Koľko najviac šancí ste dali človeku?

moj nazor... pri hlupostiach som nikdy nedavala "sancu" je to sucast zivota mat rozdielny nazor na nieco a vzdy sa snazi chapat a tolerovat toho druheho, nie hned davat ultimatum a pocitat mu to a pri kazdej prilezitosti mu to susnut do ksichtu, pride mi to nedozrete takto sa spravat

Akože dat šancu niekomu, kto sa za blbosti uráža a nebaví sa aj niekoľko dní? To mi muž našťastie par šancí dal, kým som sa uvedomila a prešlo ma to a už sa neurazam za hlúposti

@larinka552
@kacena4
Takto. Hlúposť sa väčšinou používa na iné veci. To som sa asi blbo vyjadrila. Len proste nie niečo až príliš vážne. Ale napr. že niekto sa urazí za niečo, ale do takej miery, že to vyzerá ako ukončenie vzťahu.

@13uzivatelka11 ja sa skôr obávam, že sa neuvedomí a neprejde ho to

Pre lepšie pochopenie:
- kto koho urazil?
- kto sa s kým odmieta baviť?
- kto má dať druhú šancu?
"Niekto sa urazí za niečo" je extrémne všeobecné... Vo vzťahu by sa mali partneri navzájom rešpektovať a časom sa predpokladá aj poznanie hraníc navzájom. Buď si to v pokoji vydiskutujete a budete tie hranice rešpektovať alebo budete "dráždiť hada bosou nohou" a potom znášate následky.
Ja mám našťastie partnera, ktorý nie je ochotný sa so mnou hádať a vďaka nemu som si uvedomila, že každá hádka a obzvlášť jej dlhodobé následky (urazenie a odúvanie) sú neefektívne využitie energie a stratený čas, ktorý vám už nikdy nikto nevráti.

Nikdy som nebola v situácii, že by sme sa s niekým pár dní nebavili, obzvlášť nie s partnerom (súčasným ani bývalými), ani keď sa pochytíme… ja nie som typ čo by sa urážal a riešil problémy tichou domácnosťou, no a keby som mala partnera, ktorý takto reaguje na konflikt, bol by to pre mňa väčší problém ako nejaká blbosť, kvôli ktorej sme sa pochytili… možno skús povedať konkrétne o čo ide… ale teda vo všeobecnosti, “šance” nepočítam, vo vzťahu zotrvávam, kým mi viac dáva ako berie… nemyslim materiálne, ale proste keď ma byť s niekým dlhodobo vyčerpáva, unavuje a ničí, nevidím zmysel zotrvávať v ňom…

@tanyan nie kto koho urazil, ale on sa vždy urazí, keď sa mi nedá stretnúť. Že nie je po jeho tak ako chce on, ale napr. ja posuniem čas, alebo posuniem iný deň. Tak sa potom urazí a nebaví sa niekoľko dní. Čiže to je podľa mňa urazenie sa za blbosť. Ale on to dokáže do takej miery, že to vyzerá, že je koniec. Čiže nebaví sa on. A ja potom musím dávať šance.

@lindous presne to je to, že som sa už aj sama vyjadrila, že ma viac trápi ako teší. A viem, že to nie je dobré…

Konečne trochu svetla na objasnenie. 🙂
Nemusíš dávať šance a pri takomto prístupe ani nemáš dôvod. Nie ste deti na pieskovisku, ktoré sa naťahujú o hračku. Ak nerešpektuje tvoj život / záujmy / názory / potreby teraz, tak nečakaj, že sa to zlepší. Vieš si predstaviť pri takomto prístupe riešiť s ním spoločnú domácnosť, financie alebo starostlivosť o deti?

On sa uráža za blbosť, ale jeho urážanie sa mi teda nepríde ako blbosť a bol by to pre mňa vcelku závažný problém… ako chce riešiť, keď pride naozajstný problém… najhoršie je, že s takým človekom sa ťažko o tom aj porozprávať, bez toho aby sa urazil, takže riešenie nie je vôbec jednoduché… povedala si to aj jemu? Že ťa to unavuje a nevieš ako dlho to týmto spôsobom ešte vydržíš?

Tak asi zalezi aj ako casto ty uz dohodnuty termin sa snazis posuvat a presuvat. Lebo keby som sa s priatelom dohodla na nejakych stretkach a on by mi to teda zakazdym potom este presuval a posuval, tak by mi to asi tiez zacalo liezt na nervy. Nehovoriac o tom, ze aj on si potom musi inac rozvrhnut povinnosti a nejake svoje veci. Tak ja len teda ze ako casto sa deje to posuvanie z tvojej strany. Lebo ak velmi casto, tak sa mu mozno ani necudujem. Su ludia (moja sestra napr.), ktora neskutocne presuva terminy stretnuti, navstev a pod. a teda dost to narusa aj nas (nasej rodiny) uz naplanovany program a mame toho vsetci plne zuby niekedy.

@tanyan no tak ja nejak dúfam, že to jeho urážanie obmedzí a že si ja na to potom nejak zvyknem. Ale momentálne to teda ťažko nezvládam

@lindous s ním sa nedá baviť o veciach, ktoré poukazujú na niečo, čo on urobil zle. Nechce si to priznať a urazí sa opäť

Nedúfaj... Neponižuj sama seba...

@silvike tak po prvé on ich posuvá často tiež. Ja to ale vždy rešpektujem a nikdy som mu nič nevyčítala. A nie je to tak, že by som zrušila dopredu dohodnuté. Ale napr. sa chce stretnúť o 2 hodiny a ja viem, že to nestíham, tak buď odmietnem alebo sa snažím posunúť to neskôr. A jemu to vadí, že nejdem vtedy, keď chce on.

to som si presne myslela... obávam sa, že toto sa nezlepší, skôr naopak, začne sa to prejavovať aj v iných veciach.... neviem si predstaviť byť s niekým, pri kom si musím dávať pozor čo poviem, aby sa náhodou neurazil a niekoľko dní sa so mnou nebavil... celé zlé

@lindous ešte keby to bolo tak, že napíše, že “potrebujem dva dni pokoj, potom sa ozvem”, tak dobre, rešpektujem. Ale on sa neozve, neodpisuje, nedvíha telefón. A to, že ja neviem na čom som, že či je medzi nami už koniec alebo čo, tak to ma ubíja.

Das presne tolkokrat sancu, dokedy ta to k tomu cloveku taha. Mas s nim puto na nejakej pre teba dolezitej urovni.
Takze kludne sto sanci. Kludne sancu po tom, ako sa rok neozve, ale zase pride, ... ako ta urazi a zas sa vrati akoby nic... proste vzdy.

Lebo je to o tebe, nie o tom cloveku.

Ked puto padne, nedas uz ziadnu sancu, ani keby prosil. Ani ta to nemrzi, ani nezaujima.

btw. toto je tvoja diskusia? https://www.modrykonik.sk/forum/vztahy-manzelske-partnerske-priatelske/dohadovanie-stretnutia-na-poslednu-chvilu-3/

Milion, svojmu muzovi davam novu sancu kazdy den😂 a on mne asi tiez

@moonlight1210 to má niekto doma takého istého pacienta, alebo sa ten môj ešte s niekým stretáva? 😳

Ak to nie je tvoja diskusia, aspon vies, ze nie si sama. Teraz neviem, co to budes brat ako utechu.

Osobne by som velmi vazne zvazovala, ze radsej si odtrpim smutok teraz, ako po dlhorocnom vztahu. Takato povahova crta sa vie akurat zhorsovat. Nakoniec lasku premeni na pohrdanie. A naco cakat roky, kym to konecne vyhnije do korena, nech mam silu sa pohnut dalej?

@moonlight1210 roky to určite nevydržím, to zas mám len jedny nervy. Len akurát neviem, či dať ešte pár šancí, že či je vôbec nejaká šanca, že sa to z jeho strany zlepší, alebo nečakať a ukončiť to rovno, v tomto sa neviem rozhodnúť.

@sheila121 lebo nebyť tejto veci, tak si rozumieme. Cítim sa s ním dobre, môžem byť pri ňom sama sebou a tak. Ale potom príde to, že miesto o 10 chcem prísť o 13 a už napíše, že nemusím prísť a odmlčí sa.

Čakať, že sa to zlepší len tak samé od seba, je takmer určite zbytočné... nemusíš to hneď ukončovať, je mi totižto jasné, že nám sa to tu lepšie povie, ako tebe spraví, keďže k nemu nemáme žiadnu citovú väzbu, pozitívne zážitky, nepoznáme vás, ale proste sám sa nezmení...povedala by som mu ako sa ohľadom toho citím, že ak sa to nezmení, tak bude pre mňa dôvod na rozchod, áno, s najväčšou pravdepodobnosťou sa urazí, ale aj to pre teba môže byť znamením čo robiť ďalej...

@lindous ja by som sa s ním rada porozprávala, akurát, že ho poznám. A kebyže, čo i len okrajovo spomeniem to, že som nad tým rozchodom uvažovala, alebo že to urobím vtedy a vtedy, tak on sa so mnou bez váhania rozíde. A tomu sa chcem vyhnúť. Keďže aj teraz už také náznaky boli, ale vždy sme to ešte nejak pozliepali dokopy. Furt vyťahuje, že musíme komunikovať a on sa potom takto urazí a kde je potom tá jeho komunikácia… To spomína len v prípade, keď sa ja na niečo urazím a nebavím sa pár minút, tak vtedy mi hneď vyčíta, že musím komunikovať. Na seba to ale neaplikuje.

No, nebolo by to príjemné, ale tvoj problém by to vyriešilo… za mňa je lepšie rozísť sa skôr, kým sa to dá ako tak v dobrom, než to nechať prejsť do toho, že si nebudete vedieť prísť už ani na meno… na zmenu čakáš zbytočne, ale tiež som v jendom vzťahu (síce to bol iný problém) čakala dlhšie než by bolo pekné, proste sa to ľahšie povie, ale kde nefunguje komunikácia, pre mňa nemôže fungovať ani vzťah…