Kolegyne ma nechcú v práci
Ahojte maminy,
je to moja prvá práca - 10 rokov, asistentka v kancelárii, celkom flexibilný pracovný čas, super nadriadený.. Mám dve kolegyne v práci, bezdetné. Po otehotnení som zostala PN (kvôli rizikovému tehu) a po návrate v 5.mesiaci tehu mi veľmi dávali najavo, že už nemám vlastne čo robiť, lebo všetko si podelili ony. Prijali tam aj svoje dve známe, ktoré si delia moju prácu. S vedúcim mám dobré vzťahy, pretože sa poznali a boli istý čas v kontakte aj naše rodiny. Berie ma teda tiež z časti ako svoju rodinu, a to im prekáža a určite aj žiarlia...
Teraz som na materskej, malý má pol roka a ja som uvažovala, že by som sa o pol roka vrátila aspoň na pár hodín týždenne (3h denne). No kolegyne mi dali jasne najavo, že pre mňa práca už nie je, keďže sú tam prijaté nové kolegyne (a nie len na zástup, ale prijaté na stálo :D) a že bude fajn ak doštudujem na materskej a nájdem si prácu v obore (študujem elementárnu pedagogiku).
Viem, že môj vedúci by pre mňa prácu našiel, respektíve že by im i mne povedal, že ma jednoducho prijíma aj napriek plnému stavu, no už si viem predstaviť, ako mi budú robiť peklo :( aj po tej PN som sa tam len tak plantala, a to im prekážalo.. no od nadriadeného som mala dovolené skrátiť si pracovný čas kvôli tehotenstvu, a to im vadilo. Aj napriek tomu že sa poznáme, nemá rád žalovanie a sťažovanie na pracovisku a preto nechcem ani oznamovať, že kolegyne mi dávajú najavo že ma tam už nechcú atď.
Dnes ma to riadne dostalo, viem že už takú dobrú prácu nikdy mať nebudem. No nič netrvá večne, tak sa asi budem musieť zmieriť s tým, že po MD si ozaj budem hľadať prácu inde :(.
Rodinu som veľmi túžila mať, a som nekonečne vďačná, a samozrejme by som nemenila malého za prácu, len ma mrzí že som tým prišla o prácu, respektíve kolegyne, ktoré idú proti mne a kvôli tomu sa nebudem mať kam vrátiť.
Aj ak tá možnosť bude, neviem ako to tam s nimi vydržím...
Mas pravo vratit sa na svoje miesto.
Nic viac a nic menej.
Bud asertivna,hlad si svojej prace.
a kolegyne by mna osobne mohli akurat tak mat rady ..
O tebe rozhoduje jedine sef
Cize ani by som mu absolutne tuto frasku nespominala.
Nevzdavaj to len tak lahko.
Zatni sa a daj im jasne najavo,ze ta nevytocia.
Poplakat si mozes doma.
V praci vzdy dobra nalada a usmev.
Nech ich porazi!
Vieš, keď sa na to pozrieš z opačnej strany. Ani tebe by "nevonala " kolegyňa, ktorá by bola so šéfom ako rodina a mala u neho zvýhodnenia atď. Alebo?
Takže kolegyne plne chápem.
Treba sa porozprávať so šéfom. Bežne sa dáva aj zmluva na dobu určitú, čiže môže sa stať, že im skončí zmluva a prídeš tye. Blbé reči od kolegýň si nevšímaj oni o tom nerozhodujú čo sa im to páči alebo nie. Ak by sa to stupňovalo treba to potom riešiť s ním, rýchlo sa môže stať, že novú prácu si budú hľadať oni
Oni si tam prijali svoje známe?no tak teba zase prijme šéf prečo sa chces tak ľahko vzdať?
Vrátiš sa a uvidíš....
@vilma7 to im nedáva právo aby sa chovali ako kravy
kašli na závistlivé trubky...
prečo by si mala opustiť super dobrú prácu, nedaj si ju vziať. len pekne povedz že ideš do práce naspäť na svoje miesto.
nedaj sa vytisnúť.
O tom koho prijali predpokladám rozhodol ten milý šéf. Kolegyne nezamestnali svoje kamarátky, mohli ich len doviesť na pohovor, ak by boli blbe, nikto ich nezamestná. To mi pripomína ako pre rokmi zamestnali jednu dievčinu, ta šla na materskú a cela šťastná ubezpečovala vedenie, že ona nebude dlho preč, že sa čo najskôr vráti. Šéfovia si len povedali, no to určite…nájdu a zaskolia náhradu, prerozdelia robotu a ona sa o chvíľu vráti. Proste chceli mať stabilitu a nie zase zmeny a potom natahovacky kto bude za koho robiť, keď ona bude každú chvíľu na OČR, lebo ved jasličkár.
Na tvojom mieste ostanem normálne s dieťaťom kým sa da, možno nakoniec bude aj druhé a ostaneš doma veľmi dlho
V prvom rade si urovnaj svoje myslienky, ci ta to bavi a chces v tej praci ostat, viem, ze dobry pocit v kolektive zavazi, tak nejako podobne som mala niektore veci a tak podobne ma trapili kolegyne, v praci som ostala, kolegyne sa upokojili aj pomenili niektore, jediny rozdiel bol, ze ja som prestala riesit, ci ma prijmu, ci ma tam chcu, komunikovala som ohladom rozdelenia prace iba so sefom, ten mi vzdy nasiel nieco co potreboval, s kolegynami vecne slusne a vylucne ohladom prace, dnes som spokojna, nezalovala som sa nikomu, ani sefovi, je to praca a tak som k nej pristupovala, chapem ake je neprijemne citit sa navyse a naviac protekcne, dnes mame vztahy lepsie ako predtym, povedala by som korektne a vieme si vykomunikovat nezhody, drzim palce a urcite sa nevzdavaj, hlavu hore
Ja som bola kedysi v podobnej situacii. Len s tym rozdielom, ze ja som nastupila na miesto zeny, ktora bola na PN pred porodom s tym, ze ja som dostala zmluvu na dobu neurcitu (ona tam mala dost vazne problemy s vedenim, nakolko povodny sef bol jej kamarat a toho vyhodili a dosli novi ludia). Niekolkokrat mi bola vykrikovat v praci, ze ona sa tam vrati a mna vyhodia a po 3 rokoch prisla ze "No tak si mozes toto miesto nechat".
Otazne je, ze aku pracu by Ti pridelili a co by robili oni dve, kedze si delia to, co si robila sama. Lebo ich nemozu len tak vyhodit, ze ty si sa vratila. Oni by odchadzali iba v pripade, ze by mali exaktne dane v pracovnej zmluve, ze sa jedna o tvoje zastupovanie pocas RD a MD.
S kolegynami by som sa nebavila, nie je o com, vykomunikuj si vsetko so sefom. Oni budu musiet jeho rozhodnutie akceptovat. Ano, ina vec je, ze ako sa budu k tebe chovat, ale do prace sa nechodime kamaratit.
Nechcela by som pracovať vo firme kde by mi bolo dávané najavo že tam nepatrím.
Ja by som ich reči vôbec neriešila a robila si svoju robotu. Obrň sa keď je to taká super práca aj zamestnávateľ. Keď bude nejaký problém budeš riešiť za pochodu. Oni ťa nezamestnávajú ani neplatia
aj ja chcem také zamestnanie,v ktorom si môžem prijať svoje kamošky....
Mas to skreslene. Mala si to riesit uz vtedy s nimi a ked to nepomahalo, mala si navrhnut rozhovor so sefom. To nie je zalivanie ale normalna dospela komunikacia
Vyuzila by som 3rocnu rodicovsku, za 2 roky sa toho moze vela zmenit, niektora z nich moze ist na matersku a situacia moze byt celkom ina. Ak ti na tej praci tak zalezi, upokoj sa a neponahlaj sa tam, ale vyckaj.
Šéfovi povedz, že uvažuješ nad výpoveďou. Že to robíš veľmi nerada, ale bohužiaľ v stáde kráv sa necítiš dobre. Možno pochopí, možno nie.
nevracaj sa teraz, pockaj do troch rokov dietata. Ono sa to tam pomeni
Keď tam chceš nastúpiť tak tam nastúp, kolegyne ti regulárne závidia a keď sa tam vrátiš budú sa musieť s tým zmieriť. Ak ti budú robiť zle treba to povedať šéfovi a buď prestanú alebo pôjdu oni prípadne ty. Je to na tebe, ale určite ta nemajú šikanovať a ani nemajú prečo, však na ich úkor nemáš nič navyše. Keď sú nespokojné nech si hľadajú inú prácu.
Myslim, ze robis trochu urychlene rozhodnutia … uzivaj MD/ RD … tie 3 hodiny nemaju nejaky velky zmysel pokial tie € naozaj nepotrebujes, pretoze ani poriadne nezacnes ani neskoncis - to by sa nepacilo ani mne, ze pomimo ese niekto nieco robi, co ma vplyv na moju pracu a neviem presne kedy, ako pripadne ci sa pripoji nepripoji … chore dieta atd … neviem ako to mas zorganizovane, ale v tomto by som kolegyne chapala, ze by neboli tvojou iniciativou nadsene … Pises, ze si pracovala na pozicii asistentka … to je podla mna dost dynamicka praca nie ako napr prekladatel, kt skonci v jednom riadku a pokracuje tam kde skoncil. Nemusis byt ale cele 3 roky doma … ale ked sa vratis tak mozno na 4-5 h a pevnou naplnou prace. To ci ta chcu alebo nechcu, o tom rozhoduje sef. Nie ste kamaratky takze vypnut usi urobit svoju pracu a zavriet dvere… no tak budes chodit na obed sama atd … ak ta praca za to stoji, musis to ignorovat. Kazda senzacia trva 3 dni … za par mesiacov sa mozu neznasat medzi sebou … nikdy nevies
Zažila som intriganku na pracovisku, takže presne viem o čom hovoríš.
Žiaľ tá práca už nie je dobrá lebo atmosféra v kolektive je zlá to musíš prijať ako fakt.
Zbytocne pôjdeš proti prúdu, oni urobia všetko preto, aby ťa dostali z práce.
Hľadaj si inú, a tie mrchy nechaj tak. Každá palica má dva konce, ono sa im ťa mrchavost vypomstí. Na konci kľudne povedz šéfovi dôvod odchodu.
Kolegyne o tom rozhoduju? Nie nahodou sef? S nim si sa uz rozpravla?