Už je to skoro 2 roky od rozchodu no mňa to stále trápi, mam ho stále rada no zároveň ho nenávidím za to že ma nechal, preboli to už niekedy?
Prebolí, lebo otrepané klišé, že čas všetko zahojí je pravda. Asi pred rokom a pol som sa zamilovala do jedného muža, bol odomňa o 18 rokov starší a v živote už bol celkom inde ako ja, ale napriek tomu som sa naňho namotala, zamilovala sa, istým spôsobom aj on, rád so mnou trávil čas, boli sme na rôznych krásnych rande, bolo aj pár íntimností, hoci sex ako taký nikdy...Sadli sme si ako ľudia, vedeli sme sa do noci rozprávať. Myslím, že on si v istom momente uvedomil, že ja som sa zamilovala a tak sa prestal ozývať, prestali sme sa vídať, až mi jedného dňa oznámil, že on je vlastne ženatý chlap ( hoci so ženou už nežijú ako pár ) a doma má dieťa a že už ma nechce ďalej motať a brániť mi v skutočnom šťastí...vtedy som vnímala ako najviac pokryteckého kkt...veď vieš čo. Bolelo to veľmi, lebo zranené ego, keď ťa chlap prestane chcieť je silná vec. Zčasti to bolí aj teraz, lebo ma zožierajú myšlienky, že tak výnimočného chlapa už nenájdem, ale..žijem si svoj život, už mám iného priateľa a snažím sa na to nemyslieť...Nájdi si niečo, čo ťa bude baviť, pričom naňho nebudeš myslieť, spoznaj sa možno s niekým novým, keby len v kamarátskej rovine
Preboli, určite. Niekedy to boli dlhú dobu. Ale po dvoch tokoch by si už mohla začať pracovať na nových objavoch 😊
Až keď sa zamiluješ do ďalšieho...
Najlepšou náplasťou na stratený vzťah je nájsť si nový. Tým samozrejme nemám na mysli, že by si sa mala vrhnúť do náručia prvému chlapovi, ktorý pôjde okolo. Ale keď nájdeš novú (skutočnú) lásku, veľmi rýchlo zabudneš na tú starú. 😉
Veľmi dobre viem ako sa cítiš.. Ja to tiež prežívam.. Už je to skoro rok a pol a keď ho vidím tak plačem..obcas mi je tak zle ze si hovorím ze radšej aby som radsej ani neexistovala
ano
:D