Kamarátka žije život po akom túžim a ja nechcem závidieť
Ahojte, tento príspevok sa chcem len vypľuť z beznádeje.
Túžo po bábätku 17 rokov. Dlhé roky nebol vhodný partner, prešla som niekoľko vzťahov, až som spoznala svoju kamarátku, ktorá mala osud dovtedy podobný mne. Vedeli sme sa podržať, povzbudiť, prevolali sme hodiny a to sa aj stále deje, ale ona žije život, po akom ja túžim. Ja jej to samozrejme extrémne prajem a teším sa s ňou. Ale stali sa takéto veci:
- keď ja som mala dlhoročný vzťah, kde sa partner nechcel posunúť ďalej a zasbúbiť sa- ona sa zasnúbila
- keď som jej vravela, že si túžim priateľa vziať za manžela, ale on ešte nie je na tej vlne- ona sa vydávala
- keď som sa jej zverovala, ako túžim po dieťati a ako nevieme v ton s partnerom nájsť spoločnú reč- ona bola tehotná
- keď som ukončila vzťah, našla si nového partnera, riešili sme umelé oplodnenie, lebo máme problémy a nedopadlo to dobre- ona je zas tehotná, nevie ani ako a rodiť bude týždeň po tom, ako by sim rodila ja, ak by som nepotratila.
Nechápte ma zle, ja jej všetko prajem, mám ju rada a teším sa s ňou. Ale cítim v sebe krivdu, ako keby ona žila život, po akom ja túžim. Prečo ona to má tak "ľahké" a ja sa môžem aj po***ať, a stále neviem dosiahnuť na základné veci?
Ona sa z toho druhého tehotenstva ani neteší. Nechcela ho teraz, pánboh vie, či by ho vôbec chcela, keby si má vybrať.
Ja sa s ňou veľmi teším, ale ako sa mám tešiť, keď my sme to plánovali, chceli, vynaložili sme 5 a pol tisíc na ten jeden pokus a nevyšlo to...
Prosím dajte mi rozumé názory dospelých ľudí, ako sa zachovať, lebo ja cítim krivfu a to zrejme nie je relevantný pocit v tejto chvíli...ďakujem
Ahoj 🙂 je mi veľmi ľúto, že sa takto cítiš a viem si predstaviť, že ťa to trápi, aj keď kamarátke úprimne všetko praješ. Ja ti poviem asi len toľko, že nič nie je také ružové ako sa zdá. Možno má kamoška všetko čo si praješ ty, ale určite má aj ona svoje boliestky a problémy, o ktorých ty ani nemusíš vedieť. Napriek tomu, že ste si veľmi blízke, nemusí ti hovoriť o tom čo ju trápi. Nevieš či je v manželstve happy, či ju netrápi niečo vnútorne o čom nikto nevie. Či práve dieťatko nezmenilo ich vzťah s manželom na nepoznanie a pod. Necíť krivdu. Možno keby si mala jej život nemenila by si. Držím ti silno prsty, aby sa tvoj sen o dieťatku stal čoskoro skutočnosťou.
kamaratka ma kazde dieta s inym? Kazdopadne, je to vec pohladu, ci jej je co zavidiet, starat sa o 2 male deti nie je nic moc.
Vôbec sa ti nečudujem že máš také pocity.. neviem ako by som sa s tým ja vysporiadala kebyže mám pri sebe takú pripomienku všetkého čo mne nevychádza.. nie je to jej chyba samozrejme.. ale je to každopádne veľmi náročné :(
Autorka, je mi to luto. Tvoje pocity su prirodzene. Da sa trapit aj bez toho,aby v tom bola zavist. Len nedovol,aby ti tvoje pocity znicili priatelstvo. Vsetci mame svoje starosti a radosti,len kazdy z ineho sudka.Jedneho sen moze byt ineho tragedia...
5 a pol tisíc euro ? 😨 toto je velmi dobry biznis
Nechaj tú frustráciu jednoducho sebou prejsť... je to normálne, každý niečo také občas cíti. Ale pozri na to z inej strany - veď aj Ty máš nakoniec dobrého partnera, aj Ty di nakoniec začala riešiť bábo (a ono to raz príde, nám to trvalo 11rokov). Tiež Ťa život nakoniec vedie tam, kde máš byť - len je to ťažšie, možno dlhšie - ale posúvaš sa.
Prijmi ten pocit a nechaj ho ísť. Životy máme rôzne a spravodlivosť v nich naozaj nie je 🤷 Ja ti rozumiem, cítila som podobnú krivdu, bola som dlho bez partnera, kamarátky šťastne zadané, ja v tejto oblasti 0 bodov... A ani neviem ako a všetko sa zmenilo a zrazu som ja prvá s mužom a dvomi deťmi medzi nimi. A vieš čo je paradox? Že napriek tomu, že svoje deti milujem, tak odkedy sú dve, tak som už x-krát pocítila závisť smerom k niekomu, kto má dieťa len jedno alebo žiadne 🙈 Pretože ma to zomlelo psychicky, fyzicky, únava obrovská. Susedova tráva je vždy zelenšia. Ty na jej život pozeráš cez okuliare toho, čo chýba tebe, ale ona má zase iné svoje starosti... A nikdy nevieš ako to dopadne, tebe sa možno podarí otehotnieť rovno s dvojičkami, jej sa zase môže niečo pokaziť, všetko je v živote strašne nevypočitateľné a krehké...
Preco by to nebol relevantny pocit, kludne cit to, co citis. Ved kludne aj kamoske mozes povedat tak ako tu, ze sa citis rozpoltena, ze jej to vsetko velmi prajes, aj ti je smutno, ze ty to nemas. Dobra kamoska to pochopi.
Ja som sa tiez takto niekedy citila, ked som bola dlhe roky sama a kamosky jedna po druhej zakladali rodiny. Na druhej strane, ja som nebyvala zavreta doma, stretavala som sa vkuse s kopou ludi, vela som cestovala, kludne aj sama, mala som vela zalub a nikdy som sa nenudila. Takze bol to fajn zivot. Potom som stretla muza a uz aj ja som presla na druhy breh medzi tych, co zalozili rodinu. No a mam este jednu kamosku, ktorej to s detmi doteraz nevyslo. Ma aj partnera a ziju tak ako kedysi ja - vela spolocenskych akcii, vela cestovania, robota, ktora ich bavi, zaluby. Ale viem, ze ona tuzi po tom, co mam ja. A ja zase som velmi vdacna za to, co mam, nemenila by som, ale zase aj mi byva smutno za tym, co ma ona. Nie je to tak, ze po zalozeni rodiny som uz nejako dozivotne stastna a spokojna. Normalne sa o tom vsetkom bavime.
Zažila som podobne ako ty píšeš, akurát, že som bola ja tá kamoška. Bohužiaľ sme sa museli rozísť pretože som nezvládla, že moja najlepšia kamarátka mi nedopraje šťastie a neberie do úvahy, že aj ja mam svoje problémy, ktoré ma trápia. Chápem, ako Ti je, chápala som aj ju, ale v takomto vzťahu je lepšie pre obe strany proste nebiť. Ver mi, že tvoja kamarátka to z teba cíti a možno sa aj boji povedať ti, ze sa jej niečo podarilo, aby ta neranila. Ak ta ma úprimne rada, aj ona sa trápi pre tvoje nešťastie, ale raz bude aj tebe dobre, otázka je, ci ešte bude vedľa teba ta kamoška, aby si to vypočula alebo už budeš mať okolo seba iných ludi 🙂
Otvorila som tuto temu a bola som si ista, ze tu budu len komentare typu ako autorka len zavidi kamaratke a ako si zariadila tak ma a……som strasne milo prekvapena❤️, tolko peknych veci co ste jej popisali😍, tento portal sa este neruti do zahuby😅
Ale to co riešiš je scestné....
1.stretnut priateľa
2. Zasnubit sa
3. Svadba
4. Dieťa
5. Druhé dieťa .....
Úplne bežný a štandardný postup
Či sa porovnas s ňou ci so susedou nad vami ci s Hankou zo ZŠ.... tak 90% kamosiek prechádza podobným stadiom nie?
Máš na výber
Môžeš byť naďalej súčasťou jej života, stretávať sa aj s jej deťmi, tešiť sa z deti ktoré ty nemáš, alebo chod svojou cestou a nájdi si kamošky s podobným osudom.
Ja sa tiež nestretavam s bezdetnymi. Nemáme na seba čas. Mame úplne iné priority.
@tehulka2011 Nie, nemá každé s iným. To autorka ukončila vzťah a našla si nového partnera (s ktorým bola na umelom oplodnení), nie jej kamoška.
ak ta "zavist" neovplyvnuje vas vzajomny vztah, tak jej pokojne zavid.proste to momentalne tak citis, nebojuj s tym. tiez som si niecim podobnym presla, ked sa nam roky nedarilo, tiez som babatka zavidela. mne aj lekar povedal, ze je to normalne a prirodzene a pokial to cloveku neprerasta cez hlavu, tak s tym netreba bojovat. velmi, velmi, velmi silno ti babatko prajem!
Netreba sa s nikým porovnávať, ale si treba riešiť svoje veci, aj zdrav.stav.
Prestaň sa s ňou stretávať lebo ti to evidentne nerobí dobre na psychiku. Prestaň ju sledovať na sociálnych sieťach. Zameraj sa na to čo už máš a nie na to čo nemáš. Môžeš jej aj povedať ako sa cítiš a prečo si to urobila, na tom nie je nič zlé.
nemozes za svoje pocity a nesuhlasim, ze sa porovnavas. proste to mas pred ocami a je to neustala pripomienka, ze pre teba su tie veci stale este len tuzba. a prave nieco, co nevies ani velmi ovplyvnovat lebo nejde o karieru, peniaze, konicky...z vlastnej skusenosti ti poviem, ze taketo priatelstva nevydrzali prave zo strany bezdetnych, ktori su nedobrovolne bezdetni. je to pre ne prilis bolestne a tieto pocity tam vzdy su. ty jej o tom nechces povedat lebo aj naco, nema ti ako pomoct, a mozno aj ona citi, ze sa ti nemoze "vystazovat" na svoj zivot lebo pre teba je to vysnivany zivot, tak co sa ma co stazovat. pisem z vlastnej skusenosti, ze som tiez takto prisla o kamaratky, ktore rovnako tuzili po rodine a detoch, ale mne to zivot doprial (boli roky skusania a 3 potraty, takze ziadne "neviem ani ako sa to stalo"), a tak sa nase cesty rozisli. ja dnes vidim aku maju skvelu karieru, kolko cestuju, vsetko mozne podnikaju bez deti - oni asi stale vidia tie deti, ktore mam a ony nie, a takto si "zavidime"... prechadzala som si uplne rovnakymi pocitmi, s tym sa len tazko vyrovnava
Dopraj a bude ti dopriate!;)mozno este pride cas,ked si uvedomis, ze mas stastny zivot po boku milovaneho muza…a este pride zazrak!🙂 z tvojho prispevku usudzujem,ze mas dobre srdce a mas urcite aj velky okruh priatelov…vsimaj si to pozitivne,co mas. Niekto je sam cely zivot…niekto ostal na deti sam a zije hrozne a pod. Riesme seba🙂 a bude dobre. Drzim palce
zivot nie je fer. neviem ci to ma daco spolocne s karmou a predoslymi zivotami, ak dake su.