Kde nájsť radosť zo života?

@zmrzlinka2021 ja mám pocit, že tam u muža je nejaká depresia, to mení povahu, nemáš náladu sa stretávať... Ale už depresiu cítiť aj z autorky, neviem, nemáš pocit @autorka, že on ťa ťahá dolu? No a potom cítim takú tú sebaľútosť, ktorá nikdy nepomáha, tá vždy len škodí. Ideálne nejaký psychológ terapeut, ktorý by ťa nasmeroval, čo vlastne chceš ďalej robiť so svojím životom. Ale treba si dať nejaké ciele, aj maličké, trebárs sa každý deň na seba usmiať v zrkadle a povedať si, možno nechať deti otcovi a každý deň si utrhnúť trošku času pre seba.... Čo ja viem, prechádzka, možno kúpiť si nejakú drobnosť, fakt neviem, podľa mňa toto je práca pre psychológa.

@zmrzlinka2021 uz zial vsetko je..a este aj viac ale to uz sa mi pisat nechce vsetko…viac menej fungoval, takE Ze varenie nie ale detom napr veceru,ranajky urobil, okupal ich a tak…velmi sa zmenil,sama neviem co vsetko je za jeho zmenou,vela rozhovorov prebehlo,no nic. Kazda malickost ho rozrusi,hned vybuchne,taky nebyval. Mal jeden konicek leb ten terqz zo zdrav dovodov nemoze robit.

@mikadooo ano zrejme to je isty typ depresie, psychologa som tu v okoli hladala vsetko prac.doba zhodna s mojou takze nemozem si dovolit dalsie chybanie, strata prace bude strata prijmu pre mna,to by bolo este horsie.asi teda jedine online psycholog ak take nieco funguje. Praveze tie ciele, len prezit dalsi den,byt zdrava a hlavne uz nie dalsie dg. U dcery..najhorsie ze ja sa nemam ani na co tesit. Niekto sa tesi v stredu na vikend no mne je to uplne jedno. Do prace mi chodit nevadi. Aj do kina by som rada isla ale nemam s kym. Jednu znamu som volala asi 10x ale jej sa nechce a ze unavena a stale nieco a ze muzovi nenecha ona deti.

Ja skor nechapem, ze si mala len jednu "kamosku". A co ked muz nechce chodit s partiou, chod sama! Pokial ta oni vylucili, tiez to neboli skutocni priatelia. Akoto, ze nemas ziadnych priatelov?? Nie som nechapava, mam naj super uzasnu kamosku, jej deti maju postihnutia. Vidime sa ma malo o koli vzdialenosti, ale ani by ma nenapadlo vysunut ju z mojho zivota.
Skus si tu lasku dopriat samej sebe v prvom rade. Rob nieco, co ta bavi.
Chapem, ze to mas narocne s mladsou dcerou, no pokial ste mali cas na priatelov v minulosti, musis ten cas najst i teraz. Len si zvol nieco ine teda, co ti bude robit radosť.

Mrzí ma to. Držím ti palce. Určite hľadaj cesty. Do kina aj sama, ak si to vieš užiť. Alebo do cukrárne na koláčik. Ale tá psychologička je naozaj základ, ak to nejde osobne, skús určite aspoň online.

Joj :( toto je tazke. Moc ma to mrzi...Skus si najst nejaku butlavu vrbu, kamosku. Aj jedna by stacila. Ja sama nie som ten typ, mam vela "kamosiek a znamych", no butlave vrby mam len dve. Tym mozem vzdy napisat, ked mi jezle. Musi tam byt vzajomna chemia, dusevna spriaznenost.

pohyb beh či plávanie či fitko ,šteňa ale zas to je dosť práce a peňazí ,

Otazka: "Kde najst radost zo zivota?"
Odpoved: V sebe.

10x si volala znamu, 10x ta sklamala. Zavolaj do kina samu seba.
To je uplny zaciatok, malicky krok. Ked budes mat cas byt sama so sebou, zistis, co ti robi radost. Mozno ani v tom kine neostanes.
My to nevieme, co ta robi stastnou, vies to iba ty. Ked sa nebudes nikomu prisposobovat, pojdes tam, kam budes chciet ty.

Ber to na zaciatok ako hru.

Autorka, tebe chyba spoločnosť a oddych od každodenného kolobehu.
Ja by som tiež odporúčala ísť do toho kina sama. Prečo nie? Však sa rám nechodí iba v parikoch. Takisto aj ta babu, chod občas do divadla. Ak bývate v obci, bývajú aj organizované zájazdy autobusom do divadla. Možno tam nájdeš aj nových kamarátov.
A tiež by som popozerala v okolí, či není nejaká aktivita - napr u nás na dedine bola dávnejšie zumba. Keď som odišla bývať do mesta a nikoho som nepoznala, zase som chodila na tanečný aerobic. Normálne tam chodili aj staršie ženy, bez postavy, bez kondicky. Úplne ma to na bolo energiou a elánom, aj keď sa mi predtým nechcelo ísť, lebo som sa už cítila unavená.
Taktiež som chodila na taliančina, zase som spoznala nových ludi, aj to bolo super.
Niečo takym by som začala aj u teba. Nájdi si koníček a možno tým nájdeš aj nových kamošov.

Neviem akú chorobu prekonal manžel, ale myslím si, že by ste si mali podeliť úlohy. Zaved systém, že každý má doma svoju úlohu, napíš zoznam, nakresli tabulku, kto co ma robiť, potom je to prehľadné a snáď menej krát odznie "prečo to musím ja"...

@svetlonos neviem,proste nemam…som dostahovana a kamosky su tu tak ze vacsinou od detstva alebo susedky…neviem mozno nikomu nesedim, tak nemam kamosky 😢

@bolarazjedna ano velmi mi chyba spolocnost..nemam ju ani doma ani nikde…

Podľa mňa nemáš vieru.
Lebo ak má človek vieru vo vyššie dobro, spravodlivosť, všetko nejakým spôsobom zvládne. Nikdy sa nevzdá.
Ako Palestínčania za čias 50 ročného útlaku a zabíjania - veria, že Boh nakoniec nastolí spravodlivosť. Nevzdávajú sa. A aj keď ich premenu myšlienky na vlastnú slabosť, vedia, že sila je v Bohu. Že s Ním dokážu všetko.

@lenkakravcova ano tu som stratila,niekedy v polke tohto roka,ked som videla ako sa mi vsetko ruca…..

Dobre rano vsetkym🙂
Autorka, vo robis dnes?

Ako dlho trva jeho stav? Choroba kazdeho cloveka poznaci a kazdy potrebuje urcity cas na zmierenie sa so situaciou a potrebuje pomoc okolia,aby ho nakopli. Cudujem sa,ake krehke priatelstva mal,ked sa nanho aj kamarati vykaslali. Velakrat tam,kde nepomoze rodina,vedia prave kamarati nakopnut. Mala by si najst psychologa a poradit sa s nim,to ti na chvilu doda energiu.

Skús si tieto slová prečítať nahlas pár krát za sebou:

Podrobíme vás skúške tým, že vás vystavíme určitému strachu, hladu, úbytku majetkov, životov a plodov. A oznám radostnú zvesť tým, ktorí budú trpezliví, Ktorí, keď by ich postihlo nešťastie, povedia: „My patríme Bohu a k Nemu sa vrátime“. Tým patrí požehnanie od ich Pána a milosť. A to sú tí správne usmernení. (Korán, 2:155-157)

Ako preskúšanie vás vystavíme skúške dobrom i zlom. K nám bude váš návrat. (Korán, 21: 35)

Nie je nejaka organizacia pre deti, ktore su podobne chore, ako tvoja dcerka? Tie zvyknu organizovat aj nejake stretnutia, vylety, podujatia. Tam by si nasla aj kamosky, ktore tiez tuzia len tak odskocit od bezneho stereotypu.

O zmene spravania sa manzela informuj jeho lekara, naozaj asi zacina mat depresie a ty si stratila v nom "partaka", tak uz nevladzes davat vsetko sama. Mojim svetielkom boli a su deti.
Mojou "spolocenskou udalostou" bol aj futbalovy zapas syna, tam som spoznala ludi.
A ako bolo spominane, ak sa da deti nechat s manzelom, chod, len tak, do kina. Nie je to divne, ani ta to nevytrhne zo samoty. Ale pomoze zistit, co potrebujes. Alebo sa "prinut" behat, ci nieco nie bezne, co vyprodukuje radost, ze aha, dokazala som to! 🙂
Ja som kedysi davno vzala papier a pero a pisala som zaradom, co ma trapilo. A dookola. Potom, ked som si to citala, nechapala som samu seba, co ma trapilo.
Bola som prvykrat v kupeloch prednedavnom. Boli tam mamicky s detmi, az som ich obdivovala, neviem, ci by som to dala 😔 Informuj sa, ci sa neda ist s dcerkou do kupelov, ty ako doproved. Tam by si sa odreagovala, oddychla. Viem, skusobna doba v praci... Ale kym sa to vybavi, to potrva a pytaju sa aj, kedy ti to najviac vyhovuje

@oliolijanka dalujrm za opytanie,zatial len tak bezcielne sedim a hladim z okna. Vonku sa crta pekny den. Este neviem co s detmi vymyslim, starsi uz vsetko bojkotuje, mozno mladsiu niekam vytiahnem..ale popravde sa mi nechce. Ked si predstavim ze zase same budeme 😢

@eva8 ano su take stretka, boli smr akurat po dva roky sme boli chori akurat vtedy. S manzelom sme to riesili on to vidi ok, ze je uz unaveny a je mu doma dobre. V lete ked sme isli na kupko ci do zoo 1x krat tak vsetkych kamosov obvolal,aj vlete ich pozval 1x sipky hrat..ale zial oni v tom nepokracuju, akcie robia bez neho-nas, on povedal ze nikoho nebude stale len obvolavat a nutit do niecoho..on je doma u telky plne spokojni.😕

@lenkakravcova dakujem🩷❤️

Nebudete same. Budete mat jednu z druhou. A vonku sa mozno niekto niekde prihovori. Syna nechaj bojkotovat s otcom. Pritom daj pozor, aby nebol nevedomky zanedbavany. S nim chod na oplatku sama tam, kde on bude chciet (aj to kino, neviem co ma rad, kam si on vyberie), o chvilu uz vobec s tebou von nepojde

@marca12 vies co uz sama neviem. Zo zaciatku to bolo ze len v zime a leto ok, ale tento rok to ide stale v kuse…no toez som prekvapena z tej partie, on sa aj snazil znovu zaradit len to akosi neslo,vzdy volal len on.

Teraz citam. Vies, ze chapem tvojho manzela? Mna zas volali, ale mne je dobre doma, som uz aj ja unavana. A tak som "vonku" cim dalej, tym menej. Je velmi dobre, ze aspon doma vie manzel "postrazit" deti

@eva8 no na kino sa da prehovorit este ale inak puberta ako vysita,aj ked za nim pridem do izby to je “nadsenia”

@eva8 ano len niekedy su vsetci niekde bez zavolania a moze tam ist a aj tak vtedy nejde, radsej uteka pozerat telku…takze mohol by sa aj on posnazit keby chcel,ale nechce…

@eva8 to ti zavidim. Ja take kamosky nemam. Neviem niekto si asi spriaznenu dusu nenajde. Mala som vsak ale kazda sa vydajom odstahovala prec.a sme kazda v inom kute sr..a potom som uz take dpbre kamosky nenasla.

Tu pubertu poznam 🙂 U nas zacala neskor. To je taka pestra etapa zivota 🙂
A v tom, ze sa uz manzelovi nechce, ho chapem. Zas, nech sa to nestane zlozvykom a bude to len prechodne obdobie

@eva8 no zial ono to tak zrejme uz zostane. Do partie sa tazko vrati,novu hladat nema zaujem. Najhorsie ze nema zaujem ani o nas ako o rodinu. Aj to mu je jedno. A tak proste ja som taka sama, s mladsou neviem ako to bude, je tam mentalny postih tazke partacku ako-taku zodpovednu z nej mat nebudem, syn je predsa chlapec tam je to ine, aj zaujmy aj vsetko…on az bude dospely tak uz uplnr budem sama, s manzelom sa uz teraz neda rozpravat a s dcerkou to nebude nikdy rozhovor medzi dospelymi.

Su to uz kamosky, pozname sa dlho, v kontakte sme len raz za cas. Dalo by sa ti skontaktovat s davnymi kamaratkami, aby ste si popisali a mozno niekedy si dali stretnutie = vylet?