Keď rodičia zlyhali vo výchove a znepríjemňujú život dospelým deťom

Ak mas taketo traumy zlyhal otec na celej ciare. Kontakt by som neprerusila, ale obmedzila na minimum, rodic nerodic. Mam to podobne, nedokazem s mojim otcom prehodit jedinu normalnu vetu, bojim sa s nim ostat sama v miestnosti lebo nemame o com rozpravat.

Čo by som urobila? Prerušila kontakt. Nič iné ti poradiť neviem

Sama citis že toto nie je v poriadku a nici tá to. Takze len si povedať že DOSŤ a držať sa toho

Otca odstrihnúť úplne, všetkým otvorene hovoriť aké si mala s ním detstvo a že je tyran aj teraz, mamu k sebe občas pozvať samú, ty sa objednaj na terapiu.

este jednu vec ti chcem povedat: teraz je dolezite, ze si mama deti, ktore mas chranit...pokial je nutne, tak aj pred svojou povodnou rodinou...to je tvoja priorita, na ktorej buduj...svoje detstvo nevratis, ani nie je mozne ospravedlnit spravanie, ktore voci tebe bolo sposobene pre charakter rodicov

Neviem ti poradiť. Prajem ti veľa šťastia v živote,nedovoľ aby ti takto ubližovali.

@lily246 mama len tak nepride, ma to od neho "zakazane". Riadi kazdy jej krok, on ke uz len ako babka a uplne sa mu podvolila. Posledne roky sa mi zda, ze je na jeho strane. Ak chce mat klud, musi posluchat. A ako sa hovori, 100x omielana loz sa stane po case pravdou. Je mi jej vlastne luto, ona za to ani nemoze ale recami mi tiez velmi ublizila. Akoby som o mamu prisla, aj ked je este tu. 10km odo mna.

Nerozumiem tomu, prečo si sa neodstrihla ihneď ako to bolo ekonomicky možné? Mala by si sa naučiť byť trošku tvrdšia. Skús nejakú terapiu, veľmi zaujímavé je tieto veci riešiť aj regrestnou terapiou alebo rodinnými konstaláciami (googli), lebo to nie je v poriadku, že tam chodíš alebo oni k vám, ak si si prežila týranie. Je jedna vec odpustiť a druhá vec si spôsobovať ďalšie traumy. A urobila som to tak ako píše @lily246, že akonáhle by sa ma niekto spýtal, prečo nechodím k rodičom, tak by som to povedala, že je to pre mňa trauma a pripomína mi to tie bitky do krvi čo som mala a neviem to prekonať. Myslím, že to po tejto vete by sa už nik ďalej nepýtal. Najsmutnejšie na rodičoch, ktorý týrali svoje deti je ale tá, že oni si to nikdy nepriznajú, nikdy sa neospravedlnia a pomaly zaprú aj to, že ťa bili.

chod na terapie zaplat si aj budu to najlepsie investovane peniaze
nechces predsa aby deti spominali na teba v dospelosti ako na chladnu skalu

Na vs som nemohla ist aku som si vybrala, lebo interant mi nedovolil. Tal som studovala v mieste bydliska. Vsetko si sama platila, chodila po brigadach, dostavala propspechove stipendium. Skola bol moj svet uniku, Acka dosiahnutym cielom, miesto kde vedeli ocenit moju snahu a pracu. Nasla som si potom skvelu pracu, rychlo dosiahla karierny uspech. Aj tak som v ociach mojho otca pos×aty inzinier. Moju vlastnu rodinu milujem, detom by som zniesla modre z neba. Aj muzovi som povedala ze budem robit vsetko pre to aby mali stastne a pokojne detstvo.
Pre mojich rodicov by som sa rozkrajala, urobila som pre nich prve posledne, ale stale to je malo.

toto vsetko, co tu pises, mas riesit na terapii...ty si urobila max za seba...inych nezmenis, ani mamu ani otca..ale mozes zmenit to, ze nedovolis zly pristup k svojim detom..to je cele...odporucam regresnu terapiu, kde sa riesi hlbkovo trauma...ja som tym presla, a mam svaty pokoj od rodiny

@mamina7070 deti objimam, tulim a bozkavam denne. Poviem im, ze ich lubim. Len pri manzelovi mam blok. Ani to oslovenie laska, milacik, lubim ta nedokazem mu povedat. Lubim ho, ale najavo to davam skor skutkami a malymi drobnostami k nemu.

Urcite sa objednaj k psychoterapeutovi, pomoze ti. Svoje deti musis chranit pred takymito ludmi, nedopust, aby sa k nim tvoj otec spraval rovnako ako k tebe. Inak, s mamou si o tom hovorila?Vyrozpravala si jej vsetko, ako si trpela v detstve, ake mas traumy?Jej otcovo spravanie neprekaza?Ma ona vobec sajnu, ake stopy to cele v tebe zanechalo?Ci je taka jednoduchsia?

"Pre mojich rodicov by som sa rozkrajala, urobila som pre nich prve posledne, ale stale to je malo."

To akože na čo? Prečo sa im chceš stále zavďačiť, veď boli a sú stále tyrani. Fakt potrebuješ terapiu, v dobrom to myslím. Odstrihni teda aj mamu, pardon, ona sa od teba odstriháva sama. Prednejší je jej tvoj otec, tak nech si ho užije.

ja ta chapem presla som si obdobnym a preto ti este raz posem chod na psychoterapie odpustenie je jedna vec ale treba vyliecit tie zranenia co mas a aj vediet si vud nastavit hranice vo vztahu k rodicom alebo to utat
proste urobit to co je pre teba bezpecnejsie

@jessica6 mama ma po rokoch uz skreslene vnimanie, zbytocne je nieco hovorit. Ono je to tak, ze ked dlhsie byvas s takymto clovekom, beries jeho spravanie ako normalne. Ze si to "zasluzis". Mozno aj preto som neodisla skor ale az po svadbe. Az pri manzelovi som spoznala co je skutocny zivot.

stale sa snazis ale nechapes jedno ty mnnikdy neulahodis aby boli s tebou spokojni nikdy
preto lebo problem nie je v tebe ale v nich a preto ti treba tie terapie pre iny pohlad

Ty máš tiež skreslené vnímanie, keď sa chceš kvôli rodičom rozkrajat. Ak tvoj otec teraz ubližuje tvojim deťom, to už padá na tvoju hlavu, že ich takému správaniu vystavujes.

Miesto neustáleho rozoberania minulosti a takýchto stavov, že máš nervy v kýbli keď majú prísť, tak by si mala "dospieť". Už si dospelá žena, matka, manželka, ktorá toto naozaj prežívať nemusí. Ohovára ťa? A trápi ťa to? Začni myslieť už na seba a počúvaj radi ktoré si tu dostala. Úplne ich vymaž zo života. Chceš aby aj tvoje deti mali z nich nakoniec traumu? Ozaj je úplne zbytočné rozoberať, čo všetko urobili tvoji rodičia zle. Treba si povedať dosť a nenechať ich ničiť ti život aj naďalej. Treba sa poučiť. A ak to nedokážeš, možno by ozaj bolo teba tie terapie

@letfenixa asi mam priznavam. Ale ked som bola niekolko rokov takto vychovavana, tazko sa to prekonava. Asi to tak mam vo svojom vnutri skreslene, ze ked budem robit to a to tak mozno v ociach mojho otca budem ina a bude ma mat rad.neviem.

autorka mama za to nemôže?????? OMG mama za to môže tak isto ako otec. To, že sa pred vami detmi tvarila ako ona za to nemôze, nie je pravda. Ešte ju budeš ľutovať, že ona je vlastne chuda??????? Každá matka, ktorá neochránila svoje deti za to môže tak isto ako priamy nasilník. Ona mala byť ta, ktorá to mala zastaviť na začiatku, keď to len začalo. Mohla od neho odísť. Pozerať sa ako moje deti trpia? Bitka do krvi? DPC ani kávu nemusím dopiť, keď toto čítam a ty este obhajujes svoju matku. Ja si pamatam ako dieta jednu situáciu, ked moja mama odisla do inej izby aby nevidela ako ma otec bije. Nikdy na ten pocit nezabudnem ako som sa cítila sklamaná. Otec zavrel dvere a dostala som varechou alebo remenom (nikdy nie do krvi). Vieš za čo? že som priniesla známku 3 zo školy, bola som na základnej škole, mala som disgrafiu a dislekciu (mám ju stále) ale v roku 1980 neboli diagnózy bola si podľa rodičov iba blba. Na strednej ma už otec nebil. A bola za to vinná tak isto tá matka, lebo odišla a nechala ho ma zbit za takú blbosť. Si mysleli, že zo mňa vytlču samé jednotky ale nepodarilo sa im to. Keď som už mala 16 tak sa nejako situácia ukľudnila alebo si to uvedomili, alebo sa báli, že začnem o tom verejne hovoriť, neviem. Už ostali iba zákazy, lebo som napr. do 18 rokov nemohla chodiť von ako moje kamošky ale to zas beriem, že OK o nič som neprišla. Veľa práce mi dalo dostať sa z toho začarovaného kruhu o tom, že som hlúpa, lebo neviem napísať diktát na 1 a zaslúžim si za to bitku. Toto moji rodičia nezvládli, u sestry to bolo to isté ale už to bolo jemnejšie, keďže bola mladšia a už som sa jej vedela zastať aj ja. Odpustila som, naše vzťahy sa počas vysokej školy upravili do priateľského vzťahu. Keď som minule svojmu synovi povedala, ako ma dedo bil remeňom a zlomil na mne nie jednu varechu, tak dedo hneď, ja som vas nebil. Tak sme mu so sestrou pripomenuli mnoho situácii a on ich zaprel, že to tak nebolo. Neviem, či to spravil iba pred vnukom, lebo ho neskutočne miluje alebo si to fakt nepamata. Inak moji rodičia vysokoškolsky vzdelaní ludia, ktorých rodičia nikdy nebili. Tak čo? Keď si si to prečítala, bola vinná aj moja matka? Mamu nikdy nezbil (to by mu u mami neprešlo) ale keď bil nás proste odišla.

@denisa0504 presne. Toto pechrenie sa v minulosti nechápem. Ak to @autorka nedokážeš zvládnuť sama, existujú terapie. Tiež som nemala ružové detstvo, až na VŠ som zistila, že sa dá žiť aj inak, a postupne som zmenila svoje zmýšľanie. Mojou úlohou je nedopustiť obdobné na synovi.

@betulinka1 vieš čo, aj moja mama veľa vecí popiera. Ona teda bola bita ako dieťa, jej otec bol ultraprisny, ona už len veľmi prísna. Ani voči vnukovi nie je taká ako sa tu často píše, že starí rodičia majú deti rozmaznavat. Mňa napomína, že mám byť prisnejsia.

Vieš identifikovať všetky problémy, čo je super. Skús nájsť riešenia. V prvom rade nedovoľ, aby tieto traumy pokazili tvoj vzťah s manželom. Kľudne vyhľadaj odbornú pomoc. Skús si dať jednoduché ciele postupne. "Dnes ho objímem a pritúlim sa." . Zajtra ho pobozkám... atď. Postupne by sa tieto veci mohli stavať "spontánne".
No a potom to natri otcovi. Nech vidí, že si milovaná, že ťa ľúbia deti, manžel, a že ty ich ľúbiš tiež. (Objatia, dotyky, pohľady, úsmevy - samozrejme nie nič provokatívne, sexuálne 😋) Že vám to funguje, že si to viete ukázať, vyjadriť. To je veľmi dôležité.
Otec si zrejme tiež nesie nejakú traumu z minulosti, ale za to ty nemôžeš, že ju nedokázal spracovať a prenáša ju na tvoju matku a teba. Neboj sa brániť svoje deti !
Odpútaj sa od minulosti a vytvor si peknú budúcnosť, pre teba, deti a manžela.
Otca nie je nevyhnutné odstrihnúť, ale ukáž mu, že ťa nezlomil, aj keď ti ubližoval. Že tvoje deti majú oveľa lepší vzťah s tebou, ako si ty mala s rodičmi.
Daj si malinké ciele, zo začiatku to bude "nútené", ale postupne si ich osvojíš. Nedaj sa zlomiť 😘

Nikdy ta nebude mat rad. Pretoze to nevie. Tito ludia su citovo prazdni. Nevedia prezivat emocie, tak ako my "normalni", pretoze ziadne nemaju. Zbytocne sa vysilujes z energie. Zbytocne cakas, ze ta prijme a bude na teba pysny, dokonca, ze ti povie, ze ta ma rad. Ani keby si vyletela na Mars. Ta otcova nadradenost, posmesky hovoria o jeho vnutornom probleme. Vyvysuje sa, pretoze sa sam citi maly, neisty a zakomplexovany. U nas sa takto spravala mama - psychicke a fyzicke nasilie (otec sa nas nikdy nezastal, len si vedel tiez slovne kopnut, ponizit, ked mu to vyhovovalo). Su to smutni ludia. Narcisticki ludia. Kvoli dcere som obmedzila kontakt na minimum. Nedopustila by som, aby prezivala pocity, ake som pri nich zazivala ja. Deti v ranom veku nasavaju vsetko ako spongie, to co sa im opakuje - si taky/onaky - sa im zapisuje do vnutorneho systemu, ktory sa v buducnosti stane ich vnutornym hlasom.

Podcasty, ktore sa teme venuju:

@letfenixa moju minulost som sem opisala pre objasnenie situacie. Keby som napisala len ake mam problemy, bolo by to vytrhnute z kontextu.

@letfenixa u nas naopak. Mamima mi zomrela, takze neviem aka by bola prisna alebo neprizná babka. Ale moj otec ako dedo je uplne uzasny. On neda na vnuka dopustiť. Ked som niekedy na neho tlacila (bez kriku), napr. ze toto musis zjesť, tak dedo hned, ze nenut aby nebral jedlo ako traumu 🙈🤣🤣. So sestrou len kukame, ze skoda, ze my sme si to takto neužili pri nom. Ale Dedo sa celkovom vekom zmenil, stara sa o nas, zaujima sa ci nieco nepotrebujeme…. Ked poviem, ze muz nema dovolenku a mala som ist s malym niekde na vysetrenie, tak hned on nas zoberie, pocka s nami aj keby som isla do KE. Nieco povieme so sestrou, ze ci vie vybavit, tak uz leti a riesi a vybavuje.

Tazko sa radi, nie sme v tvojej situacii a vyzera to byt dobry magor, ten tvoj otec… ale ja za moje deti by som sa aj pobila snad… nie si uz decko, nemusis si to nechat. Ja by som mu povedala, co si myslim… a keby sa mu nepacilo, dovi dopo… ja to mam tak: ked som bola dieta, musela som posluchat rodicov, teraz som uz dospela a mam vlastny rozum, nikoho nebudem posluchat okrem neho! Ak mas problem ohradit sa, tak urcite to ries s psychologom… prezila si nepekne veci, mas pravo na normalny zivot, ale asi potrebujes pomoc, aby si to spracovala. Drzim prsty!

Urcite terapie, spravovat vsetky tie traumy a pohnut sa dalej. Je to tazke, mono aj bolestive, nadlho ale nie nemozne. Si uz dospela, mad deti, za ktore si zodpovedna, mozes to aj nechcene preniest na ne. Nevadi, ze sa jedna o rodica, ak je potrebne oddtrihnutie sa tak to urob. Aj tak nebudes v jeho ociach dost dobra.

Autorka, mrzi ma, ze si musela prejst takouto traumou. Nedovol, aby tvoji rodicia spravili to iste tvojim detom. Rozhodne vyhladaj odbornu pomoc, pochopitelne mas skresleny pohlad na vec. Drzim ti palce, aby si sa naucila ochranit seba aj deti 😊