Kedy ste ostali v živote spokojné?

Nespokojnost s dosiahnutym je matka pokroku. Uzivat si ked odsiahnes svoj ciel je v poriadku, stanovit si nove ciele je v poriadku tiez. Len lenivec sa nepotrebuje nikam posuvat a je spokojny s tym co ma (alebo skor nespokojny, ale je lenivy sa niekde posunut)

A presne takto sa vieš uštvať až do konca života. Nikdy nebude koniec pokiaľ nezmeníš prístup. 🙂 Ak by si cítila, že s tým potrebuješ pomôcť, napíš 🙂

ja celkovo som spokojna, sme zdravi, pracujem kde som vzdy chcela aj ma naplna moja praca, popri tom robim doktorat, cestujem do krajin, ktore ma lakaju tak priebezne, bud rok dufam to bude N. York. Mna materialne veci nejako nikdy nelakali, kupila som auto ktore bolo za dobru cenu ale konkretny model mi bol ukradnuty, ale celkovo som spokojna a stastna, mam okolo seba skvelych ludi, rodinu, priatelov, vela chodime po vyletoch, v praci sa podporujeme, po praci zajdeme na drink pokecat. Ak mam problem su ludia,ktori ma vzdy podporia, utesia.... Pre mna po zdravi su velmi dolezite pevne rodinne a priatelske vazby s ludmi,ktorym mozem doverovat. A tiez si plnim sny priebezne podla moznosti, to ma tesi tiez.

Podla mna je uplne ok naplnit aj menej svetoborne ciele a potom si uz len uzivat klud a vsetko, co mu zivot na danej urovni ponuka a nemusiet sa hnat za dalsim novym “vyssim” cielom.

je to normalne, ze zakazdym chceme nieco ine, pocit uspokojenia trva len velmi kratko a to je podstatne si uvedomit, ze to, ze si nieco nove kupime, nieco nove dosiahneme, tak nevieme sa z toho dlho tesit.

Spokojná som bola ,keď som porodila a dobre vychovala/bez pomoci/2 deti.A teraz som spokojná,že mám 2 úžasné,milé a úspešné vnučky.Som spokojná,že sme všetci ako-tak zdraví,že ako-tak zaplatíme plyn,vodu,elektrinu,lieky,potraviny a dcéra so zaťom majú prácu.Inak som veľmi nespokojná osoba,mám ešte nedostatky 🙂

Takú dlhú vyrovnanú spokojnosť som mala, keď som sa stala mamou.Taketo hmotné veci človeka potešia chvíľu, ale to som robila ako slobodná nové handry stále a veľa, kozmetika, dovolenky a z ničoho som nemala dlhotrvajúcu radosť
Užiť si prítomný okamih a nemať milión myšlienok sa učím🙂

Spokojnost musi vychadzat z tvojho vnutra, ty ju podmienujes raz pracou, raz autom... takto nikdy nebudes realne spokojna. Zaroven je podstatna poznamka vyssie, clovek chce stale viac, je to prirodzeny stav a teda, je mozne dosiahnut spokojnost a pokoj?

Ja som ostala naozaj spokojná keď sa mi narodila vytúžená dcéra nič viac som nechcela na svete ako toto a každý deň ďakujem Bohu za ňu ❤️ ..úplne sa mi otočil život o 180 stupňov zrazu ho mám taký naplneny a o spoločnych rodinných aktivitách ani nehovorím ..ďalej si veľmi si vážim že mám dom bez hypo prerobeny že moja mamka je zdravá aj ja aj manzel a že mi môže pomáhať a ja nemusím chodiť do roboty a ani po MD ...mame čo jesť a ešte mi aj ostane na kaderníčku kozmetičku výlety a wellnessy raz v roku dovolenka ..aj napriek nízkemu veku (23) si proste žijem svoj vysnívaný život a nič iné mi k šťastiu netreba mám všetko ❤️

Ked si budes stale davat dalsie a dalsie ciele, ktore chces dosiahnut a budes si myslet, ze potom uz budes spokojna, tak nebudes spokojna nikdy. Treba s pokorou a vdacnostou pristupovat k tomu co mam teraz. Tesit sa z malickosti. Z kazdej strany sa na nas sypu obrazky veci a zazitkov, ktore ti este "chybaju ku stastiu". Ale este nikto nebol stastnejsi ked si kupil vacsie auto, lepsiu kosacku, dvadsiatupiatu kabelku a podobne. Ja sa snazim tesit z toho co mam teraz. Mame normalny dom z ktorho mam radost. Nerozmyslam nad tym, ze by mi bolo lepsie v nejakom inom (vacsom, modernejsom). Mame dve auta a tiez vobec neriesim ake to su. Pre mna je dolezite, ze su funkcne. Tesim sa z toho, ze mame dve zdrave deti a ze si s manzelom rozumieme. Tesim sa, ze mozem cestovat. A s nikym sa neporovnavam.
Keby som stale pozerala na to, co ma sused, kamaratka, nejaka celebrita a ja to nemam tak nebudem stastna nikdy lebo vzdy sa najde niekto mladsi, krajsi, bohatsi, stihlejsi, uspesnejsi,...

Spokojná som, keď nemám v sebe vnútorný konflikt medzi životom, aký žijem a aký by som chcela žiť. Vedieť prijať realitu a nájsť odvahu veci buď zmeniť, alebo ich prijať také, ako sú. Človek je väčšinou spokojný, keď dosiahne niečo, po čom dlho túžil, čo ho robí šťastným. Taký ten pocit nájdenia svojho miesta pod slnkom.

Život je ako zebra,raz ste v čiernom pruhu,raz v bielom😉

Štastna som často,a vďačná tiež,samozrejme,že prídu aj neradostne chvíle,ale potom opäť prídu tie šťastné,zo všetkého sa treba vedieť radovať,byť za to vďačný a vážiť si to.Musi sa to striedať,ako inak by sme si vážili tie šťastné chvíle?Ale asi to záleží aj od konkrétneho človeka,jednej je šťastný s maslom,iný aj keby mal všetko možné,šťastný nebude🤷