Kedy prebolí rozchod/rozvod?
Neviem či chcem nejakú radu alebo sa skôr vyzalovat. Po veľmi ťažkom manželstve ( s manipulátorom a totálnym egoistom) po tom čo ma fyzicky napadol som nabrala odvahu hneď na druhý deň odísť, je tomu tretí mesiac čo bývam so synom sama v prenájme, na oko to vyzerá, že je všetko už v poriadku. Ale nechápem samu seba, čo sa deje preboha so mnou, že za ním smutim, svojím spôsobom ho stále ľúbim. Fyzicky sa to už na mne prejavuje dosť zle, nemôžem jesť, býva mi zle, panické záchvaty, preháňa ma a uvedomujem si, že je to psychického pôvodu a nedokážem s tým pohnúť, aby som sa cítila lepšie. Ešte keď vidím ako ex si žije svoj život, že ani za malým nepríde radšej je s kamarátmi. A ja sa sama doma ubijam myšlienkami na neho. Už mám pocit, že nevládzem. Dokonca ešte stále neviem urobiť ten posledný krok a podať žiadosť o rozvod. Necítim sa na to. Zažili ste to niektorá?
Pozri si Stockholmsky syndrom
Vzchop sa kvôli synovi. Vidíš, že ani myšlienky na neho ti nerobia dobre. Si ako ti unesení ľudia, ktorých vyslobodia, dajú do luxusného hotela a oni tam spia v rohu na dlážke v kúpeľni... Ale bude lepšie, len možno skús aj pomoc, keby si sa k tomu rozvodu nevedela odhodlať. Vieš, že je to jediná možnosť. Nie, šanca na normálny vzťah s ním nie je.
možno sa tvoja duša aj telo čistia od toxického vzťahu, niečo ako absťák.
si spomeň keď ťa prepadne nostalgia prečo si v prenájme so synom a nie s " milujúcim" mužom doma.
nemáš poblízku rodinu/kamarátky, s ktorými by si trávila viac času, porozprávala sa, vyžalovala, a ktorí by ťa podržali/utvrdili v tvojom rozhodnutí?
urobila si určite správny krok. za to palec hore. koľko žien na tvojom mieste by s tým tyranom zostalo - kvôli strachu zo samoty, finančnej istoty, túžby dať dieťaťu celú rodinu - nebrať mu tatina - to, že ten tatino si vybíja nervy na mamine a otrepe ju každú chvíľu o stenu už nie je podstatné... ale je, pretože deti všetko vidia, hlavne, ked sú väčšie, a často to končí tak, že samé vyčítajú matke, že zostávala v takom vzťahu.
myslim si, ze ked si zacnes vazit samu seba. musis najst dusevny pokoj a hlavne sa chciet posunut vpred, vtedy to bude lepsie. no je normalne, ze to boli, chce to vsetko len cas a hlavne si zamestnat hlavu inymi vecami
podľa mňa rozchod/rozvod prebolí tak do roka... neviem, tri mesiace je ešte krátka doba. Si teraz sama, chýba ti asi nejaký kontakt a už by ti bol dobrý aj egoista a manipulátor? Pripomínaj si chvíle, keď používal svoj egoizmus, keď manipuloval a keď ťa fyzicky napadol. Môžeš s ním súcitiť, ako jeho povaha mu ničí život, môžeš ho mať blahosklonne rada ako človeka, ale hlavne si samu seba váž a cti natoľko, že nikdy nedovolíš aby ťa niekto fyzicky napádal a manipuloval. Čiže sa k nemu nevrátiš, nebudeš riešiť ako žije, čo robí, nebudeš k nemu pestovať svoje city. Budeš sa venovať synovi a sebe. Ostatné príde časom.
@maryon1 mám podporu môjho otca a tiež dvoch kamarátok, ale oni nemajú čas so mnou byť každý týždeň, tak je mi bez nich smutno... dokonca mám aj nápadníka, ktorý má až moc veľký záujem, ale mne sa to až hnusi ,nechápem to, inokedy by som bola rada za nejaký záujem a teraz nič...
Ale všetky máte pravdu, prečítala som si všetky odpovede, zoberiem si ich k srdcu a skúsim sa pohnúť ďalej ...
Myslím si,že sa citiš byť osamelá a preto máš v hlave samý zmätok.V prvom rade si uvedom a porozmýšľaj,či ten chlap stojí zato,aby si bola s ním.No myslim si že nie.Nemaj myšlienku,že čo ak sa zmenil.On sa už nezmení.Len by predstieral pár mesiacov nápravu,ale znovu by si bola natom tak ako predtým.Musis sa vysporiadať s pocitom,že bez neho ti je lepšie,že ťa v živote ešte niečo pekné čaká,len to musíš vydržať.Pretoze je ťažké začať od znova,keď celý čas ste spolu žili v domácnosti.Myslim si že ten chlap nestojí za nič,nestojí ani o tvoje trápenie.Musis si len zvyknúť,že život začal bez neho.Ver mi,časom sa nad tým len pousmejes.Vzdy keď budeš mat ťažkú chvíľku,tak si spomeň,aký zlý bol,ze ten chlap nestojí za nic
Smútiť za egoistom a tyranom...ehn...na viac nemáš? môžeš sa k nemu vrátiť samozrejme, ale ako si ustelieme, tak budeme spať. ked žijem s egoistom, moje potreby nikdy nebudú naplnené, len jeho..chceš tak žiť do smrti? potom žiadne sťažnosti a vyhovorky, že ti život nepraje a na vine sú hviezdyy. sama si si vybrala, sama budeš niesť dôsledky a vyhiladky nevyzerajú nijak ružové...ano, smutok prejde budete spolu ale problemy, k´vôli ktorým si odišla sa vrátia naspäť...a všetko bude v starých kolajach
Ja som asi moc náročná, ale s egoistom žit, nikdy
Mala by si chodiť k psychologicke stres doľahne často až neskôr po psychickom vypätí.Si silná žena, že si odišla🙂A podaj o rozvod nenatahuj to čím skôr, tým lepšie, lebo budeš v napätí žiť ešte dlho.