Poznáme sa odmalička, chodili sme spolu do škôlky, do školy, dokonca aj na strednú. Boli sme naj kamarátky, máme kopa zážitkov spoločných. Obe máme dve deti, moje majú 15 a 5 rokov, jej deti 5 a 8 rokov. Odkedy má deti má čoraz menej času na mňa. Áno myslela som si že narodením deti sa budeme normálne kamarátit sa a stretávať sa naďalej. Raz za čas keď si napíšeme to je ako keby nič. Ja bývam 100 km od nej, no často chodím domov kde som sa narodila ona ostala tam bývať. Aj ju volám von nech ideme niekam aj s deťmi no nikdy nemá čas. Povie že musí sa učiť s deťmi, že je unavená zo všetkého z práce z domácností aj z detí, že ich vozí aj na krúžky a má toho dost. Cez víkend zas chce mať kľud a nič nerobiť. Ja mám tiež svoje povinnosti, som samoživiteľka rodiny, no čas si nájdem vždy na to čo chcem. Je mi to ľúto že naše kamarátstvo takto ide dolu vodou. Prečo sa po čase alebo po deťoch skončia kamarátstva? Tiež sa vám to stalo?
Ja som presne taka sko Tvoja kamaratka.Chodim do prace,3 deti,domacnost .Naozaj nemam kedy.
Tak je unavená a nechce sa jej. Ty mas viac energie a chce sa ti aj po povinnostiach stretávať. Nic menej, nic viac.
Je to smitne, ze si nevie najst ten cas...
Ved ju nevila kazdy den, ale ked ide do rodnejo mesta raz za.cas
Veď aj ja bývam unavená, no ona má manžela čo jej pomáha. Ja som sama a predsa si nájdem čas na rodinu a priateľov.
Proste ona ma ine priority ako stretavky s kamaratkami. Nemala by si jej to vycitat. Zmenili sa okolnosti, tak zmenila aj ona poradie doleziteho a menej doleziteho.
Alebo jednoducho uz nechce s tebou chodit na pokec a zatial to kulantne zaobaluje do toho, ze je unavena alebo nema cas.
Nevidis do nej,ktovie ake ma problemy v rodine alebo v praci. Navyse nie je nutena s tebou byt naj kamoska do konca zivota,len preto,ze ste boli kedysi spoluziacky.
Nechce sa jej....neverím, že cez víkend nemôže na hodinu vybehnúť na kávu.Uz by som ju nevolala
No vaše cesty sa rozchádzajú (alebo teda rozišli dávno, len si si to ešte nepriznala). Nabudúce by som jej napísala poslednýkrát. Ak sa zas vyhovorí, tak by som jej napísala, že chápem. A že mám pocit, že ju už s tým obťažujem, tak že už jej dám pokoj. A ešte by som dodala, že keď bude mať čas a chuť, že nech sa ti ozve, že ty sa s ňou veľmi rada hocikedy stretneš.
Aj mna to obtazovalo ked som mala male deti, chodit po stretkach s kamoskami. Obcas som sa premohla, ale nechcelo sa mi. Mala som pocit, ze byt s detmi je dolezitejsie ako tliachanie s kamoskou. Teraz ked su deti velke, nerobi mi to problem, idem rada.
Ja som narodenia malej nevidela niektoré kamošky 3 roky....najprv bol covid teraz je to škôlka, práca, povinnosti únava, mala je často chora... no fakt sa mi nikam nechce som rada že sa môžem v klude vyspať pár hodín..verím že kamošky počkajú, ak nie tak nie 🙂
Ja som vela kamaratstiev prehodnotila, ked som zistila, ze ked ja sa neozvem, tak oni sa neozvu. Riesila som dost zavazne rodinne veci a cca pol roka som sa ludom neozyvala (vazna choroba v blizkej rodine, nahle umrtie), nemala som im co povedat. Nikto sa mi neozval, len ked nieco potrebovali. Tak som si povedala ze fajn, ako chcete. Proste som ich vyskrtla…..ked ich nahodne stretnem pozdravim a hotovo. Ale uz ziadne kavy, navstevy.
Nechce sa s tebou už vydať ani nikám ísť. Kto chce hľada spôsob kto nechce hľada dôvod. Ona sa s tebou už stretávať nechce.
Vsak stava sa. Mozes sa úprimne spýtať a mozno to eate pojde alebo nepojde..
@ysseba Niečo také som jej napísala, vyše mesiaca som sa jej neozývala potom mi napísala ona že či sa na ňu hnevám že sa ani neozývam.
@0silvia0 Čo je na tom obťažujúce? Raz za čas sa stretnúť, nie každý mesiac samozrejme. Ale raz za tri mesiace alebo raz za pol roka. Keď človek má deti tým neskončí život.
Aj ja som mala takú kamošku a to bola slobodná a bezdetná. Najskôr sa vyhovárala, že má toho veľa, neskôr párkrát zrušila na poslednú chvíľu stretko a nakoniec sa už neozvala.... ja sa jej už viac nebudem. Zistila som,že si našla frajera.... samozrejme cez sociálne siete... 🤦 O väčšine mojich kamaratiek, ktoré som pozývala na svadbu som sa dozvedela iba cez Facebook, že sa vydali 🙈 až vtedy som pochopila, že to iba ja som ich považovala za kamošky... a dosť ma to mrzelo a úplne ťa chápem. Všetko je o prioritách a ty už jej zjavne nie si, kašli na ňu... čím skôr to prijmeš, tým to bude pre teba lepšie...
Žiaľ je to realita. Tiež som na tom tak ako tvoja kamarátka. Žiadny voľný čas - práca, ktorá mi berie veľmi veľa času, domácnosť, deti. Na stretávky a koníčky mi neostáva žiadny čas.
Ved som ti to vysvetlila, co je na tom obtazujuce. Deti mi boli vtedy prednejsie. Nestalo mi za to postarat sa o strazenie deti (muza som mala na tyzdnovkach), niekoho tym zatazovat aby som ja mohla trkotat s kamoskou. A stretavanie sa s kamoskami po domoch s deckami to uz vobec, skusila som par krat, dakujem, neznasam to.
Teraz ked su deti velke, v pohodicke idem, na pivo, na kavu, na koncert s kamoskou.
Podľa mňa je rozdiel aj čo sa týka tých deti predsa to tvoje 15 ročne ti už pomôže, nemusíš sa snim učiť chystat mu oblecenie, jedlo upratovať po ňom. Ako také 8 ročne čo sa snim musí učiť.
Ja ju chápem keď ide rano do prace potom po deti učiť sa s 8 ročným upratovať a ešte sa venovať aj mužovi tiež by som bola unavená.
Vieš...inokedy je tu veľa príspevkov ako si ma žena aj oddýchnuť nájsť čas aj na seba a zrazu žena, ktorá má muža nemá čas vybehnúť na kávu.Muz si nájde čas vždy na to na čom mu záleží to len ženy robia zo seba otrokyne deti, ulohy...muzi to tak neprezivaju.Uz vidím ako chlap povie, že nemôže ísť do fitka, lebo sa musí učiť s dietatom.A to píšem aj za seba mala som viac mysliet na seba.
Tak cez víkend asi doraba čo nestihne cez týždeň, ale hodina dve by sa určite našla, keď máte rovnako staré deti môžu sa kolobezkovat a vy na lavičke rozprávať
A možno sa už nechce s tebou stretávať
Cez muža som spoznala jednu známu/kamošku aj sme sa stretávali ale ona sa potom dáko odmlčala...väčšinou som sa jej ja ozývala ...nasledne nato mi ona občas zavolala....na poslednom stretku bola taká ako keby ma za trest že somnou musí byť...tak som sa aj ja odmlčala..bývajú neďaleko ale keď sa stretneme len pokecáme už si nedohadujeme stretla ...ale keď si manžel volá s jej partnerom tak že keď mám cestu okolo ich domu mám je zazvoní ..nikdy by som to nespravila pokiaľ by ma ona nepozvala...takže sa nevydané ..ale ona má aj postihnuté syna ... prácu na živnosť tak aj chápem že nemá čas .
Ja jej rozumiem, ze ma toho casu uz menej, rokmi je clovek aj viac unaveny.
Ano, stava sa to. Zivot pred nas stavia privela povinnosti, menia sa nam priority, na niektore veci neostava cas a sily. Netreba to brat tragicky.