Keď je nám moc dobre

Ahojte,

Opíšem situáciu:

Zažila som partnerský vzťah, kde som sa trápila, väčšinu času tam boli obavy z nevery, smrti partnera, veľa smútku a toxické chovanie. Po tomto vzťahu som bola 2 roky sama a nedávno som stretla nového. Všetko ide ako má, cítim ľahkosť, máme rovnaké hodnoty a plánujeme život spolu. U mňa miestami nastáva problém, že začnem cítiť obavy a smútok, lebo je to tak pekné, že ma desí pri predstave, že sa niečo pokazí - a idú tam obavy akoby z tých minulých skúsenosti - že sa mu niečo stane, že sa náš vzťah pokazí a aj keď je to prirodzené, že to môže nastať, ja to akoby nechcem prijať a potom lipnem na tých spoločných chvíľach, lebo veď nikdy nevieš.
Ako toto v sebe riešite vy? Terapie už mám, ale chcem možno pochopenie od niekoho, kto si to prežíva tiež.