Kamaráti z detstva

normálna vec, ľudia nie sú stromy, ktoré sa nevedia pohnúť z miesta, takže do našich životov prichádzajú a odchádzajú... menia sa záľuby, priority... veď ani ty nie si tá istá čo si bola pred 5-6 rokmi (teda aspoň pre tvoje vlastné dobro dúfam, že nie).
Niektoré kamarátstva pretrvajú aj celý život, niektoré sú len na obmedzený čas, ale každý z tých ľudí ti niečo do života dá (aspoň ponaučenie)... netreba to brať tragicky a fixovať sa na niekoho.

Úplne normálne. Ja mam kamošov zo strednej školy, sem-tam sa ozveme kto má čo nové a život ide ďalej. Každý jeden si našiel svoju cestu života. Ja som sa napríklad odsťahovala, takže nemôžem mať s nimi každý deň kontakt. Ale ak máš pocit, že ti chýba spoločnosť alebo sa chceš niekomu ozvať, kľudne to urob. Veď je to tak jednoduché napísať na fb a dohodnúť si stretko. A môj osobný názor, že aj tak v živote je lepšie mať pár poriadných kamošov/kamošky, na ktoré sa môžeš spoľahnúť.

Mne z detstva zostala iba jedna jediná kamarátka, ale možno pre to, že som hneď po strednej opustila svoje rodné mesto. A samozrejme, v novom meste som si našla nových kamarátov, potom som sa zase presťahovala kvôli práci a tam som si našla iných.
Príde mi to však normálne, že takto s dospievaním každý začneme robiť iné veci, iným sa venovať, pracovať a podobne, a nejaké kamarátstva to nevydržia (nie je čas, alebo už veľmi ani o čom sa baviť), ale zase sa vždy nájdu nejakí ďalší a až čas ukáže, či tí vydržia alebo nie 🙂

Ja som v detstve mala 3 najlepšie kamošky z ulice spoznali sme sa keď sme mali 8 rokov na strome kde sa chodila hrať celá ulica 🤣 ..v tedy to bolo ešte bežne sa takto spoznávať s deckami na ulici ...a naše kamarátstva vydržali do 18 a potom sa naše cesty rozišli ..aj keď stále bývame na jednej ulici nevieme si prísť na slovo a pritom je mi to veľmi ľúto pretože naše detstvo bolo krásne celé prázdniny sme trávili na miestnom kúpalisku ...prvé nákupy, prvé reštaurácie flakanie sa po nakupakoch proste roky každodenného stretávania sa po škole prespavačiek u nás doma každé jedno tajomstvo proste boli sme ako 4 sestry ..sú zrazu proste preč a ano je mi to veľmi ľúto pretože vždy keď idem okolo miest kde sme chodili tak mi príde do plaču že tu sme sedávali ...jedna sa vydala cestou štúdia umeleckého smeru je to tá typická hyppie umelkyňa ďalšia sa vydala cestou štúdia bankovníctva a myslí si že jej patrí svet typická rozmaznana princeznička čo jej rodičia dajú všetko a o normálnom svete nemá ani tušenia ...a posledna je zase večný študent nechce mať muža žiadne deti a užíva si stále ako keby mala 18-nast každý deň diskotéky alkohol stanovacky a nemieni dospieť ...a posledná ja, mám 23 jedno maličké dieťa druhe na ceste ..takže jasné že my 4 už si nikdy nenájdeme k sebe cestu ..akurát jedna kamoška mi ostala zo strednej čiže od 16 sa bavíme ..ale tiež už ona chodí do roboty žije takým viac dospelackym životom ako ja ..takže asi tak u mňa 🙂

Nedá sa vždy fungovať celý život ako najlepší kamaráti. Často sa cesty rozídu preto, že človek ma inak vyplnený deň. Niekto si založí rodinu, iný rozbieha kariéru, ďalší ide do zahraničia a zmenia sa aj životné priority v danom období. Napríklad ja mám super.kamosku, na výške sme.spolu bývali, no teraz sa malo stretávame, pretože máme výrazne odlišný režim dňa. Ona je slobodná,.pracuje, má dlhši pracovný čas. Ja letím skoro ráno do práce, po práci pre dieťa do škôlky, porobiť doma. Kým ona končí v práci, tak my už máme večerný program, večeru, kúpeľ, skludnenie drobca pred spaním. A ja ledva stojím na nohách. Takže sa stretávame výrazne menej, no napíšeme si dôležité míľniky, keď sa niečo deje a vieme, že keby tá druhá niečo potrebovala, sme tu vzájomne pre seba.
Mnohé kamošky majú väčšie deti ako ja (mala som dieťa až po 30, ony už majú napr. Školákov, alebo viac detí). A tým pádom má každá svoj okruh známych, ktorí riešia podobne každodenné problémy a je tým padom menej tém na spoločnú debatu.
Beriem to ako taký kolobeh v živote, že prirodzene hľadáme ľudí, ktorí riešia podobne veci, majú podobné nastavenie a keď tak vydržia len také najpevnejsie vzťahy.

@autor ku kazdemu obdobiu v zivote patria urciti ludia, ktori s nami mozu ostat, no mozu aj odist, je to prirodzene. Vzdy to vnimam napriklad pri stretavkach zo ZS, gympla. Zrazu clovek zisti, ze si s tymi ludmi vlastne nema co povedat, lebo ich zivotna cesta bola ina. A je to tak v poriadku.

Bola kratšia prestávka, keď sme boli všetci na VŠ, ale so starými kamarátmi sme si našli opäť cestu. Zažívam skutočne krásne roky s ľuďmi, ktorých poznám už pomaly 28 rokov, aby som neklamal a je to také milé...

...mám BFF od škôlky, dali sme spolu ZŠ, stredná nás nerozdelila, ani iné mesto, či deti a nedeti... tá sa ma tak ľahko nezbaví... 😍

To je život,tak vítaj😉