Keď sa dvaja milujú v rozdielnom čase
Viete čo je smutné? Keď sa dvaja milujú v rozdielnom čase. Jeden možno priskoro, druhý neskoro, ale je to veľmi častý jav. Kolko veľkých lások sa takto obchádza, pretože každý má tie svoje životné hodinky inak nastavené. On ju miloval skoro, ona potrebovala čas a keď zistila že ho vlastne milovala od prvej chvíle, už bolo neskoro. Nevráti sa vždy ku nám to čo pustíme. A čakať donekonečna sa nedá. Samota by človeka zabila a preto ked vie , že nedostane už to po čom najviac túži hľadá niečo iné. Možno sa opäť zamiluje ale kus srdca zostane navždy tam. Takto žije veľa žien aj mužov. Založia si rodiny, partnera/ku ľúbia v tom aktuálnom čase ktorý žijú, ale keby mohli kedysi urobiť niečo inak , vedeli by presne kde ich myšlienky zablúdia. Veľmi veľa z vás sa v tomto nájde a preto od srdca radím; kým nemáte záväzky, hoci mate poboku len partnera , ktorého si myslíte že ľúbite (a ja vám verím, že to tak môže byt) , skúste si len predstaviť, či sa neoberiete o poslednú životnú šancu byť so svojou skutočnou láskou tým, že si založite rodinu. Je to voľba a pokiaľ je niekto koho mate v srdci a nie ste s tým človekom, vždy je šanca, že sa to načasovanie predsa len mohlo spojiť a on to cíti rovnako. No keď uvidí, že ste urobili krok vpred, bude to brať ako jasný signál, že vaše osudy sa už nikdy nespoja.
Láska je strašne bohatá, láska, tá všetko sľúbi,
no ten čo ľúbil, sklamal sa a ten, čo sklamal, ľúbi.
Prach dlhých smutných letných dní na staré lístie padá,
poznala príliš neskoro ako ho mala rada.
No a ja si myslím, ze život je pragmatickejší. Ze neexistuje niečo ako skutočná láska, ale vo svete existuje pár ludi, ktorí sú nám veľmi emocionálne blizki a keďže väčšina z nás stretne možno jedného z nich, tak majú pocit, ze je to výnimočné a úžasné a nič také už nikdy nemôže existovať. Lenže ako vieme človek sa vyvíja v čase a teda časom sa aj tieto veľmi blízke bytosti menia, niekedy sa menia tak, ze su už mimo nášho kruhu a niekedy sa do toho blízkeho kruhu dostanú iní ľudia čo tam predtým neboli. Všetko je to len vývoj cloveka v čase, vývoj myslenia, pohľadu na svet atd.
Tu bol niekto v kine na it ends with us 😃😃😃 prave som sa vratila 😀
Podla mna filmova laska neexistuje 🙂 resp.mozno niekde ano, v 99% pripadoch nie. Je to z dovodu, ze sa ludia menia a maju aj svoje horsie stranky, kazdy ich ma. Ten, ktoreho sme lubili v 18tich uz nie je ten isty 30tnik. Vztah je praca, vzdy. Ale kym zijeme, mame sancu to zmenit, i ked uz mame rodinu. Kym sa rano zobudis, mas na to moznost.
No vidíš, a presne to isté som zažil. A som tu. Cesty života sú kľukaté a preto je taký zábavný ☺️
Veľa ľudí žije v minulosti, spomienkach a ilúziach. A keby žili minulosť v súčasnosti, už by nebola taká lukratívna, zaujímavá a veľmi pravdepodobné,že ani by tak na nej nelipli. Ľudia majú vo svojej prirodzenosti to, že vždy chcú to, čo nemajú. Keby to mali, ani by to až tak nechceli. Osudová láska je taká, s ktorou sa dožiješ smrti. Dá sa povedať,že naveky a najčistejšie miluješ toho,kto ti umrie v tej najzamilovanejšej chvíli. Pritom možno keby žil, o pár rokov by bolo všetko iné. Možno by sklamal on, alebo ty jeho a z osudovej lásky by bol EX. Tak je to aj s našimi láskami, o ktorých si myslíme,že mohli byť naše osudové a ešte žijú. Všetko je len ilúzia. Ži súčasnosť a váž si, čo máš. Nevymýšľaj, nenamýšľaj. Osud je to, čo žiješ. Nie to, čo si myslíš, že si mala žiť.
Keď sa dvaja ľudia milujú v rozdielom čase,neznamená to,že je to ich práva osudová láska.Maju si niečo odovzdať a ísť svojou cestou.A hlavne žiť pre prítomnosť.Lebo čo ak ťa nehynuca láska by sa zmenila na nenávisť,ak by sa milovali v rovnakom čase.😉
@rorino súhlasím. Keď sa milujú v rozdielom čase, tie osoby k sebe nepatrili a nemali čo vytvoriť na tomto svete. Len si nieco odovzdali..
Krásne napísané. Myslím, že každý to zažil, ale nemenila by som to, čo mám za minulosť.