Ahojte, pred 2 mesiacmi som sa rozišla s bývalým priateľom, síce to bol najláskavejší a najmilší chlap akého poznám ale nemáme spolu budúcnosť zhodli sme sa na tom obaja. Rozchod som síce navrhla ja ale odvtedy mám hrozné úzkosti. Neboli sme spolu síce nejako dlho ale vzťah bol intenzívny, boli sme spolu takmer každý deň a neviem sa z toho vyhrabať. Veľmi som ho mala rada a rozumeli sme si. Trávim čas s kamarátmi, chodím von, snažím sa zamestnať ale tieto sviatky mi tomu moc nepridávajú, lebo mám viac voľného času a ide o to, že som strašne nepríjemná, nervózna a negatívne naladená. Všimla som si, že mi všetko vadí. Pritom sa mi nič také obrovské nedeje ale cítim smútok a bojím sa, že si už takého dobrého chlapa nikdy nenájdem. Mám to asi preto, že si ťažko hľadám niekoho kto by sadol po ľudskej stránke. Ešte som si všimla, že každého s ním tak podvedome porovnávam. Čo s tým? Vďaka za rady.
Malo casu preslo. Chce to cas,aby si prestala porovnavat.
Vráť sa k ex lebo normálne je na ex nemyslieť ak chces ísť ďalej
Prečo ste sa teda rozišli, keď bol taký úžasný a tak ti chýba? Veď to nemá vôbec logiku. Prečo nemáte spolu budúcnosť?
Ano, mozno nenajdes (zvlast ked si ho po kratkom vztahu zidealizujes). Preco sa rozchadzaju ludia, ktori si velmi rozumeju? Co bolo/je dolezitejsie ako spriaznenie dusi?
Mozno opat k sebe po case najdete cestu a/alebo prehodnotite to, co vam branilo byt spolu.