Kamarátky sa na mňa vykašlali
Ani neviem čo cakat...len to potrebujem zo seba dostať... Mala som 12 rokov skvelú kamarátku, ktorá sa časom odsťahovala do zahraničia, bola som niekoľkokrát za ňou, vždy sme sa veľmi nasmiali, vždy ked prišla na Slovensko tak sme sa takmer každý deň stretávali. Potom som mala ešte jednu kamarátku tiež niekoľko rokov, túto som považovala za najlepšiu, zverila som sa jej so všetkým, k sviatku a k vianocam som jej vždy kupovala darčeky také ktoré boli ako pre ňu šité, dávala som si veľmi záležať. Vždy som vypočula, pomohla, poradila, utesila. Obidve sú stále slobodne, jedna žije v podnájme s ďalšími 4 zenami v zahraničí, je bez partnera. Ďalšia má 36, žije s rodičmi tiež bez partnera. Ja som vydata, mám svoj dom, svoju rodinu. Nedávno mi tá staršia napísala veľmi nepekné veci ktoré ma naozaj zranili napríklad, keď som sa jej dovolila posťažovať na to že syn má 5 deň horúčku, 4 noci som nespala a už nevládzem a najradšej by som ho dala k mojim rodičom a vyspala sa, jej odpoveď bola "máš čo si chcela na čo sa sťažujes nemala si si robit decko", alebo že nečuduj sa že nikto sa s tebou nechce baviť keď už o 21 ideš spať lebo si stále unavená (podotýkam že syn vtedy vstával minimálne 10 krát za noc). Proste nedočkala som sa pochopenia ani od jednej ani od druhej. Keď som sa spýtala ako sa má, odpovedala nijako. Na otázku čo plánuje na víkend bola odpoveď že nič. Na jeseň prišla tá zo zahraničia, ani mi nedala vedieť a boli aj s ostatnými mojimi kamoškami v bare (videla som ich na videu ako sa zabávali) a mne ani jedna nenapísala. Doteraz nechápem čo som im zle urobila, vždy som sa snažila byť pre nich oporou, podporovať ich pomôcť im . Neviem či im mám aj vôbec ešte písať, odvtedy sa mi neozvali ani jedna.... Neviem sa zbaviť myšlienky že som prišla o kamarátky...bez vysvetlenia...tu moju naj som stále volala von, na kávu , na pizzu, k nej ked som išla tak vždy som iniciator bola ja že prídem. Ked som ju volala aby prišla k nám že pre ňu prídem tak odpoveď bola že nie , jej je najlepšie doma. Pár dní na to išla na víkend k spolužiačke do Bratislavy. Keď som sa jej slušne opýtala že prečo teda aj ku mne nepríde aspoň na kávu ked ju 20 krát volám, odvrkla že nemám žiarliť to kamosky nerobia... Ja už nemám silu udržiavať takéto kamarátstva. Prosím ako by ste sa zachovali vy? Muž na mne vidí že som z toho zničená, aj mi hovoril že veď mám aj iné kamarátky s ktorými sa stretávame ale tieto proste boli také moje naj a ja neviem prečo sa takto zachovali....
Jendoducho žijete rozdielne životy, s inými ľuďmi si teraz asi majú viac čo povedať... tiež sme partia báb, v ktorej má iba jedna z nás dieťa a proste už sa nevidíme toľko, snažíme sa, ale proste už to nie je to čo to bývalo a cítim, že to upadá... nikdy by som si nedovolila napísať jej niečo také ako spomínaš, ale to už buď hovorí o jej nespokojnosti s vlastným životom, ktorý ty máš iný (to by vysvetľovalo aj tie odpovede, že sa majú nijak atď.) alebo to tu proste vidíme iba z jednej strany a ťažko to nejak objektívne posúdime, či si naozaj bola taká super kamoška ako si myslíš... každopádne, chápem, že ťa to mrzí, ale veľa s tým nespravíš, ako sa píše vyššie, len to nejak prijať, skúsiť rozšíriť okruh známych, nájsť kamarátky, s ktorými si budeš rozumieť tu a teraz
@jaond19 ďakujem za pochopenie
@lindous podľa mňa som do toho kamarátstva dala čo som mohla, keď potrebovala odviezť do práce , zobrala som si dovolenku aby som ju zaviezla keďže sa nemala ako dostať. Keď potrebovala zaviesť na letisko išla som. Keď mala problém s chlapom vypočula som, objala a utesila. Keď som mala ja problém tak zrazu nemala čas, nemám to tak prežívať.... Ono časom na všetko človek príde , mňa len mrzí ako to skončilo... Ale samozrejme že každá strana má svoje prednesenie, nechcem sa tu hrať na super ženu..
ty uz mas ine zaujmy ako oni ..mas rodinu a deti .. oni nepochopia tu unavu a starosti ake mas ty a nebavi ich to pocuvat rovnako ako ty uz nerozumies tolko im .. boli ste kamosky mate spomienky ale toto obdobie skoncilo a nastava nove s novymi ludmi .. hold tak to v zivote chodi
Ja mam zasa taký dojem, že sa k tebe správajú vyslovene odporne. Usudzujem podľa tých odpovedí od nich… Prídu mi také nasrdene.. ako keby ich otravuješ, lezieš im na nervy a nevedia ako sa ťa striasť.. Môj názor… možno sa mýlim, ale ak by boli pravé kamošky, tak aj keby máte aktuálne iné životné priority, nespravajú sa k tebe takto… Byť tebou, tak im už nenapíšem.
zial jedna vec je aj u mna rovnaka...kamosky mam v urcitom case tie s ktorymi prezivame nieco podobne alebo mame nejake spolocne zaujmy. Kamoska ktora bola moja naj niekoľko rokov mi uz ani nenapise ak sa jej neozvem...aj to ma odpinka jednoslovnymi odpovedami. Ma uplne iny zivot Ja v 43 riesim rodinu, deti - teenagerov, pracu a celkovu existenciu celej rodiny a psa. Ona je v 40ke slobodna, nemá teraz ani partnera a cestuje. To co sme si vzdy mali povedat sa vytratilo...ona sa nevie vžiť do mojho zivota a uz asi ani ja do toho jej .. To samozrejme neznamená ze nemozme byt kamošky...ale uz to nie je to co byvalo...
Podobné sa stalo aj mne s naj kamarátkou. Vždy som bola ochotná pomôcť, vypocut, poradiť. Keď som si založila rodinu, zmenilo sa to. Samozrejme chybu si priznávam aj ja, keďže s dieťaťom už toľko času nebolo na stretnutia a podobne. Keď sa mi 2 mesačna dcérka pozvracala v aute, a meskali sme na stretnutie s nou, veľmi sa na mňa nahnevala, že nedokážem dodržať slovo a prísť načas. To, že som sa s malou trepala za nou 15km, bolo jedno... odišla domov a ani na nás nepockala. Vtedy ma to veľmi mrzelo, aj som si poplakala. No povedala som si, že možno to raz pochopí, keď bude mať svoje dieťa a pripomeniem jej to. Nevedela sa tešiť somnou z malej, ani pochopiť, že som nevyspata, že sa o malú bojím a podobne. Ja som sa naozaj snažila ju vypocut, poradit...Ale proste, tie zaujmy su ine... Nechala som to tak, a kontakt sa prerušil. Pred 2 rokmi sa narodilo dieťa jej, a snaží sa opäť nadviazať kontakt....ze ako ma už chápe, a mrzí ju to, no z mojej strany to už nejde...
Zjavne kamarátky nezaujímajú tvoje deti, pretože oni nemajú deti, ja sa držím základného pravidlá o deťoch len veta pokiaľ druhá strana nemá deti nepochopia to a ak si sa furt sťažovala to si človek neuvedomí, že nevládzes atď. nebavilo ich to počúvať ale tak mohli ti to lepšie povedať určite je tam chyba aj aj
Vase zivoty sa rozisli, lebo kazda mate ine priority. Spominaj na to pekne co ste spolu zazili, to vam nikto nevezme, ale uz v podstate nemate spolocne temy, takze je na case sa posunut. Ano, moze to mrziet ale v zivote to tak chodi.
Ty si už inde. To boli len kamarátky, keby si mala skutočnú priateľku, videla by si rozdiel. Netráp sa, nechaj ich, nepochopia ťa, lebo nemajú úprimný záujem. Priam ich to otravuje. Spoznáš nových ľudí vo svojej etape života.
@ukgirls máš pravdu..
@zuzubb007 na toto som si presne dávala pozor, že som o deťoch hovorila len keď sa spýtali, snažila som sa byť tá "nepremotivovana matka kamoška" ....ale ako píšeš možno som si to v tej chvíli ani neuvedomila keďže som bola s kamoškami tak som to brala tak že pred nimi môžem o všetkom
@gribka1 ďakujem za podporu
Otázka znie, či by tie vzťahy existovali aj bez tvojej iniciatívy. Vyzerá to tak, že tebe na tých kamoškách vždy záležalo viac ako im na tebe. Viem, že si to nemyslela zle, ale aj prehnaná snaha dokáže byť občas na škodu.
Ja mam pocit, ze nieco sa muselo stat, hlavne u tej "naj". Je ine, ak sa kamoska zacne postupne menej kontaktovat, az to vysumi do stratena, a ine, ked zacne takto neprijemne hovorit. Nemohlo ju nieco z tvojej strany urazit, zamrziet? Mozno by si sa jej mohla spytat. Mne sa tiez takto stalo s vydatou kamoskou, ze som v nejakom obdobi potrebovala pomoc, podporu a ona bola vtedy zrovna dost ponorena do svojich problemov ohladne deti a nejako nemala na mna priestor. Vtedy ma to dost zamrzelo a tak menej som sa potom kontaktovala, ale nakoniec sme si to vysvetlili. Ona si vobec neuvedomila, ze mi chyba jej podpora. Ani vtedy som jej ale nepovedala nic neprijemne, ale zase ja som taky typ, zmierlivy diplomat. Ale nie kazdy je taky. Ja tipujem, ze len tak toto kamoska nerobi.
Ja som podobné zažila ale s rodinou...Zrazu nemá čas ani odpísať. Sekla som to. Je mi tak lepšie....Beriem to tak, že závisť je sviňa 🫣 Keby mali oni dve deti, verím že tá spoločná cesta tam ešte je. Takto by som ozaj upustila, netrápila sa. Ja si žijem už len pre moju rodinu, tých čo nemajú čas neriešim. Ozaj je mi tak lepšie..v kúte duše ma to síce dosť trápi. Ale šancu som dala, snaha z mojej strany bola a dostala som akurat kopa do rici🫣 Načo sú nám v živote taký ľudia? Rodina- nerodina😏 Treba myslieť na seba a svoje zdravie a nie sa trápiť.
@lintu very aj na tomto asi bude niečo pravdy
@marianarem ja som sa jej opýtala že čo sa stalo či som jej nejako ublížila, keď už ma tak nekontaktuje.. povedala že nepociťuje potrebu má kontaktovať keďže odkedy som matka som sa dosť zmenila. Ja mám vytúženú rodinu, vysnívané bývanie , mám všetko čo som kedy chcela, ona deti nechce v podstate ich nemá ani rada, chlapa tiež nechce. Zrejme toto bol ten bod že máme totálne odlišné životy... Aj keď som sa snažila navštevovať ju, prispôsobila som sa s deťmi aby som mohla za ňou prísť
@simona_letova_b to je mi ľúto 😔 ďakujem za pochopenie
Ale ved toto sa tu riesi stale dookola, tych dvoch prazdnota, plane zivoty, cim si zlepsime naladu? Odpalime tu nespravodlivo stastnu Betu(teba) len tak, lebo mozme. A vies, co im mozes ty? Zamavat. Vymazat, z hlavy, z mobilu. 🤪A ver, ze ked ta stretnu s tvojou rodinou, ty na tom budes lepsie💖
No, nechce chlapa, nechce deti, neviem...Aj moj muz bol kedysi takyto, pohrdavo sa vyjadroval o zenach na materskej, odmietal pocuvat o mojich neterkach.. Ale bola to skor taka cynicka skrupina, lebo mu zivot nesiel podla jeho predstav. Neskor ked sme sa zblizili, tak sa ukazalo, ze praveze velmi chce mat rodinu. Tak mozno je kamoska v skutocnosti nestastna a tvoje stastie jej to pripomina.
@ahhola ďakujem za podporu 😊
@marianarem aj nad týmto som sa už zamyslela len som si to nejak nechcela pripustiť
Proste ich odstrihni zo svojho zivota.Zavri tuto kapitolu,nechaj ju ist a otvor srdce novym ludom ktori sa nachadzaju v rovnakej ci podobnej zivotnej faze ako ty.Naozaj jedna manzelka a matka si so slobodnymi dievcatami ktore chodia zurovat ma naozaj len maloco povedat.
Vase zivoty sa rozisli, ty mas rodinu, deti a si stastna so svojim zivotom. Im sa do partie, ale uz nehodis … ako pises jedna zije v zahranici v zdielanom byte … mozno xy rokov … uz nemate vobec nic spolocne … nie je sa o com bavit … ona ide robit party do neviem kolkej, porozprava zazitky so single life, nejake dobrodruzstva … a ta druha … tazko povedat, mozno je nestastna so svojou situaciou … mozno ma este chut vymetat bary aby niekoho nasla, ale ty so svojim happy zivotom tam nepasujes, je jej lepsie s niekym, kto je na tom rovnako … na to nie je nic zle, ludia sa schadzaju a rozchadzaju … urcite mas v okoli nejake mamy v rovnakom veku a nastaveni … orientuj sa na novych ludi … mozno sa znova zidete ked budete vsetky 65+ ale Teraz ste naozaj, kazda uplne inde. To nie je len tvoj pripad, stava sa to vacsine ludi … ako pridu deti, rodina a pripadne niekto byva dlho v zahranici naozaj nie je o com a neuselo sa vobec nic stat
Oni žijú úplne iný život. Buď ich nudíš, nevedia to pochopiť alebo ti závidia a nevedia to prehrýzť alebo majú pocit, že si myslíš že si viac lebo máš všetko čo oni nemajú.
Vznikla prirodzená bariéra za ktorú môže odlišný životný štýl.
To sa stáva, treba si nájsť niekoho s podobným životom a na tamtie kamarátstva v dobrom spomínať.
Jedna koza stara zije v mama hotel a ďalšia vec 35 so 4 spolubývajúcich- vtedy?? V tomto veku 35 rokov?? By mna j🤯blo! Zila som v DE ako v 22 rokoch som bývala s 1! spolubývajúcu. Zit v tomto veku so 4 cudzími ľuďmi, kokos to frustrácia a decka naprogramovana! Ďalšia divná nechce chlapa ani deti a u mamy byva! Ako nič proti, keď žena chce byť sama, uplne beriem! Ale kuva, nech je teda šťastná spokojná, kludne nech aj úspešná karierostka. Ale keby tieto dve nádhery boli v zivote spokojne a úspešne = tešili sa z toho co dosiahli, kludne teda aj radosť z hocijakej prace a zivota/seba, inak by sa chovali. No a ty im svietis všetkým, čo oni nemajú a možno aj chcú 😂
Co sa divím, si im tŕň v oku. To nikdy dobre kamosky neboli 😉 Venuj sa tým ostatným.
A možno ziarlia na teba, ze
Mas rodinu usporiadanu, manžela...a radšej sa pretvaruju ako im ideš na nervy...kašli na ne, to nie sú práve kamarátky. Mam ozajstného kamaráta a stále stojí pri mne aj keď som nemala dieťa a aj keď mam dieťa. A on sám nemá nikoho, ani ženu a ani dieťa. .. to ze jedna býva s rodičmi a druha so spolubývajúci teda nie je žiadna vyhra
Moje tiez jedno skoncilo, ked sa mi narodil syn. A to sme boli kamosky od 12 rokov, mala som 34 rokov. Nemala deti, nechcela deti a tiez nechápala, ze preco som unavena. Alebo ked prisla a videla maleho jest ovocie na sedačke, tak ona by to nedovolila, iba za stolom. Inak sme mali spojenú obývačku s kuchyňou, takze za mna to bolo jedno. A gól bol, ked nas zavolala pozriet steniatka, maly mal asi 3 roky, tak sme tam prisli , ze cely nastavený na steniatka a ona ich zavrela, ze musia spat. A este bola nervozna, ze preco sa na nich stale pyta. Ze co sa nevie sam zahrat. 🙈🙈🙈 Tak vtedy mi docvaklo, ze nase cesty sa rozisli.
Neurobila si nic zle. Kamaratstvo skoncilo. Aj moje mnohé takto skoncili a velmi ma to mrzí uz vela rokov. Proste sa cesty rozisli, povahy sa zmenili (odkryli).... mne kamaratky ostali uz len 3, vsetko také, s ktorymi som mala narovnako deti, zazivame rovnake/podobne situacie, rodinne, vztahove atd.... vsetko ostatné islo svojou inou cestou. Ako sa zachovat? Prijat to ako fakt. Spomínaj na to pekné, ale ukonci to. Lebo uz ti to nic pozitivne neprinása. A nezasluzis si taketo jednanie