osoby. Chce vedieť aký mám ja vzťah s mužom, ale ja dodnes neviem co za problémy zažívala niekedy s otcom, alebo aj zažíva.
Odo mňa chcela aby som sa jej zverovala a ja o nej dodnes viem len málo. D9dnes jej o sebe veľa nepoviem, lebo ani ona mi nehovorí všetko.
....A ak som sa jej občas zverila, snažila som sa jej zveriť....tak to zabila morálnym kritizovanim, poucovanim a vyhadzovanim na oči aj o niekoľko rokov.
Takže skus sa vyvarovať aj tomu.
Aj keď ti dcéra povie somarinu, bud rada ze ti to povedala a nejak sa snaž nebyť hneď v role kritika.
Sama sa obávam toho obdobia 🙈
@simona20201309 vies co ja som sa tiez bála puberty, lebo moja mama celý život nariekala ake to bolo hrozne (bolo aj z môjho pohľadu) a ja až teraz s pubertou vlastnej dcéry zisťujem kde sa stala chyba.
Pre mňa ako matku je toto hádam najlepšie obdobie. Vážne, úplne si to materstvo užívam teraz. Jasne, je to pubertacka, občas lenivá, občas drzá ale to k tomu predsa patrí.
Zato môj ex, dcérin otec ten to prežíva rovnako ako moja mama kedysi so mnou. Oni majú spolu konflikty na veľa veciach co u mňa doma fungujú úplne v pohode. Ked je rodič príliš direktívny, ma potrebu všetko kontrolovať, neustále poúčať a myslí si o sebe ze je neomylný, tak to bude mať s pubertakom ťažké.
@lujza123 tak to je super. Držím prsty nech to tak ostane. Dala si mi nádej že sa to dá naozaj zvládnuť 😊
@bodka70 aj moja dcéra sa sebaposkodzuje. A vraví ze je to kvôli mne, že po večeroch plače že nemáme dobrý vzťah. Aj keď sa snažím, ona vždy začne rýpať a vraví ze som zla toxicka mama. Ako niekedy si vravím ze nechám ju žiť, lebo aj to mi vytyka, že ona sa na svet nepýtala. Ja mam dve staršie sestry a v jej veku sme mame pomáhali, a nedovolili sme si byť drzé zle a dokonca sme mame kým prišla z prace robili kávu a mala upratané. To chcem aj ja od nej ale samozrejme nie taký luxus, mne stačia riady a aby mala ona po sebe upratané.. to chcem od každého v domácnosti a zatiaľ to zaberá len u 5rocnej dcéry. No neviem asi na ňu kladiem priveľké sústo.. ale ďakujem za každú jednu radu. Nik to nemá ľahké v živote.
@lujza123 no mne stačí ak si bude upratovať svoju izbu a veci po sebe..a veľmi dobre to vedia.. ako už som skúšala kadečo, kedysi rada upratovala kúpeľňu, vydržalo jej to 3mesiace?? Potom sme sa dohodli na striedaní v umývaní riadov.. tiez to bolo chvíľkové..
A áno aj moja puberta bola , že som nasledovala čas, prišla neskoro.. a tiež mi to mama dala jasne najavo.. nieraz ma rodicia zbili za neskorý príchod.. ale vtedy bola iná doba. Bývame na sídlisku a fakt sa o ňu bojím led po vonku už chodia kadejaké indivíduá.. a keď počujem aké pesničky si púšťa.. :/ no na zaplakanie..
Pre ňu som zla toxicka mama. Aj keď sa snažím komunikovať ju to nezaujíma, alebo len odvrkne a povie že zbytočne sa snažím.. asi naozaj potrebuje viac voľnosti len ja mam potom pocit , že mňa nikto nepotrebuje:(
@sofinkasara musí to veľmi bolieť. Zašla by som za psychológom. Sebaposkodzovanie je vážna vec.
@sofinkasara ale naozaj stiahni aspoň jej foto. Nepíšeš anonymné a určite to nie je vhodné písať verejné to, že ona plače doma do vankúša. To sú naozaj veľmi citlivé záležitosti, obzvlášť v jej veku.
Modlitba matky je najsilnejšia, tým môžeš veľa dosiahnuť, aj to, čo sa ti zdá nemožné.
Ak chceš dcéru zmeniť, urob 3 veci 1.priklad 2.modlitva 3.láska. Ona potrebuje cítiť ze ju máš rada, buď trpezlivá, predtým, než niečo povieš, pros Pannu Máriu o pomoc a tá pomoc príde, len ver a vytrvaj
@simona20201309 hotovo, fotky zmazané..
@sofinkasara nuž, je to puberta, asi to treba len prežiť. Neviem veľmi poradiť, syn prešiel pubertou pomerne v pohode, každé dieťa je iné. Treba nastaviť hranice a trvať na ich dodržiavaní