Kamarátsky ghosting - ako sa zachovať?
Ahojte, chcela by som sa objektívne poradiť s celkom zapeklitou situáciou. Na úvod, boli sme dlhé roky partia troch kamošiek, poznali sme sa od strednej školy, boli v pravidelnom kontakte aj keď sme každá žila na inom mieste. Potom sme asi 3 roky žili veľmi blízko seba a vídali sa prakticky každý týždeň, čiže naozaj blízky vzťah. Kamoška A si potom našla nového partnera a ja s kamoškou B sme nejak upadli do úzadia, čo sme najskôr aj chápali, dali sme jej priestor, robili si srandu aká musí byť zamilovaná keď na nás nemá čas. Stále sme ju volali na stretká, samú aj s novým partnerom, keďže aj naši sa poznajú, stále sa však vyhovárala až nakoniec prakticky prešiel rok bez normálneho kontaktu. Počas tohto roka sa nám sama ozvala asi 2x na nejaké sviatky a keď sme jej písali my, buď neodpovedala vôbec, alebo sa vyhovorila.
Prešiel teda rok, už sme sa zmierili s tým, že teda o kamarátstvo už očividne nestojí, avšak pred mesiacom sa ozvala kamoške B s tým, že sa chce stretnúť a má veľké novinky, idú sa brať. Ony sa teda stretli, vraj sľubovala, že určite dá vedieť aj mne a konečne sa stretneme, že toho len mala veľa a nestíhala a že sme obe pozvané na svadbu. Mne sa ozvala až teraz (mesiac po stretnutí s kamoškou B) a som na vážkach, ako sa zachovať a či sa s ňou vôbec stretnúť.
Na jednej strane mi naozaj stále veľmi chýba, vždy sme boli na jednej vlne a veľmi sme si rozumeli, na strane druhej o takýto nekonzistentný vzťah nestojím. Nemám problém dať jej čas a priestor, ale v jej prípade išlo o úplný ghosting a naozaj nás to dosť ranilo. A teraz celú situáciu zľahčuje, vraj sa nič nestalo. Mám ale pocit, že si na nás spomenula len preto, že teraz potrebuje podporu pri plánovaní svadby a zároveň keďže vtedy odstrihla kamarátky (predpokladám že kvôli partnerovi, vôbec ho nepoznáme), na svadbu ani nemá koho okrem rodiny pozvať. Kamoška B je v tom celkom neutrálna, na svadbu by rada išla, ale je nám obom jasné, že veľké zmeny sa asi nestanú.
Preháňame my a sme len príliš ohrdnuté a urazené alebo by ste takéto kamarátstvo na rovinu ukončili?
nepreháňaš to trochu?
normálne si to vykomunikujte a hotovo, na svadbu by som išla, čo je na tom, že nepoznáte jej partnera? pokiaľ ste boli také kamošky, mala by si sa tešiť z jej šťastia a stáť pri nej, ak ti na nej záleží… či podľa teba kamarátstvo znamená, že sa musíte stretávať každý týždeň alebo čo? normálne jej zavolaj, keď už na správu neodpisuje a dohodnite si stretko kde jej na rovinu povieš ako sa cítiš a ako to vnímaš
Kamaratstva/priatelstva sa nekoncia zmenou statusu. Tie pretrvavaju. Ja mam teda vek korytnacky, kamaratku este zo zakladky, nevidavame sa uz par rokov, ale ked sa nahodou stretneme alebo sa ona ocitne tu, vzdy si padneme do narucia a mame sa o com rozpravat. Ona ta nevymazala, len uz nebola k dispozicii ako uplne single. Povedala si to sama - nepoznate partnera, neviete ako to ma, v akom kolotoci zila. Ako ok, je cudne, ze intenzita komunikacie/stretiek klesla zo 100 na 0. Ale - po dlhsom case sa ozvala. Si kamoska? Ak ano, nebudes to pitvat, ako to pitvas tu. Chce vas tam? Zamysli sa. V podstate kazda ste asi ina a ona prvu oslovila kamku B, mozes uvazovat preco - asi nema taketo cierne myslienky. Kludne to odpiskaj, ak sa mas niekde tvarit dotknuto, lutovat sa, ze si dobra len na pomoc? A vies, ze naozaj to chce alebo si to domyslas?
Proste, citim z teba urazenost. A to sa k dolezitemu dnu nevesty nehodi. Mne by ani nenapadlo ukoncit priatelstvo. Ludia do nasich zivotov prichadzaju aj odchadzaju, ale ked sa presuvame, nezatvarame dvere definitivne, pokial sme sa nerozisli v zlom. A ty chces zavriet dvere🤷♀️ Len tak, lebo mas pocity krivdy. Popremyslaj, ked vychladnes, mozno to uvidis z ineho uhla. A ak nemas ist na svadbu s radostou, prianim stastneho zivota od srdca, tak tiez nechod.
A kolko mate rokov? Ja napr. neznasam take to dennodenne vypisovanie o nicom. Mam dve kamosky, s ktorymi sa poznam od detstva a s ktorymi si pisem, ale nevypisujeme si casto. Napiseme si obcas ako sa mame, obcas (2x do roka) sa stretneme a pokecame.. niekedy si nenapiseme aj 3-4 mesiace, ale neznamena to, ze na seba nemyslime.
Ked som bola na materskej, spoznala som sa s jednou mamickou, celkom sme si rozumeli. Po tom, co sme si vymenili kontakty a zacala mi kazdy den pisat na viber, som sa jej zacala vyhybat. Pretoze fakt nemam ani cas a ani o com jej kazdy den pisat, ako sa mam a co nove. Takyto vztah ma dusi doslova a zacala som sa jej vyhybat.
Tieto zabomysie vojny...
trosku prilis to prezivate. ja mam teda kamosky zo skoly uz 20 rokov a teda presli sme si roznymi zivotnymi cestami, ze sme boli spolu snad kazdy den az po to, ze sme sa aj viac nez rok nevideli. mame vsak spolocny chat, kde si to obcas vynahradime pisanim a posielanim fotiek. ale stale sme proste kamosky, tak ako predtym aj teraz, az do smrti snad navzdy. a uprimne som rada, ze sme sa nikdy neodpisali kvoli tomu, ze sme mali v case ine priority a nestretavali sme sa intenzivne. vzdy sme sa podporovali, a stali pri sebe aj ked sme spolu netravili cas, a mysleli sme na seba len v dobrom. tiez sme respektovali zmenu priorit, ktoru prirodzene prinasa partnersky a neskor rodinny zivot. svadba a prichod dietata su klucove milniky zivota. uz je len na vas, ci tam budete stat pri svojej kamoske a tesit sa s nou alebo nepridete, pretoze jej budete vycitat, ze sa nezachovala tak, ako ste si to vy predstavovali.
A to ti mala pisat o kazdom rande a o sexe ci co? Ozvala sa vo vyznamne dni, odpisala...
Teraz sa chce opat viac stretavat, cimpre svadbu alebo lebo uz sa jej zivot netoci len okolo frajera, to ue jej vec a ty bud rada ak ti teda chybala.
So svadbou ozaj pomahat nemusis, to nie je povinnost ani kamaratok, ani druziciek, neviem preco sa to ocakava.
Ďakujem za všetky názory, vôbec nepopieram že sa teraz cítim trochu urazene/zranene, ale zase nemusíte zo mňa robiť nejakú zákernú neprajnú ropuchu. Boli sme roky ako sestry, bavili sa, že už máme aj vybraté šaty na jej svadbu dávno predtým, ako sa zoznámili a fakt sme sa hrozne tešili keď si našla konečne niekoho normálneho a veľmi, veľmi sme jej to dopriali.
Ja s druhou kamoškou máme dlhodobé usporiadané vzťahy, ja mám aj dieťa, máme všetky tesne cez 30 a svoje životy, prácu, rodiny, partnerov, vôbec to nie je tak, že nemáme čo robiť a celé dni potrebujeme spoločnosť, ale predsa sme si vždy proste všetky našli hodinu týždenne na spoločnú kávu. Chodili sme spolu na babské výlety atď., naozaj sme spolu rady trávili čas a my dve v tom ďalej pokračujeme. Pred vzťahom sama hovorievala, aké je to trápne, keď niekto kvôli vzťahu zanedbáva kamarátov, takže keď sa to začalo diať, naozaj úprimne sme sa báli, že jej to nový partner zakazuje alebo niečo podobné. Jednoducho úplný obrat o 180 stupňov napriek tomu, že sme sa poznali 10+ rokov.
A opakujem, zmenu priorít chápem, rešpektujem, sama som si tým prešla, ale teda osobne ma zarazilo to, že rok zrazu nemala čas ani len raz vybehnúť na hodinku na kávu, ani jeden jediný raz, pritom bývame 15 minút od seba. Väčšinou jej ani len jej nestálo za námahu odpísať, že sorry baby ale fakt nemôžem, fakt ani obraz, ani zvuk, tak sme ju po pár mesiacoch prestali aj volať, ale mohla sa kedykoľvek ozvať sama, tiež sme mali spoločný chat. Ale bolo to väčšinou úplne bez reakcie. Pritom vieme, že pracovne vyťažená nie je a nemá ani časovo náročné koníčky - ale keby aj, naozaj nikto nie je tak busy, aby si za rok nenašiel hodinu čas.
Mám aj kamošky, s ktorými sa vídam raz za rok a beriem to absolútne normálne, ale keď si napíšeme, aspoň cítim nejaký obojstranný záujem. Tu to bolo úplne jednostranné.
Ale fakt ďakujem, ja sa nad tým určite budem zamýšľať a rada si prečítam aj ďalšie názory. Možno fakt len potrebujem vychladnúť. Momentálne to vidím ako čisto jednostranný vzťah našej strany a nulovú snahu od nej.
Ako..trapit ta to moze..ale zas...ozvala sa..u kamaratov to nie je tak, ako ked si hladas chlapa..
A tym chcem povedat, ze ak opat nadviazala aky-taky vztah, je to pekne..citala som aj take nieco, ze priatstva sa vyvijaju, niekedy sa utlmia, ale ak su pevne, vydrzia v nejakej podobe.. tiez mam kopec ludi, s ktorymi nemam prosto sancu byt v dennom kontakte, nestihala by som nic ine, kedze za tie roky sa to nakopilo.. ale z casu na cas si napiseme aj viac alebo sa stretneme.. Uz som pochopila, ze prosto neda sa vsetko..
Ja mam kamošky zo strednej s ktorými sme sa osobne videli od školy asi 5x...byvame tiež nie ďaleko ale každá má rodinu, deti,.. Mame spoločný chát kde si píšeme niekedy denne a niekedy si ani raz za týždeň nenapismee.. Hocikedy keď sa stretneme po neviem akom čase, mam pocit že sme sa videli včera a žiadna priepasť tam nie je.. A to je super..tiez sme boli minulý rok na svadbe jednej kamoške a nevideli sme sa reálne 7 rokov a isli sme tam ako najlepšie kamarátky.. Nik sa na nikoho nehneval
Ja ťa chápem. Nemyslím si, že preháňaš. Kto nezažil, nepochopí. Ja som zažila.
Na tvojom mieste by som na svadbu išla. Nepretrhla tie putá úplne, ale asi by som bola trošku ostražitá. Možno sa vzťahy napravia, vysvetlite si to a bude všetko fajn. A možno to bude naopak. Tak či tak, ak by si to teraz uťala, je možné, že by si sa celý život trápila povestným "čo keby..." Kamarátstvo stojí za druhú šancu. Občas aj za tretiu. Ale okrem srdca treba do neho dať aj rozum.
ja ta uplne chapem. Mam muza aj dieta, ale kamosky su pre mna v zivote dolezite. Vyjadrenia vyssie mi pripadaju, akoby v zivote bol dolezity len partner a kamosky len tak nejako do poctu, ze ked sa ozvu, tak super, ked nie, tak aj tak dobre. Pre mna je kamaratstvo dolezity medziludsky vztah, kamoska/kamos je blizky clovek a ignoracia od blizkeho cloveka prirodzene mrzi a aj moze boliet. Samozrejme ten kontakt s kamoskami teraz uz nie je taky intenzivny ako pred rokmi, ked sme boli vsetky slobodne a byvali blizko pri sebe. Ale mrzelo by ma, keby ma niekto z tych najblizsich uplne ignoroval.
Ja by som sa s tymito pocitmi kamoske priznala, pomoze to od tej urazenosti. A na svadbu by som samozrejme sla.
Ja možno budem kuvikat a vôbec to tak nie je, ale je dosť možné, že sa ju snaží odstrihnut ten priateľ od kamarátok. Nebola by prvá ani posledná. Ak by to tak bolo, tak s nou ostante v kontakte ak sa náhodou v budúcnosti niečo stane, nech ma aspoň vás.
Mne sa stalo nieco velmi podobne.viackrat.naposledy s dobrou kamaratkou,s ktorou sa pozname 15 rokov a prezili sme kadeco.moj priatel na nu ziarlil,lebo som ju neodstrihla zo zivota,ked donho prisiel on.stretavali sme sa nadalej,aj ked sa narodil maly.kava,vylet,obcasne navstevy,velmi dobra kamaratka.pred 3 rokmi si nasla priatela a pomaly,ale isto,ma uplne odstrihla.byva 10 min odo mna,za posledny rok sme sa nevideli vobec,ked som ju volala,nemala nikdy cas.este pred tym dalsia kamaratka sa vyse roka nechcela stretnut.po roku a pol prisla,akoby sa nic nestalo.dokopy sa to nedalo,predsa len,po tom case sme uz myslienkovo kazda inde,ked sme si nechybali rok a pol,uz to nema vyznam.beriem to,ze ludia prichadzaju,odcjadzaju,menia sa...neda sa ludi a veci drzat naveky.
Ty máš svoju rodinu/priateľa?
Lebo my tiež 'zamlada' sme s babami bývali stále spolu. Ale každá už máme svoj život a teda stretneme sa 3-4x do roka, občas si napíšeme. Okrem tých stretnutí sa nič na našom vzťahu nezmenilo. Ale nikdy mi to nebolo nejako extra ľúto, chápem, že každý má svoj život, rodinu, povinnosti.
Na tvojom mieste by som sa s ňou stretla a povedala by som jej ako sa ty cítiš, že by bolo fajn keby aspoň raz za mesiac/dva vybehnete na kávu