Ahoj, chodím na vysokú a mám taky problém. Už v teen veku som si všimla, že ma každý len vymenil. Strašne sa citim sama. A to ako aj priateľ ani kamarátku takú ozajstnú nemám. Mala som jednu a tá mi po 6rokov povedala a prestala sa postupne bavit ( nepovedala ale dozvedela som sa ) ze zevraj nie som nicim zaujímavá. V 15 som mal priateľa, neskôr sme sa prestali bavit a našiel si inu. Ja chápem, ze v takom veku to nebýva nadlho,a človek si nájde niekoho druhého ale neskôr som bola na strednej, mala ďalšie dva vzťahy, jeden kamarát z partie ktory po 3 mesiacoch z neho vyšlo že sa mu páči ina kamarátka z partie počas nášho “chodenia”. Na konci strednej bol druhý vztah, ten by som nazvala ako pre mna najdôležitejši a najvážnejší a po 2r som to skončila lebo on nemal problém flirtovať s kamarátkami, obzerať si x polonahych žien na ig a ocumovat a vypisovať kamarátkam a vravieť im veci čo by mal ako priateľke len mne ( nie som prehnane žiarlivá, ale klamal mi s tými kamarátkami, bol aj s jednou vonku a mne tvrdil ze nebol a odvtedy som mu pomaly ale isto prestala verit) neni to že kvôli nejakým mojim ziarlvostiam on mi tie veci nevravel lebo prvé mesiace som o tom ani nevedela a keď som na to došla bola som z toho nervózna a potom až zistila viac a viac a neverila mu. Po tomto vzťahu som si ako keby uvedomila, že ako keby nie som dosť dobrá a každý ma vymenil za kamarátku 😀 Po nejakej dobe a teraz posledný rok som spoznala jedného,veľmi sme si rozumeli a myslím, že sme rýchlo vhupli do vzťahu a potom po 5 mesiacov ukončili, je úplne iný ako ja a do vzťahu sme sa nehodili, to nám potom bolo jasne ale rozumeli sme si a bavili aj ďalej a po pár dňoch hádajte čo 😀 Spoločná kamarátka, najprv spolu spali a potom že si rozumejú a sú spolu. No ja mám dosť. V tom mojom najdlhšom vzťahu som odvtedy začala byt taká žiarlivá na kamarátky priateľa a skôr to bolo take že som mu to na konci už stále hádzala na oci a nakonci už vôbec neverila a aj ked tento vztah bol pre mna najvážnejší a bolo mi luto že to skončilo ako skončilo a tento posledný vztah, povedala som mu a vedel že som začala byt taká uzavretejšia voči kamarátkam a tu aj ked som bola žiarlivá, vedela som že nemam byt prečo a aj ma s nimi zoznámil s takými jeho najväčšími kamarátkami a bola som úplne v pohode. Teraz ubehli nejaké týždne a mesiace a ja si uvedomujem že vlastne vždy sa to všetko točilo okolo kamarátiek. A pomaly ale isto sa citim nejak menejcenne a ako keby niedost dobrá. A to nemam ani pravu kamarátku, všetky čo mám to sú take že im ani nemôžem povedať nejske veci, necítim to tak, tá jedna predtým, kľudne sme sa obliekali spolu ked sme išli niekde von s kamarátmi, jej rodičia ma úplne poznali a vedeli sme o sebe všetko a už niekoľko rokov nemam kamarátku takú. Ja neviem v čom robím chybu.
Bez toho, aby ta clovek poznal, tazko z toho, co pises, povie, v com robis chybu.
Moze to byt drobnost, ktora ale v dlhsom casovom horizonte sposobi nezaujem.
Najcastejsou takou nevedomou chybou je, ked sa clovek viac sustredi na toho druheho a prisposobuje sa. Resp. sa nesnazi nejak presadzovat aj to svoje. Iba obcas. Vacsinou sa vsak prisposobi navrhom a planom toho druheho.
Na prvy pohlad velmi prijemne pre druhu stranu a chvilu to funguje. Ale po case zacnes byt vlastne nudna.
Druhy problem moze byt, ze mas rada to svoje. Si taka konzervativnejsia. Mas uz zadefinovany svoj okruh zaujmov a veci v zivote, v ktorom sa citis pohodlne, bezpecne a nemas nejak zaujem vybocit z toho. Ani do toho nejak nieco nove adoptovat. Teda cokolvek vyrazne ine, nove je u teba prijimane s takou neistotou a trochu neochotou. Alebo aj skusis a vratis sa radsej rychlo naspat k tomu svojmu. Nemas zaujem si zivot rozsirovat novotami, lebo ti to nic nedava, kedze najlepsie sa citis v tom, co uz mas zadefinovane a odskusane.
Dalsi problem byva, ze teraz ste v obdobi najrychlejsieho vyvoja osobnosti. Takze kym tvoje zaujmy sa uberaju niekam, zaujmy toho druheho sa mozu po case uplne odlisit. A napr. kym on chce chodit na intelektualne filmy do klubu, ty chces jest popcorn na akcnom trhaku, alebo pri dakej romantike pred velkym platnom (zjednodusene povedane). Kamoske sa nerata ziadny piatok, ktory sa nepotula po meste, nepretancuje a neopije sa, kym ty by si radsej dala stretko u niektorej doma, nachystala jednohubky a pokecali by ste o vsetkom moznom.
Ber to ako moznosti. Nehovorim, ze taka si. Ale svoj problem nezmenis, kym nepouvazujes, co v tvojom chovani to sposobuje.
Pricom tvoje chovanie nemusi byt zle. Problem moze byt aj v tvojom vybere osobnosti tych druhych, ktore pritiahnu tvoj zaujem (kamaratsky, milenecky) a nejaky cas to funguje, ale nehodite sa k sebe dlhodobo.
To je akoby ta velmi bavil tanec, ale nevnimas, ze nemas zmysel pre rytmus a dobru svalovu pamat pre choreochrafie, a hoci sa velmi snazis a milujes to, nie je to u teba prirodzeny pohyb. A si nestastna, ze v kazdom tanecnom kruzku, kam sa prihlasis, ta nikdy nevyberu do zostavy, ak planuju nieco zatancovat verejne.
Nie je nic zle na tom milovat tanec, to nie je chyba, len zial nemas na to danosti. Presne tak nemusi byt chyba v tvojej povahe, len si zial vyberas ludi, ku ktorym sa nehodis.
A ty musis prist na to, preco.
Mozno by si sa nejaky cas mala venovat len sebe. Zacat sa mat rada. Hodnotu ti nedavaju druhi ludia a vztahy s nimi, ty ju mas aj bez nich. Ani kamaratky, ani frajeri.
Venuj sa sebe - zisti co mas rada, co ti robi radost a vyberaj si len taketo chvilky, najdi si nejaky konicek, ktory ti bude prinasat radost... aby ta radost do tvojho zivota nemusela prichadzat len cez partnera. A trebars aj malickostami sa rozmaznaj, dbaj o seba, dopraj si. Sebe, nie druhemu. Dokazes to? Dopraj si prejst sa po meste. Dopraj si ist sama do cukrarne alebo do mekaca - co mas rada. Dopraj si ist sama do kina, na vystavu, do obchodaku. Kup si pekny dennik a pis si do neho tri pekne veci co si zazila kazdy den. Tri pekne veci o sebe - pochvaly pre seba, za malickosti. A obcas si ho spatne cely precitaj, aby si videla, kolko malickosti ta celu tvori, a ako velmi sa mozes mat rada. Nehladaj v sebe chyby, hladaj tie dobre veci, bud vsimava k tym dobrym veciam.
Neviem, rozumies, ako to myslim? Myslim si, ze to takto uplne nemas, ze kvoli sklamaniam prenika do tebe spusta pochybnosti, ze mozno cakas ze ta niekto niekam vtiahne a spolu to bude uzasne. Ale nemusis na to cakat, mozes si uzasny svet vytvarat sama. Kazducky den nejakymi malickostami. Nepochybovat o sebe. Rozsirovat jeho hranice, nezufat si, ze si tam sama... je to len zatial, a musis sa najst, kto si, pretoze ked budes vediet kto si, tak si pritiahnes tu spravnu osobu. Ked budes pevne poznat svoju hodnotu a nebude ti ju davat len partnerstvo. Je to strasne dolezite pre vztahy, uchovat si aj nieco vlastne, mat nieco vlastne, co ti bude vzdy vediet doplnit energiu a koniec koncov to je presne aj nieco, co potom moze byt aj pre druhych zaujimave.
Inak skoncis tak, ze kazdy ta ako dobru stvoru vo vztahu casom zneuzije a na tvoje ramena nalozi vsetky povinnosti a ty ich budes robit v domneni, ze to je ten vztah a ze je to pre vztah dobre... a tak podobne. A ty si budes toho partnera vkuse ospravedlnovat, ze aky to bol super tvror, ze by si pre neho spravila vsetko. Ked sa budes mat rada, budes si vyberat takeho, co vsetko spravi pre teba 🙂
Pripadne skus mozno aj nejake rozvojove knizky citat, aby si viac samu seba pochopila. Cosi mi nasepkava, ze vstupujes vzdy do zavislych vztahov, teda takych, kde tvoja hodnota je zavisla od partnera. Tak to nema byt, ty mas sama vediet, preco mas pre seba samu hodnotu. Bez ohladu na to, co partner urobi, pozaduje atd. Nemas mat pocit, ze nemas hodnotu, ak partner je prave niekde vonku s kamosmi. Ten cas si mas zamestnat niecim pre seba a tesit sa z neho, nie trapit sa z neho... Lebo tych chvil, ked nebudete stale en spolu bude v suziti vela. A ty musis vediet vyplnit si ich radostou aj sama. A on potom pride a porozprava ti ako dobre sa mal a aj ty mu pozorpravas ako dobre si sama mala... A ani jeden z vas nebude musiet ziarlit, alebo citit horkost.
Cize je to take paradoxne - ty si dobry tvor, ale akokeby nevies sama vidiet svoju hodnotu. A na tom by si mala popracovat. Ked by ta to velmi trapilo, mozno aj vyhladaj nejaku odbornu pomoc. Ale hoc aj na youtube najdes strsasne vela kurzov, rozhovorov atd. Pripadne si najdi knihy od Brene Brown.
Taketo rozhovory pocuvaj 🙂 https://podcasty.sme.sk/c/23144482/psychologick...
Daj si pokoj s frajermi a najprv nájdi sama seba.
najprv treba dospieť a potom prídu aj vážnejšie vzťahy. tie kamarátske aj tie zamilované.
Nedocitala som to do konca, ale vyzera to tak, ze si este nenasla toho praveho.
gratulujem typicky pick-me girl. Kolko chlapov mas v friendzone?
si dospela zena a trapis sa s nejakymi "akoze vztahmi" z detstva. Prosim ta..
Presne ako pise kocka hore, proste este neprisiel ten pravy
No vacsinou ked sa v zivote opakuje jeden motiv, tak nieco za tym je, nieco vo vnutri. Vztah s rodicmi mas aky?